Tomáš Ulej: „Aforizmy nepíšem na počkanie“

14384_832072800199119_4413983786041454074_n

BODAJ BI! ste si prečítali ALE! – to bol len pokus o hranie sa so slovami. Nuž, nie je to jednoduché, rovnako ako napísať trefný aforizmus. Tomáš Ulej ich vymyslel už mnoho. Niektoré pozná naspamäť, ďalšie po sebe číta aj stokrát.

Každé jedno slovo je dôležité a Tomáš si na to správne dokáže počkať. Ak náhodu niektorý z jeho aforizmov či epigramov nepochopíte, autor sa na vás nebude hnevať. Len od neho nechcite, aby vám ho vysvetlil – nič trápnejšie preneho nemôže byť.

Tomášove aforizmy vyšli v dvoch knihách – Ale (2012) a Bodaj bi! (2014), pričom ani v jednej nie je venovanie (také to všeobecné, ktoré autori zvyknú písať na prvej strane). Tomáš to urobil inak. Konkrétne aforizmy venoval konkrétnym ľudom. Napríklad svojej mame či bývalej frajerke. Celkovo je zbierka Ale viac osobnejšia. Hoci výber nechal na vydavateľovi (Koloman Kertész Bagala), nakoniec pretlačil zopár aforizmov z nostalgie (ako úplne prvý, ktorý kedy napísal).

Tomáš o zbierke Ale hovorí: „Prvá kniha je prvá. Tú si človek vychutnáva. Kniha Ale mapuje desať rokov písania mojich aforizmov a je veľmi dôležitá. Ak by sa ľudom nepáčila, tak by si nekúpili ďalšiu. Autor má len jeden výstrel a ja som ten svoj vsadil na istotu. Ale je taká všehochuť.“ V Bodaj bi! sa tomu už vyhol. Žiadne venovania, „len“ postrehy zo života. „V druhej knihe som pokornejší. Menej sa snažím zaujať na prvý pohľad. Preto si dovolím tvrdiť, že zbierka Bodaj bi! je o čosi lepšia a momentálne ju mám trochu radšej ako Ale!,“ priznáva s úsmevom.

Tomas Ulej Ale

Vydrží láska, len ak je z rozumu?

Veselé, vtipné, vážne i menej vážne, na zamyslenie. Také sú Tomášove aforizmy. Nie je pravidlo, že musia vyvolať úsmev na tvári a Tomáš sa o to ani nesnaží. Veľa jeho aforizmov je o láske, no keď od neho chceli, aby napísal aforizmus ako svadobný dar, nepochodili. „Chcel som, aby to bolo niečo pozitívne. Nech sa nikto neurazí. No nič z toho, čo som mal napísané nespĺňalo tieto kritéria,“ netají. Navyše je toho názoru, že aforizmus napísaný pre konkrétneho človeka, má menšiu literárnu hodnotu. „Osobnú áno, ale literárnu nie.“ Ostaňme však ešte chvíľu pri láske.

Zbalil Tomáš na aforizmus babu? „Nikdy som to neurobil. Ale napísal mi jeden chalan, že sa mu to podarilo. Reagoval som tak slovensky – lucky bastard (smiech).“ V jednom zo svojich starších aforizmov Tomáš píše, že skutočná láska pretrvá len ak je z rozumu. Rokmi sa jeho názor zmenil. „Vtedy som zrejme nemal šťastné obdobie. Nie všetky veci treba brať doslovne, skôr rád vyhľadávam paradoxy,“ vysvetľuje. Okrem paradoxov sa rád hrá s písmenami. Niektoré aforizmy tak premení na slovné prešmyčky. Nie je ich však veľa. Radšej píše aforizmy, ktoré majú význam. Hra so slovíčkami je len takou čerešničkou na torte.

Tomas Ulej Bodaj bi

Nádava aj Janovic

Napísať aforizmus nie je jednoduché. Je oholený až na kosť, zmeniť čo i len jedno slovo býva nemysliteľné. Tomáš píše všade, kde sa dá. V električke, v autobusoch, s kamarátmi na pive. Nepotrebuje sedieť doma a čakať, kým sa inšpirácii uráči prísť. Na druhej strane, aforizmy sú krátke, a hoci ich má v zásobe mnoho, len zopár vypustí do sveta. Musí si byť istý každým jedným slovom. A čo už raz publikoval, viac nezmení. Aforizmy si pýtajú čas a Tomáš každú jednu myšlienku poctivo opracováva. „Mnohé aforizmy viem naspamäť, prečítam ich aj stokrát. Každé jedno slovíčko si hovorím v hlave, mením, skúšam inak.“

