blog

Kathy Reichs: Ak píšete fikciu na fakulte vedy, ste tak trochu podozrivý.

sobota 24. novembra 2012 21:18
So 24.11. 2012 21:18

V októbri poctila naše bratislavské kníhkupectvo na Obchodnej 26 skutočne vzácna návšteva. Bola ňou Kathy Reichs, svetoznáma autorka bestsellerov, ktorých hlavnou hrdinkou je forenzná antropologička Temperance “Kosť” Brennanová, známa aj zo seriálu Kosti. Jej bratislavská návšteva bola záverom viac ako dvojtýždnového turné, napriek tomu na Kathy nebola vidieť únava a ochotne zodpovedala všetky naše otázky.

Kathy, ako som už v úvode spomínal, Vy ste vedkyňa. Vedkyňa, ktorá nám príjemnou a hravou formou priblížila, čo to tá forenzná antropológia vlastne je. Čo sa z tých kníh a seriálu však nedozvieme je, ako si človek vyberie takýto špecifický odbor, pretože na to očividne treba skutočne tvrdú náturu.

Áno, je potrebná určitá psychologická príprava, ak chcete robiť to, čo robím ja a moji kolegovia. Moja kariéra začala tým, že som vyštudovala antropológiu a spravila si doktorát z fyzikálnej antropológie so špecializáciou na ľudskú kostru. A potom, minimálne v Amerike, musíte zaslať žiadosť o členstvo a prejsť veľkou náročnou skúškou, aby ste získali od Rady certifikát.

Video záznam debaty nájdete na MeToo.sk

Čiže stali ste sa členkou a jednou z 82 certifikovaných forenzných antropológov. To znamená, že ste sa zaradili medzi špičkových vedcov, akých je na svete len málo. Len málokto však predpokladá, že práve takýto vedec napíše knihu. Ako sa dostane vedec so svojím striktným logickým myslením k tomu, aby napísal umelecké dielo?

Keď píšete fikciu na fakulte angličtiny, ste hrdina. Ak ale píšete fikciu na fakulte vedy, potom ste tak trochu podozrivý. Takže keď som písala svoju prvú knihu, nikomu som o tom nepovedala. Myslím, že základom úspešného prechodu od vedeckej práce je udržiavať odborné pasáže krátke, vyvarovať sa žargónu, nemôžete použiť žiadnu špeciálnu terminológiu, ktorú používame medzi sebou na akademickej pôde a hlavne to musí byť zábavné, čo rozhodne nie je podmienkou pri písaní učebnice.

Myslím, že to je rovnaké, ako keď oslovujem porotu. Nechcem ich zahltiť odbornými výrazmi, ale chcem, aby mi porozumeli. Preto k nim hovorím v jazyku, ktorému rozumejú aj laici.

Musím povedať, že to robíte výborne a ten žargón skutočne držíte na úrovni, na ktorej mu rozumieme aj my, ktorí sme z biológie takmer prepadli. Prečo ste sa však dali na písanie románov? Čo Vás k tomu doviedlo? Predsa len je pre mňa pomerne ťažké zvyknúť si na predstavu, že sú ľudia, ktorí prídu večer domov a rodine zahlásia: “Dnes som z veľkej kopy kostí skladala troch ľudí, poďme sa navečerať.” Dá sa povedať, že to bola pre Vás aj určitá forma terapie alebo to bolo vyslovene len o novej výzve, prípadne hobby?

Nemyslím, že to bola terapia. Aj keď jedným zo zábavných aspektov písania detektívok je, že musíte vyriešiť každý zločin a to sa v skutočnom živote nestáva. Mnoho vecí sa stretlo a stalo naraz v roku 1990. Stala som sa profesorom, čo je u nás ten najvyšší akademický stupeň, takže som mohla robiť, čokoľvek som chcela. A nechcela som napísať ďalšiu vedeckú knihu. A práve som ukončila prácu na prípade sériového vraha v Montreale, ktorý obsahoval niektoré veľmi zaujímavé prvky z hľadiska rozsekávania obetí. Takže som mala v hlave nápad na príbeh a zároveň som mala slobodu vyskúšať niečo nové. No a mám tri deti. V tom čase sa chystali na súkromnú univerzitu, čo je v Amerike skutočne veľmi drahé. A tak som si pomyslela, že by som možno mohla zarobiť trochu peňazí bokom. Neviem, či to viete, ale univerzitné zamestnanie nie je práve šialene dobre platené.

