Papierové mestá Johna Greena nadchnú úprimnosťou
Po úspešnom románe autora Johna Greena Hviezdy nám nepriali, pri ktorom sme sa dočkali aj filmového spracovania, a románe Kam zmizla Aljaška? prichádza preklad ďalšej knihy: Papierové mestá. Quentin o sebe tvrdí, že sa rád nudí. No potom mu na okno zaklope Margo a už nič nebude tak, ako to bolo predtým. Hlavne po tom, ako utečie? Kde vlastne je? Uvidí ju Quentin znova?
John Green je americký autor, vášnivý bloger na Youtube a experimentátor v oblasti vzdelávania. Na jeho konte je niekoľko veľmi úspešných titulov. Po jeho debutovom úspechu s knihou Kam zmizla Aljaška?, prišiel ďalší v podobe svetoznámej knihy Na vine sú hviezdy. Tú sme mohli nedávno vidieť aj na filmových plátnach. Už nie je tajomstvom, že sa chystá sfilmovanie aj jeho ďalšieho románu – Papierové mestá. Tento tínedžerský román práve prichádza na pulty našich kníhkupectiev v slovenskom preklade. A dokonca hneď s dvoma rôznymi obálkami.
V Papierových mestách je rozprávačom príbehu maturant Quentin. Nepatrí k najobľúbenejším žiakom školy, no to mu neprekáža, pretože má dvoch oddaných kamarátov. Bena, chlapca so zlou povesťou a Radara, ktorého rodičia majú doma najväčšiu zbierku čiernych Santov v USA. Quentin je od malička tajne zamilovaný do svojej susedky Margo, ktorá s ním už dlhé roky nekomunikuje. Margo je populárna a výstredná, ale pozná ju vôbec niekto? Jedného dňa sa však objaví v jeho spálni a zoberie ho na dobrodružstvo, po ktorom náhle zmizne.
„Margo vždy zbožňovala záhady. A po tom všetkom, čo nasledovalo, si občas vravím, že ich možno mala tak rada, až sa sama stala záhadou.”
Green v knihe sa snaží pomocou Margo naznačiť, čo je to život a láska, posunúť ho k spoznaniu samého seba. Darí sa mu to hlavnepomocou situácii, ktoré sú nielen na hrane zákona, ale niekedy aj života. V každom prípade neodporúčame tieto činnosti napodobňovať, radšej si prečítajte knihu. 🙂
Čo však robí Papierové mestá zaujímavými? Úprimná pravdivosť s akou je príbeh vyrozprávaný. Green sa nehrá na moralizátora a svoje názory nepodkladá čitateľovi ako všeobecné pravdy. Necháva priestor na to, aby si čitateľ užil príbeh a našiel v ňom myšlienky, ktoré sú pre neho dôležité. Tie často prichádzajú už počas čítania a zanechávajú príjemný pocit, že nie sme samy, čo sa trápime každodenným životom.
Sympatické je, že autor sa snaží nenápadne vsúvať do románu informácie, ktoré patria do školských osnov. Tento zámer sa tiahne celým Greenovým dielom. Často sa odvoláva na diela svetovej klasiky, alebo tlmočí historické udalosti. Týmto nebadane podsúva mladistvým diela, ktoré by sa možno pri povinnom čítaní snažili velkým oblúkom obísť. No ako by mohli na ne zabudnúť, ak to bolo obľúbené dielo Margo?
Román sa nevyhol kritike. Kritici tvrdia , že román je obdobný ako dielo Kam zmizla Aljaška? a postavy sa v mnohých ohľadoch priveľmi podobajú. Je pravda, že vzťah unudeného tínedžera a bláznivého dievčaťa je obdobný, no po prečítaní zistíte, že sa žiadne déjà vu nekoná a príbehy sa v odlišné. Greenove knihy milujeme a nielen my, ale aj čitatelia, čo sa odráža na vysokých hodnoteniach. A Papierové mestá nie sú výnimkou.
