Peter Debnár: Pracujem na románe

O písaní a projekte Slovensko píše román sme sa rozprávali s autorom tretej kapitoly, Petrom Debnárom.

Ako ste sa dostali k písaniu? Publikovali ste už niekde?

Myslím, že máte mylné informácie, pretože doteraz som naozaj nikde nepublikoval. Vždy ma bavilo čítať knihy. Písať som začal najskôr len denník, a potom to nejako prerástlo do menších príbehov a poviedok.  

Čo vás motivovalo k zapojeniu sa do projektu Slovensko píše román? Ako sa ste sa o ňom dozvedeli?

O SPR som sa dozvedel z televízie. Bola to pre mňa výzva. Doteraz som iba raz poslal svoju poviedku do časopisu Dotyky, ale nebola vydaná, a nemala priaznivý ohlas. Potreboval som sa uistiť, že mám pokračovať v tom, čo ma baví, a že veci ktoré napíšem sa možno budú páčiť aj niekomu ďalšiemu okrem mňa.

Aký pocit ste mali, keď sa práve váš príspevok objavil na stránke? Vie o tom vaše okolie?

Eufória. Keď som si prečítal úvodné slová mojej kapitoly, bol som úplne v šoku. Absolútne som to nečakal, pretože svoju kapitolu som poslal už ako druhú. Keď Evita Urbaníková vybrala kapitolu od Arona Maxella, bol som trochu sklamaný, ale po malých úpravách som ju poslal znovu. A potom sa to podarilo. Moja rodina aj kolegovia v práci o tom vedia a majú z toho radosť.

Inšpirovali ste sa pri písaní kapitol vlastným životom?

Nie.

Ako vnímate doteraz vybraté príspevky spolutvorcov románu?

Myslím , že všetky kapitoly boli vybraté s najlepším vedomím a svedomím. Mne sa najviac páčila kapitola č.4 od b.b.fisher.

Ako vnímate výber kapitoly prostredníctvom tzv. „križovatky“, keď mali možnosť rozhodovať čitatelia?

Keďže je to projekt o ľuďoch a pre ľudí, je podľa mňa správne, že majú možnosť aspoň takouto formou zasiahnuť do deja a vybrať to, čo je podľa nich pre román najlepšie.

Ako vnímate diskusie a nálady čitateľov?

Čítam si diskusiu a párkrát som sa do nej aj zapojil. Niektoré príspevky sú veľmi podnetné a trefné. Občas sa však objavia aj také, nad ktorými sa rozum zastavuje.

A čo negatívne reakcie, ovplyvňujú vás? Dokážu vás znechutiť, alebo naopak motivujú k ďalšiemu písaniu?

Keď sa jedná o konštruktívnu kritiku, v ktorej kritizujúci zdôvodní, čo sa mu nepáči a prečo, prípadne ponúkne nejaké lepšie riešenie, rád sa nechám poučiť. Pokiaľ sa niekto vyjadrí v štýle – slabé, o ničom a podobne  a to je celá jeho rekcia, taká ma rozhodne odradiť nedokáže.

Aké sú vaše literárne ciele do budúcnosti?

Pracujem na románe, ktorý dúfam úspešne dokončím a -kto vie?- možno aj vydám.