A rovnako som cítila, že toto je pravý čas na silnú ženskú postavu a že forenzná antropológia je tam niekde vonku, vo vzduchu a čaká, kedy sa stane populárnou. A stane sa populárnou, to som cítila. Takže všetky tieto elementy sa spojili a ja som napísala svoju prvotinu Deja Dead.

Keď sa rozpráva o hlavnej hrdinke Vašich kníh a seriálu Temperance Brennanovej, skôr či neskôr sa vždy povie, že Vy ste tá skutočná Kosť, tá skutočná hrdinka Vašich kníh. Napriek tomu sú tam samozrejme určité rozdiely. V čom spočívajú tie najväčšie? A v čom ste si podobné?

Myslíte okrem faktu, že Emily Deschanel je o dvadsať rokov mladšia a na rozdiel odo mňa má 6 stôp? (úsmev) Ale áno, postava Temperance Brennanovej je založená na mne samej. Je forenzná antropologička, pomáha polícii, armáde, policajným koronerom a doktorom identifikovať pozostatky a prísť na príčinu smrti. A práve to sú kritické body vyšetrovaní, na ktorých spolupracujem.

Rozlišujem medzi televíznou Tempy a knižnou Tempy. Televízna Tempy je trochu mladšia, pri tej knižnej sa o jej veku veľmi nezmieňujem, ale rozhodne už má cez 40 rokov. A to od prvej knihy, ktorá vyšla pred 15 rokmi. Televízna Tempy nie je tak uhladená. Nie je veľmi dobrá v komunikácii s ľuďmi, nie je si veľmi istá vo vzťahu s inými ľuďmi a pracuje vo Washingtone DC. Čo mi príde ako veľmi vhodné, keďže úplne prvá kostra, na ktorej som kedy robila, sa nachádzala v Smithsonovskom inštitúte vo Washingtone. A rozhodne vám nepoviem, ako dávno to bolo.

No a knižná Tempy pracuje v severnej Karolíne, kde žijem aj ja a v Montreale, kde pracujem aj ja a pracuje skôr s Andrew Ryanom, než so Seely Boothom. O televíznej Tempy preto rozmýšľam, ako o predchodkyni tej knižnej. Niečo ako Tempy “Skoršie roky”. A páči sa mi to. Lebo keď začínam písať jej ďalší príbeh, nie som ovplyvnená tým, čo sa stalo v televízii. To už sa stalo a ja vlastne píšem o staršej a vyspelejšej Tempy.

Video záznam debaty nájdete na MeToo.sk

So svojou literárnou hrdinkou zdieľate odbor, alebo teda svoju prácu. Znamená to, že Vám môžeme závidieť také cool a high tech laboratórium, aké vidíme v seriále? Samozrejme, narážam hlavne na “Angelatron”, ktorý by chcel mať každý doma.

Pýtate sa, či mám také laboratórium?

Áno.

Nie. (smiech) Pracujem v plnohodnotnom kriminalistickom a medicínskom laboratóriu. V medicínskej časti pôsobia antropológovia, patológovia, forenzní dentisti, a tak ďalej. V kriminalistickej časti sú experti na balistiku, DNA, vlasy a vlákna, oheň a žhárstvo. Takže toto všetko mám k dispozícii. Ale nie je to tak, ako v televízii, kde má hlavná hrdinka svoj tím.