Na to správne si dokáže počkať, no občas mu „ujdú“ i nadávky. A to poriadne šťavnaté. „Za nadávky ma kritizujú, aj keď ich nepoužívam často a veľa. Môžu byť lacnou zbraňou ako zaujať. No všetkého veľa škodí, preto si dávam pozor. Náš, podľa mňa najlepší, slovenský aforista Tomáš Janovic tiež nadáva a pritom je to veľmi slušný človek. No jeho vulgarizmy zapadnú presne tam, kde majú.“ Je to ako udrieť klinec po hlavičke. Mimochodom Tomáš Janovic „krstil“ zbierku Ale a o Tomášovej tvorbe sa vyjadril dosť lichotivo. Jeho aforizmy sa páčia aj Milanovi Lasicovi, no Tomáš Ulej len skromne hovorí: „Sú ku mne blahosklonní. Mohli by veľa vecí vytknúť, ale neurobili to. Vážim si ich názory a teším sa z nich, ale nechcem, aby mi to stúplo do hlavy.“

Pardon – stalo sa

Priznávam obe Tomášove zbierky som prečítala za jeden večer. Prevažnú časť som pochopila hneď, k iným som sa musela vrátiť :) Tomáš tvrdí, že ak čitateľ nerozumie tomu, čo chcel vyjadriť, môže viniť len seba. „Nikdy to nie je čitateľova chyba, ale moja. Už sa mi stalo, že za mnou prišli s otázkou: O čo vlastne ide? Vtedy môžem povedať len: pardon – stalo sa. Najhoršie je, keď odo mňa chcú, aby som im svoj aforizmus vysvetlil. Je to dosť trápne. Ak niekto nechápe tomu, čo som napísal poviem: Nevadí, nechaj tak,“ hovorí Tomáš, ktorý má trochu problém s kritikou. Nevie ju prijať od svojich blízkych.

„Keď mi povedia, že moje aforizmy sú skvelé, tak im neverím. A naopak. Keď sa im nepáčia, tak sa rozhorčím, že ma nepodporujú. Žiadna ich odpoveď nie je správa,“ smeje sa autor. Keďže aforizmy píše denne, očakáva sa od neho, že ich bude hovoriť na počkanie? „Jasné, od rána do večera. Ale tak to nefunguje. Vždy mi napadne, čo som mal povedať, až keď je neskoro. A nie som ani žiadny vtipálek na požiadanie. Nemohol by som robiť stand-up comedy. V súkromní som skôr vážnejší.“ Hoci má rád všetky svoje aforizmy, paradoxne sa mu páčia viac tie, ktoré medzi čitateľmi nie sú na top mieste.

10995318_10155151681230408_1594772941674744452_o
Všetko chce svoj čas

Dlhšie aforizmy by mohli znieť ako básne, no to je omyl. Tomáš poézii veľmi neholduje, to by už radšej napísal prózu. „Ľudia sa ma čoraz častejšie pýtajú, či nemám v zálohe román. Priznávam, niečo som načrtol, ale viac o tom hovorím, ako pracujem (úsmev). Zrejme by som vedel zaplniť 300 strán slovami, ale nie som si istý, či by to bolo čitateľsky dobré. Príbehy, poviedky a romány si vyžadujú určité zručnosti, ktoré sa stále učím. Je to ako remeslo a ja ho ešte úplne neovládam. Nerád by som pustil do sveta knihu v štádiu pokusu (aj také som už čítal). Chcem aby bola minimálne dobrá. A na to potrebujem čas,“ vysvetľuje Tomáš, ktorý rád pri čítaní strieda žánre.

Za oddychovú literatúru považuje detektívky. Páčia sa mu knihy od Agathy Christie či J. L. Horsta. Nepáči sa mu, ak je v príbehu veľa krvi, naháňačiek a vyšetrovateľ pôsobí ako hollywoodská star. „Detektív by mal minimálne krívať, mať nejakú psychickú chorobu, byť geniálny a prípad riešiť rozumom, nie násilím. Prekáža mi, ak z nás autori robia hlupákov a píšu nelogické veci, ktoré banálne vysvetlia. To by sa Agathe nestalo.“ Nuž nenadarmo ostala kráľovnou anglickej detektívky. Uvidíme, s akým žánrom a kedy príde aforista Tomáš Ulej. Zatiaľ ostáva verný tomu, čo mu ide najlepšie.

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
Sociálne siete
@spodlesny Ahoj, OC Terminal a termín - keď ho dostavajú. Predbežne september :)
24. 4. 2017
Do nášho budúceho kníhkupectva v Banskej Bystrici hľadáme manažéra! https://t.co/w9ghgHEkf2 plz #RT #praca #profesia
24. 4. 2017
Urobte si radosť pred víkendom s našim výpredajom a zľavami až do 75%! https://t.co/okTrXYf2hI #akcia #vypredaj
21. 4. 2017
Knižný trailer ku knihe Nemý svedok (Michael Hjorth, Hans Rosenfeldt): https://t.co/2goXbAgNBY via @YouTube
20. 4. 2017
Knihy umožňujú lepšie pochopiť svet okolo nás. A preto tu máme #citaniesporozumenim s 50% zľavou na dôležité knihy: https://t.co/vaMo1V0yps
18. 4. 2017
Zapletení
Zygmunt Miłoszewski