Dejiny písané ŠtB

V poslednom čase sa zdá, že každý druhý známejší spisovateľ má toľko voľného času, že môže s prehľadom viesť dvojitý život. Cez deň poctivo píše knihy, ktoré ho preslávia po celom svete a po nociach sa túla svetom a zachraňuje ho pred zlosynmi. Aspoň tak si predstavujeme agentov tajných služieb na základe amerických filmov. Ako to už býva – realita je iná a o dosť krutejšia. George Orwell stíhal popri liečbe tuberkulózy spisovať zoznam ľudí sympatizujúcich s komunizmom, Ernest Hemingway laškoval s KGB a Vojtech Zamarovský pracoval pre ŠtB dlhých 20 rokov.

Stať sa populárnym na základe kníh o histórii, ktoré sa beletrii vyhýbajú širokým oblúkom, sa naozaj podarí len málokomu. Slovenský spisovateľ Vojtech Zamarovský však v tomto ohľade bezpochyby úspešný bol. Jeho knihy o starovekých dejinách Grécka, Ríma, alebo Sumerov, čítali tisícky ľudí v celej bývalej ČSSR. Množstvo študentov histórie sa k svojmu odboru dostalo práve vďaka tomuto nadanému popularizátorovi dávnych dejín ľudstva.  Tri roky po jeho smrti však vychádzajú na svetlo sveta fakty, ktoré ho môžu zhodiť z piedestálu nekorunovaného kráľa česko-slovenskej literatúry faktu.

Redaktori denníka SME sa totižto rozhodli, že navštívia Slovenský národný archív a Archív bezpečnostných zložiek v Prahe. Na obidvoch miestach sa stretli s ochotou, akú im ako bývalý študent histórie môžem len závidieť a dostali sa k zložkám Vojtecha Zamarovského. Tie sa skladajú z viac ako 300 strán, na ktorých je podrobne opísaná Zamarovského spolupráca s ŠtB, ako aj jeho ľudácka minulosť.

Vojtech Zamarovský sa narodil v roku 1919 v Trenčíne. Promoval na právnickej fakulte v Bratislave v roku 1943. Za slovenského štátu bol členom akademického klubu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. V roku 1944 po vypuknutí SNP vstúpil do pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, čo sa mu neskôr vypomstilo. Ako sa ukázalo po druhej svetovej vojne – Zamarovský to s pravicou asi nemyslel príliš vážne, keďže už v roku 1947 vstúpil do komunistickej strany. Ľavicové názory boli vtedy medzi intelektuálmi veľmi populárne a Zamarovský nebol výnimkou.

Ani to však nezabránilo komunistickej strane, aby si nespomenula na jeho ľudácku „kariéru“, a tak Zamarovský v roku 1952 prišiel o lukratívne miesto tajomníka ministra Púčika a po určitom čase sa mu podarilo zamestnať sa v štátnom nakladateľstve Krásnej literatúry.  Tu postupne začal prekladať a popritom písal aj vlastné diela. Od roku 1959 žil na voľnej nohe a naplno sa venoval svojej spisovateľskej kariére. Ako spisovateľ literatúry faktu orientovanej na starovek musel často cestovať do zahraničia, vďaka čomu si ho všimla ŠtB.

Ako uvádza denník SME, Zamarovský začal s ŠtB spolupracovať v roku 1962 pod krycím menom Belo. ŠtB s ním bola tak spokojná, že v roku 1977 z neho spravila agenta kontrarozviedky s novým krycím menom – Závoj. Hlavnou úlohou Zamarovského malo byť vytipovanie ľudí, vhodných na ďalšie „rozpracovanie“. Denník SME cituje Štb, ktorá o Zamarovskom napísala: „Závoj bol využitý v celej rade agentúrno – operatívnych akcií na území ČSSR aj pri jeho cestách do zahraničia.” V praxi to znamenalo, že Zamarovský vypracovával osobné charakteristiky a podával podrobné správy o rozhovoroch, ktoré viedol s diplomatmi, s ktorými prišiel do styku. Vďaka tejto činnosti samozrejme nemal nikdy problém vycestovať do zahraničia, či už za svojím štúdiom, alebo na obyčajnú dovolenku. ŠtB bola dokonca natoľko spokojná, že mu udelila odmenu 3000 korún.

Vojtech Zamarovský zomrel v roku 2006, ostáva preto už len na nás, aby sme posúdili nakoľko jeho spolupráca s ŠtB poškodila ľudom, na ktorých donášal. Jeho dlhoročný spolupracovník a blízky kamarát Pavel Dvořák je presvedčený, že Zamarovský svojím počínaním nikomu neublížil a že s ŠtB bol viazaný len formálne. Bolo by veľmi ľahké odsúdiť človeka, ktorý morálne pochybil, ale v súčasnosti sa dá už len veľmi ťažko posúdiť, či Zamarovský konal na základe svojho presvedčenia, alebo zo strachu. Faktom ostáva, že komunistická strana už Vojtechovi Zamarovskému raz predviedla, ako nakladá s ľuďmi, ktorí sa jej znepáčia. Skúsme sa preto najskôr vžiť do jeho situácie a rozhodnime sa sami – kto je v tomto prípade skutočným vinníkom? Zamarovský kvôli svojmu rozhodnutiu uprednostniť kariéru a živobytie pred morálkou? Komunistická strana za režim, aký tu nastolila? Alebo agenti ŠtB ako hlavní vykonávatelia jej moci? Alebo sa jednoducho zmierime s tým, že život nie je čiernobiely?

Zdroj: SME.sk
Zdroj foto: sk.wikipedia.org / martinus.sk