Televízna Tempy má tím piatich ľudí, s ktorými spolupracuje. Hodgins, ktorý je odborník na hmyz, Angela, ktorá má k dispozícii všetku tú úžasnú grafiku a animáciu, ja takýto trvalý tím k dispozícii nemám, ale všetky potrebné analýzy a expertov mám k dispozícii hneď na konci chodby, prípadne o poschodie vyššie. Či máme “Angelatron”? Nemáme. A nikdy som nebola v kriminalistickom laboratóriu, kde by ho mali. Aj keď existuje.

Ach, s tým “Angelatronom” je to fakt škoda. To som celkom sklamaný.

Všetko to nakoniec súvisí s jedinou vecou. S rozpočtom.

No áno. Očividne je to rovnaké všade. Spomínali ste, že Vaša prvá kniha bola inšpirovaná prípadom sériového vraha, na vyšetrovaní ktorého ste sa podieľali v Montreale. Dá sa povedať aj o ďalších knihách, že sú vždy inšpirované nejakým skutočným prípadom, alebo je to niekedy len čistá fikcia?

Moje knihy a moje príbehy vždy začínajú niečím, na čom som robila. Je v tom vždy určitá skúsenosť, alebo práca. Prvá kniha bola inšpirovaná sériovým vrahom. Druhá kniha bola založená na prípade, na ktorom som pracovala pre katolícku cirkev. Žena bola navrhnutá na vysvätenie, zomrela v roku 1714 a teraz ju chceli exhumovať a uistiť sa, že majú tie správne pozostatky. A to som použila ako základ svojho príbehu. Tretia bola inšpirovaná vojnou medzi motorkárskymi gangmi, ktorá prebiehala v Montreale. Pekelní anjeli sa masakrovali s ďalším gangom, pričom mnoho ich obetí skončilo na mojom stole.

Takže každá je založená na prípade, alebo určitej skúsenosti. Najbližšia kniha, ktorá vyjde v slovenčine, je založená na mojej ceste do Guatemaly, kde som išla exhumovať masový hrob. Osudná cesta je pre zmenu založená hlavne na mojej skúsenosti s prácou s pozostatkami obetí po útoku na Dvojičky.

Juraj (Juraj Heger – majiteľ vydavateľstva Slovart), toto je vhodný moment, kedy položiť otázku aj Tebe. Prečo až teraz a prečo práve táto kniha? Z toho množstva, ktoré už Kathy Reichs napísala…

Dobrý večer. Ja budem rozprávať čo najmenej, keďže ste určite viac zvedaví na inú osobu, ktorá tu sedí, ale musím povedať, že máme obrovské šťastie všetci, ako tu sme. Tak pekne nám to vyšlo, že práve keď v Slovarte vychádza prvá knižka Kathy Reichs, tak bola na turné v Európe a podarilo sa ju aspoň na ten jeden deň ukradnúť do Bratislavy.

Ja som čítal jej knižky už pomerne dávno. Vtedy ich ešte vydávalo vydavateľstvo Aktuell, ale nepokračovali v tom a celý čas bolo jej dielo voľné, chodili sme okolo neho a rozmýšľali, kedy bude tá správna chvíľa. A teraz sme si povedali, že potrebujeme dobrú novú autorku. Toto rozhodnutie nastalo zhruba pred rokom a veľmi sa teším, že sa rozbiehame takýmto spôsobom. Tie knihy sú naozaj skvelé. Nebolo treba rozmýšľať, či majú dostatočnú kvalitu. Išlo naozaj len o to, kedy začať, čím začať. A to, že je Kathy tu, je príjemný bonus.

A my samozrejme ďakujeme. Teraz však opäť využijeme to, že tu máme autorku a teba, Juraj, radi zavoláme na samostatnú debatu.

Vráťme sa ešte na chvíľu k seriálu, vďaka ktorému tu máte skutočne mnoho fanúšikov. Predsa len sa vysiela dlhšie a pravidelnejšie, ako sa doteraz vydávali knihy, čo Juraj určite zmení. Keď prebiehal casting na rolu hlavnej hrdinky, rozhodovali ste aj Vy o tom, kto ju bude hrať? Predsa len, ide vlastne o Vás.

