Ešte raz k Trnave
V pondelok 24 vydavateľov vydalo spoločné vyhlásenie k aktuálnej situácii na slovenskom knižnom trhu. Hlavná časť textu hovorila o ich obavách z ďalšieho fungovania, hrozby jeho ovládnutia a monopolizácie. V priebehu včerajška sa k nim pridalo ďalších 5 vydavateľov. Včera večer na vyhlásenie reagovala sieť Panta Rhei. V reakcii spomína aj situáciu v Trnave, kde sme pôvodne mali otvárať naše kníhkupectvo, a hovorí, že “všetky spomínané obvinenia cítime žiaľ ako tendenčný tlak zo strany nášho konkurenta, so snahou nás poškodiť”.
Rôznorodosť a počet vydavateľov, ktorí podpísali spoločné vyhlásenie, ako aj ich dnešné vyjadrenia do médií, hovoria dosť o tom, či naozaj ide iba o tendenčný tlak konkurenta. Takisto si nemyslíme, že Trnava sama o sebe je hlavnou témou, ktorú by mal teraz knižný trh riešiť, preto chceme ešte raz dovysvetliť veci ohľadom nej a ďalej už nechať na ľuďoch, nech si vytvoria vlastný názor:
“2. Je prirodzené, že Panta Rhei sa ako najväčšia sieť kammenných kníhkupectiev snaží získať najlepšie obchodné priestory. Preto sme už v roku 2012 prejavili záujem aj o predajňu v spomínanom OC City Arena Trnava. Rozhodnutie akceptovať toho-ktorého nájomcu je vždy na developerovi a my sme ho vždy rešpektovali. Súťaženie o kvalitné priestory nepovažujeme za nekalé správanie.”
Áno, Panta Rhei naozaj už v roku 2012 prejavilo záujem o priestory v City Arene, ako som aj ja viackrát potvrdil. V rovnakom roku sme začali rokovania aj my. Akurát, že v nejakom momente Panta Rhei rokovať prestalo a niekoľko mesiacov na to developer podpísal s nami zmluvu – čo je podľa nášho názoru dostatočný dôkaz rozhodnutia o akceptovaní toho-ktorého nájomcu. Panta Rhei opakovane hovorí, že prejavilo záujem už v roku 2012 a že vyberá si developer, avšak dodnes nikde nevysvetlilo, prečo sa teda na dlhé mesiace odmlčali v čase, keď developer finalizoval výber kníhkupectva, ktorý ukončil podpisom zmluvy s nami. Prečo bol developer o niekoľko mesiacov zrazu motivovaný robiť na pozadí zmeny vedúce k výmene kníhkupectva, bez toho, aby vopred priamo čo i len kontaktoval už podpísaného partnera a rovno mu len doručil odstúpenie od zmluvy, teoreticky Panta Rhei naozaj nemusí vedieť vysvetliť, avšak v situácii, keď by z toho priamo mala benefitovať na úkor konkurenta, sa to zdá silno nepravdepodobné.
O Trnave sa hovorilo aj na zasadnutí predsedníctva ZVKS vo štvrtok 26.2.2015, v zápisnici z ktorého sa uvádza:
“D. Kollár privítal na zasadnutí predsedníctva zástupcov členov ZVKS, p. Bödöka a p. Kočalku zo spoločnosti Panta Rhei ako aj p. Meška a p. Štrbu zo spoločnosti Martinus, ktorí boli prizvaní na pracovné stretnutie a diskusiu v súvislosti s medializovaním sporu o predajni v CITY ARENE Trnava. Členovia predsedníctva po vypočutí stanovísk obidvoch spoločností zhodne skonštatovali, že podľa ich názoru prekročila spoločnosť Panta Rhei pri svojom postupe hranice etického správania voči konkurencii a vyzvali ju na prehodnotenie svojich zámerov ohľadom CITY ARENY Trnava.”
Naším cieľom nie je nikoho poškodzovať. Korektné súťaženie o kvalitné priestory či čokoľvek iné v žiadnom prípade nepovažujeme za nekalé správanie; práve naopak, vnímame to ako zdravú a kľúčovú súčasť podnikania. Takisto rešpektujem, že Panta Rhei celú situáciu stále vidí inak. Avšak ak sa takmer 30 vydavateľov i predsedníctvo profesného združenia po vypočutí oboch strán zhodnú, že Panta Rhei pri svojom postupe prekročilo hranice etického správania, možno na tom predsalen niečo bude.
Trnava je len malý dielik mozaiky. Ak sa však ani na takúto situáciu Panta Rhei nedokáže pozrieť optikou inou ako svojou, ak na správaní nevidí nič neetické, hoci chcú firmu stavať na silných etických princípoch, ak sa takto dokáže správať aj k ich dôležitému obchodnému partnerovi (od Ikaru Martinus odoberá nemalú časť kníh), potom sa vo svetle oveľa podstatnejších vecí, ktoré vydavatelia spomínajú, ťažko verí ich slovám o hľadaní spoločnej reči pri ďalšom rozvoji slovenského knižného trhu, v záujme všetkých, nielen v záujme ich. Kiežby nás všetkých svojimi činmi presvedčili, že je to inak.
PS: Ešte jedna veľmi dôležitá vec – a verím, že budem hovoriť za všetkých v Martinuse. Vydavateľstvo Ikar a rovnako ich distribúcia sú pre nás nielen jedným z najväčších, ale aj jedným z úplne najdlhodobejších obchodných partnerov. Náš vzájomný vzťah sme vždy považovali – a stále považujeme – za nadštandardný, prístup celého Ikaru za veľmi korektný a profesionálny. Na tomto sa u nich prakticky nič nezmenilo ani za posledný rok, kedy bol Ikar kúpený spoločnosťou previazanou s Panta Rhei, a rovnako sme žiadnym spôsobom neobmedzovali spoluprácu ani my, hoci nášho veľkého dodávateľa vrátane niektorých citlivých dát o nás už zrazu vlastnil náš konkurent. Ľudia, ktorí Ikar vybudovali a ktorí v ňom pracujú, urobili a robia pre slovenský knižný trh mimoriadne veľa. (A napriek všetkému som to isté vždy hovoril a budem hovoriť aj o Panta Rhei, hoci tam musím stále častejšie nad mnohými vecami zatvárať oči.) Celé toto mi je preto ľúto aj kvôli tomu, že vedenie Panta Rhei svojimi rozhodnutiami mnohé vzťahy, ktoré za tie roky vznikli, ohrozuje a vťahuje do toho aj ľudí, ktorí len chcú robiť svoju prácu najlepšie ako vedia a môcť byť na ňu hrdí.
Ďalšie čítanie:
- 23.2.: Opantaní silou (náš pôvodný článok k situácii v Trnave)
- 2.3.: Spoločné vyhlásenie vydavateľov Slovenska
- 3.3.: Stanovisko Panta Rhei k spoločnému vyhláseniu skupiny vydavateľov
Články s vyjadreniami vydavateľov:
