Ako som písala Bachovi…

Milý Richard,

už nemôžem dlhšie čakať. Každý z nás je úplne sám, a čím skôr to prijmeme, tým lepšie pre nás. To sú Vaše slová a ja túžim zmeniť Váš názor. Sme sami, v tom sa nemýlite. Obaja cítime, že sme sa párkrát sklamali a súhlasím s Vami, že ťažko umiera mýtus o jedinej láske, ale my môžeme mýtus znovu vzkriesiť, postaviť mu základy a oceľové piliere, ktoré mu pomôžu stáť na nohách a nepotácať sa v hlbinách samoty.

Nedá sa mi s tým viac bojovať a prežívať ďalšie bezsenné noci, v ktorých myslím na Vás. Chcem s Vami navždy utiecť. Zažívať každý deň úteky z bezpečia , v ktorom žijem posledné roky. Viem, že len ak utečiem od šedivých, bezfarebných dní, ktoré stratili teplo slnečných lúčov nájdem svoje dávno zabudnuté ilúzie.

Never vlastným očiam. Ukazujú nám len vlastné obmedzenia. Ja som sa rozhodla nevnímať mantinely mojich schopností a mojej osobnosti, potlačiť pýchu a pozerať sa srdcom, ktoré vraví, že Vás potrebuje.

Asi Vám príde bláznivé, že vôbec vznikol tento list. Viem, že neveríte na šťastné konce v príbehoch lásky, a preto sa aj teraz musíte smiať môjmu bláznivému počinu. Ja sa však cítim mimo seba a preto sa uchyľujem k takto detsky naivnej forme rozhovoru s Vami. Ale nedá sa to zastaviť. Pri Vás mám dar krídiel. A cítim, že môžem lietať oblohou, tak ako vy. Aj keď už nikdy nedobehnem roky bez chvíľ, počas ktorých som mohla sedieť s Vami po boku v lietadle a pozerať sa na zmenšený model zeme pod nami. Ste jediný, pri ktorom sa chvejem nedočkavosťou. Jediný, ktorý vo mne dokáže prebudiť túžbu skúšať veci, ktorých sa bojím, ktoré som zaradila do zoznamu “nie je pre mňa”.

Možno sa stále pýtate, prečo Vám vlastne píšem. Veď predsa viem, že po troch manželstvách nemáte na lásku dobrý názor. Vaše slová ma už toľkokrát zranili Láska medzi mužom a ženou je slovom, ktoré už nefunguje. Znie to bezútešne, ale nie vždy to tak musí byť. Uvedomujem si však, že nie je dôvod, aby ste to chceli opäť skúsiť. Komu by predsa nestačila jedna životná láska. Aj keď nie je živá. Aj keď Vás nikdy nepohladí. Aj napriek tomu ste spolu strávili takmer celý život a viem, že Vám priniesla veľa. Lietadlá sú pre Vás všetkým, ale tiež viem, že nič sa nestane náhodou. A tak ani tento list nevznikol náhodou.

Ak by sme len trochu chceli. Spravili malé krôčiky k tomu, aby sme boli šťastný. Nie každý sám, ale spolu mohli by sme spoločne vybudovať most cez navždy a nikdy by sme sa nemuseli vracať k sivým dňom plným stereotypu.

Raz som od Vás čítala vetu, kvôli ktorej tento list vznikol. Keby sme mohli vymyslieť spôsob, ako by sme mohli žiť vo svete, kde by vám neznámy človek mohol povedať, očarila ste ma a rád by som vás spoznal. A tak sa o to teraz pokúšam. Pokúšam sa aspoň touto malou trochu povedať, že ste ma v niektorých veciach očaril. Aj keď ma nepoznáte. Aj keď sa možno nikdy neuvidíme. Môžem si večer, keď budem kvôli chladu samoty priťahovať trochu viac perinu, povedať, že som sa o to pokúsila.

Vaša…

Veronika

Zdroj foto: atlasnetwork.org / Martinus.sk