Mala som vplyv, ale nie kontrolu. David (Boreanaz) bol s projektom od jeho úplného začiatku. S výberom herečky, ktorá by stvárnila Temperance, sme mali trochu väčšie problémy. Mnoho herečiek sa zúčastnilo konkurzu, ale akonáhle Emily prečítala svoju rolu, každý hneď vedel, že je úžasná. Takže každý hneď vedel, že sme práve našli našu Temperance Brennanovú.

Video záznam debaty nájdete na MeToo.sk

No a teraz povinná otázka kvôli všetkým fanúšičkám seriálu. Bolo mi povedané, že David je neuveriteľne šarmantný. A úžasný. A očarujúci. Osobne to neviem veľmi posúdiť, keďže mňa ten šarm trochu míňa, ale je taký aj v skutočnosti alebo to len hrá?

Je veľmi očarujúci. A musím prehlásiť, že David vyzerá tak dobre, že to je pravdepodobne ilegálne.

Zdá sa, že Vaše autorské a spisovateľské nadanie nie je žiadnou náhodou, pretože sa dedí aj ďalej v rodine. Spoločne so svojím synom ste začali písať ďalšiu sériu kníh. Mohli by ste nám o nej niečo povedať?

Je to séria kníh s Tory Brennanovou, ktorá je 14-ročnou neterou Temperance Brennanovej. Máme množstvo mladých divákov, ktorí sledujú seriál a tým pádom aj mnoho mladých čitateľov, takže sme si povedali, že deti by možno radi videli, ako vedu využívajú ich rovesníci pri riešení rôznych prípadov, zločinov a záhad. A to je vlastne základná premisa príbehov Tory Brennanovej.

Napodiv sa so synom ešte stále rozprávame a práve robíme na štvrtej knihe tejto série, takže sa zdá, že to funguje výborne.

Toto je opäť ideálny moment pre vstup pána vydavateľa. Juraj, rozmýšľate, že by ste začali vydávať aj túto sériu?

Nerozmýšľame. Už sa prekladá a na jar vyjde prvá knižka.

Dobre. A keď už sme pri tých plánoch. Kedy sa dočkáme ďalšieho románu z tej dospeláckej série?

Ďalšia nová knižka tu už bola spomenutá. Je to ďalší diel, ktorý sa v originále volá Grave secrets. Ešte sme nevymysleli dobrý slovenský názov, takže vám ho neviem povedať, ale vyjde pred letom budúceho roka.

Ak by ste mali návrh na najvhodnejší názov, pokojne nám to napíšte na Facebook. My to Jurajovi posunieme a on sa možno nechá inšpirovať. Alebo sa pobaví.

Video záznam debaty nájdete na MeToo.sk

Napísali ste už dve desiatky kníh o Temperance Brennanovej, píšete so synom ďalšiu sériu, ktorá tiež nie je tak vzdialená odboru, ktorému sa venujete. Nelákalo Vás vyskúšať aj niečo nové? Niečo úplne odlišné? Napríklad ženský alebo historický román?

Moja dcéra píše romány pre ženy. Práve jej vyšla tretia kniha, takže sa dá povedať, že túto oblasť si zobrala na starosť ona. Ja sa ju neustále snažím prehovoriť na to, aby niekoho zabila v niektorom zo svojich románov, ale vôbec o to nemá záujem. Takže si ide po svojej vlastnej osi.

V súčasnosti mám podpísanú zmluvu na minimálne 19 kníh s Temperance Brennanovou a na minimálne päť kníh zo série pre mladých, čiže s Tory Brennanovou. Takže do budúcnosti mám o prácu naozaj postarané.

Mať zmluvu na 19 a päť románov znie vlastne dosť hrozne, ale absolútne egoisticky musím prehlásiť, že my-čitatelia sa z toho veľmi tešíme a určite sa budeme aj naďalej tešiť na ďalšie a ďalšie knihy z Vášho pera. V tejto chvíli by som Vám chcel veľmi pekne poďakovať, že ste sa zastavili na Slovensku a v našom kníhkupectve.

Ďakujem aj ja.