Katarína Holetzová: Dosť bolo v detektívkach hrdinov s tehličkami na bruchu

Jedným z najvýraznejších minuloročných krimi objavov je nepochybne Smrť prekliatych. Túto jeseň vyšiel autorke Kataríne Holetzovej ďalší mrazivý príbeh. O tejto novinke, ale aj všeličom ďalšom, sme sa s ňou porozprávali na besede v žilinskom Martinuse. Moderovala naša Katka Melušová a ak ste tam neboli, určite si prečítajte tento článok, ktorý pre vás ako správna „detektívofilka“ spracovala ;-)

Odkedy som vedela, že k nám na besedu príde Katarína Holetzová, bolo mi jasné, že budem čítať jej novinku. Úprimne, tešila som sa. Detektívky mám rada a so Smrťou prekliatych som bola spokojná. Od Svokry som preto čakala ešte viac. Áno, čítate správne, s absolútnou suverénnosťou som autorkinu novinku premenovala (a stále ju tak volám) na Svokru, hoci správne je Svorka. Pôvodne to dokonca mala byť krvilačná svorka, ale Katarína si to rozmyslela – našťastie :)

Nerada prezrádzam z knižných príbehov veľa.  Keď hovorím o knihách, vždy sa spýtam – a budeš ju čítať? – aby mi neušiel spoiler. K novinke Kataríny Holetzovej poviem len toľko: dej sa odohráva na severe Slovenska. Prvú mŕtvolu nájdu v zámku. Je november, zima, Chateau Konrad (kedysi bývalá detská ozdravovňa) sa nachádza široko – ďaleko v lesoch, mimo civilizácie. Ideálne miesto na vraždu, nemyslíte?

Katarína je rodáčka zo Žiliny a bol to práve vyhorený zámok Kunerad, ktorý ju inšpiroval k opisu Chateau Konrad. Chodievala tam ešte ako dieťa. “Tajomné prostredie, všade hmla… Prišlo mi to vhodné na vraždy,” prezrádza autorka. Meno Konrád však s Kuneradom nesúvisí. Kedysi na našom území žili šľachtici Konrádovci. Ale späť k deju. Prítomnosť sa prelína s minulosťou cez denníky troch chlapcov – pacientov z ozdravovne. Autorka tak načrtla tému detských špiónov, ktorá neobišla ani Slovensko. “Pred pár rokmi vyšli svedectvá ľudí, ktorí tvrdili, že za bývalého režimu v detských ozdravovniach vychovávali detských špiónov. Táto teória sa nikdy nepotvrdila, ale mňa z literárneho hľadiska zaujala,” vysvetľuje.

K prípadu vraždy v zámku zavolajú dvojicu vyšetrovateľov – sebavedomého fešáka Richarda Potončoka a utiahnutého, ryšavovlasého Reného Juhásza. René je mierne bizarná postava, terč výsmechov, čudák chodiaci k psychologičke. Práve preto ho mám rada :-) Ako povedala Katarína, v slovenských detektívkach už bolo dosť “bojovníkov za spravodlivosť s vypracovanými tehličkami na bruchu”. Viac sa jej páči antihrdina.

Ako sa rodila postava Reného? “Postupne. Jeho charakterové vlastnosti sú poskladané z viacerých mojich známych, ale nebudem konkrétna (úsmev). Kým v Smrti prekliatych som Reného formovala, v Svorke je už charakterovo komplexný. Je to reálna postava v mojej hlave. O to sa mi druhá kniha lepšie písala.”

Autorkin manžel Tomáš si jej písanie vraj najviac odskáče. Je to akoby v domácnosti bývali na istý čas štyria. Katarína, Tomáš, ich pes Agáta a René. “Nie je to také strašidelné, že by sme mali ďalšiu zubnú kefku v pohári (Ale je! kričí manžel).  Keď príde Tomáš domov, porozpráva mi, čo bolo v robote a ja mu zase poviem, čo robil René,” hovorí autorka.

Tomáš občas funguje ako jej manažér. Vybavuje telefonáty a stará sa o to, aby mala pri písaní kľud. Ako? “Obetuje sa a ide na pivo,” smeje sa Katarína. No okrem toho je aj neoceniteľným radcom. “V prvej knihe väčšinu zavraždených zabil on. Kým mňa skôr zaujímajú motívy a psychologické procesy, Tomáš sa na postavy díva pragmaticky a chlapským pohľadom povie – tak a teraz mu odrež hlavu!” Keď sme už pri hlavách, autorke len ťažko stúpne sláva do hlavy. Manžel ju drží pri zemi. “Keď dostanem peknú odozvu na moje knihy, povie mi – keď ich bude sto, potom to bude fajn.”

Budem sa opakovať, ale Svorka sa mi páčila. Na detektívny žáner som náročná. Oceňujem, že Katarína neprezradila všetko na poslednej strane (občas bývam nedočkavá a drzo si prečítam, kto je vrah/vrahyňa/vrahovia), ale núti čitateľa rozmýšľať. Ak sa mu podarí odhaliť páchateľa skôr, nech chce vedieť, prečo vraždil.

“Čo môže byť dôvodom na to, aby ste zabili? Motív je najdôležitejší. Keď píšem, začínam od motívu, od neho odvíjam dej a postavy,” prezrádza autorka, ktorej sa najlepšie tvorí v noci. Aj zo mňa, presne na dve vety, spravila literárnu postavu (tú najvedľajšiu z vedľajších, ale je to podstatné?). Bavíme sa na tom, ako trafila do môjho priezviska a ako ľudia chcú, aby ich zakomponovala do deja. Napríklad kamarát, prezývaný Lelo. “Príbeh Svorka som už mala takmer hotový, ostal mi nepomenovaný len rumunský prostitút.  Lelovi to neprekážalo, všetkým hovorí, že je v knihe  a je na to veľmi hrdý.  Ak by ste aj vy chceli byť v mojej ďalšej detektívke, nech sa páči, ponúknite svoje mená,” smeje sa autorka.

Katarína fantazmagorí už od detstva. Spolu s bratom mali tajnú skrýšu Tutanchamóna a aj za obyčajnou skriňou na topánky dokázali nájsť príbeh. Rada si vymýšľala a ostalo jej to dodnes. Bojí sa čudných zvukov, ktoré vydáva radiátor, obzvlášť, keď je sama a potme. Napriek tomu píše detektívky a nie ľúbostné romány. Iný žáner ju zatiaľ neláka.

“Stále nachádzam muchy, ktoré musím vychytať. Rada by som bola dobrá v tom, čo robím. Viem, že na sebe musím stále pracovať. Nechcem sa na pol ceste otočiť a vybrať iným smerom,” hovorí skromne. Ako autorka je na seba prísna. Aj niekoľko týždňov po vyjdení knihy ju nedokáže otvoriť. “Bojím sa, že nájdem chyby alebo pasáže, ktoré by som zmenila. Svorku si prečítam asi až po Vianociach (smiech).”

Keďže Smrť prekliatych sa stretla s čitateľským úspechom, o to náročnejšie bolo nepodliezť latku. “Mala som väčší pocit zodpovednosti. Stalo sa, že som dopísala pasáž a prišla mi ako najhoršia na svete. Vtedy som si hovorila – čo ty chceš vôbec písať! Ráno sa mi však páčila. Chcela som, aby dvojka bola lepšia ako jednotka. Viac vecí som konzultovala s odborníkmi, nech čitateľ nenatrafí na bludy.”

Písanie padlo na úrodnú pôdu a Svorku slávnostne “pokrstili” v bratislavskom Martinuse. Krstým otcom bol medzinárodne uznávaný kynológ Štefan Štefík, ukážku z knihy čítal herec Dušan Jamrich. Krstilo sa borovičkou a Agáta dostala párok :-)

O Kataríne Holetzovej vedia aj na českom knižnom trhu. Smrť prekliatych nedávno prezentovala v Prahe a prekladu sa dočká aj Svorka (tam si ju so Svokrou mýliť nebudú). Ja sa už teším na ďalšie pokračovanie krimi detektívok s René Juhászom a novinke prajem minimálne taký úspech, ako mala kniha Smrť prekliatych.

Katarína Holetzová o sebe prezradila:

Najbláznivejšia vec, ktorú som doteraz urobila… Vydala som sa (smiech).

Do pár sekúnd ma vytočí… Keď som bezmocná.

Najbizarnejší darček? Nafukovací vankúš Hannah Montana – a to nebol vtip!

Top kniha? (Dlhá odmlka…. Ťažko sa vyberá). Odviate vetrom.

Na knihe ma odradí… Keď postavy rozprávajú čudne, prehnaná morbídnosť, keď si dej neviem predstaviť. Mám na to len jednu vetu: keď je to blbosť.

Momentálne mám rozčítané… Podstata zla.

Nedávno som robila recenziu na… Malý život – super kniha.

 

 

 

Článok pripravila Katka Melušová z kníhkupectva Martinus v Žiline,
kde pracuje 5 rokov ako kníhkupkyňa a zároveň aj moderátorka besied.
Miluje detektívky od Agathy Christie, recepty od Dity P.
ako aj čokoládu v akomkoľvek množstve.
Čím je staršia, tým častejšie číta kniha pre deti.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
Sociálne siete
Milovníci fotografie pozor! Už zajtra privítame v našom BA kníhkupectve Jana Saudka, to si jednoducho nechcete nech… https://t.co/XdhNXe9Mh8
15. 11. 2017
@kubadlo Tsa! Že aký bug si objavil. Naše IT oddelenie ďakuje a ide to fixnúť. Vraj máš u nich pivo, ale to oni vra… https://t.co/bYWLDvtUJJ
15. 11. 2017
Nakúpte knižky pod stromček teraz a my vám pribalíme nálepky na darčeky, aj 5€ poukážku k nákupu nad 39€!… https://t.co/mCLxPVozTg
6. 11. 2017
V našich @instagram stories môžete vyhrať obraz Knižnej šifry na plátne a s podpisom autora! Ale pozor, len dnes!… https://t.co/jJMzKwoR0F
3. 11. 2017
RT @navolnenoze: 8.11. spolupořádáme s @michalpoppe @martinus_sk a coworkem Banka Žilina 1. velkou slovenskou debatu pro freelancery! https…
2. 11. 2017
Muž, ktorý hľadal svoj tieň
David Lagercrantz