MiMe: Často sa nechávam unášať fantáziou

O projekte Slovensko píše román sme sa tento týždeň rozprávali s tajomným autorom 8. kapitoly – MiMe.

Ako ste sa dostali k písaniu? Publikovali ste už niekde?

Písanie je pre mňa relax, akýsi úlet z reality bežného života, či kľúč k novým svetom. Rád sa vždy pri tom pohrám s fantáziou, zamotávam a následne odmotávam nitky deja, vykresľujem postavy, dotváram atmosféru… To sú tie hlavné dôvody, prečo ma písanie fascinuje a láka. Možno, keby som vedel maľovať, tak to isté robím aj štetcom. Hold, Van Gogh zo mňa nebude, hoci to ucho by mi zrejme chýbalo.

Publikovanie „v pravom slova zmysle“ som neskúsil. Keď, tak píšem skôr (aj to len z času na čas) odborné články do publikácií pre zainteresovaných, a z času na čas si strihnem nejakú poviedku, či báseň, ktoré následne skončia na mojich stránkach. Tie najosobnejšie diela sú, samozrejme, určené len pre moje „srdcovky“ a  VIP.

Čo vás motivovalo k zapojeniu sa do projektu Slovensko píše román? Ako sa ste sa o ňom dozvedeli?

Povedal by som, že som mal hneď dve motivácie:
1. Písanie ako koníček (súvis s mojimi úvodnými slovami).
2. Pisateľská výzva v podobe deja, postáv, do ktorých sa treba vcítiť a prežiť s nimi životné strasti, radosti, pohnútky. Pre mňa o to väčšia, že sa dosť často nechávam unášať fantáziou, pričom v príbehu z reálneho života si treba múzu držať silno pod kontrolou, aby bol príbeh/dej uveriteľný. Tým chcem povedať, že žánrovo som niekde inde.

Aký pocit ste mali, keď sa práve váš príspevok objavil na stránke? Vie o tom vaše okolie?

Vzletný. Je to taký literárny endorfín.

O mojej účasti na SPR vie len skromná zainteresovaná skupina ľudí, ktorí moje diela poznajú už z minulosti.

Inšpirovali ste sa pri písaní kapitol vlastným životom?

Primárne nie, hoci sú isté momenty príbehu, ktoré by som vedel natesnať i do svojho života.

Ktorá postava je vám najbližšia? Prečo?

Nemôžem povedať, že by som mal zvlášť vyhranený názor na niektorú z postáv. V podstate každá z nich je charizmatická a svojská. Ale ak si mám skutočne vybrať jednu postavu, tak je to Uľjana.  V tej dáme drieme príbehový potenciál a ja verím, že jej črty postavené v doterajších kapitolách nie sú len citovým výlevom, ale charakterovým rysom.

Je niečo (situácia) /niekto (postava), ktorá vám v románe chýba?

Momentálne neviem povedať, aká situácia v románe chýba – vzhľadom na žáner (donedávna to bolo priblíženie postáv, ale to už nabralo tiež istý smer, ktorý rozpletá históriu postáv i ich vzájomné vzťahy). Čo sa postáv týka, osobne mám rád komplikované povahy a tých je v príbehu zopár.

Ako vnímate doteraz vybraté príspevky spolutvorcov románu?

Veľmi sa mi páči, ako sa autori, prispievatelia dokázali krásne vynájsť (byť jedineční) v rámci jednej dejovej línie. Píšu skutočne výborne, a hlavne je z nich cítiť radosť z písania. Tak to má byť. Tú radosť majú určite i ďalší prispievatelia, ktorých diela ostávajú v pozadí projektu. Istotne v každom jednom príspevku je niečo skvelé a inšpiratívne.

Ako vnímate výber kapitoly prostredníctvom tzv. „križovatky“, keď mali možnosť rozhodovať čitatelia?

Pozitívne. Osobne „hlasujem“ za periodicitu (napr. po troch kapitolách) výberu kapitoly.

Ako vnímate diskusie a nálady čitateľov?

Nálady mi nevadia, je to prirodzené, ako keď musíte ráno vstať a nechce sa vám.  Ste mrzutí, ale neznamená to, že nenávidíte celý svet.

Medzi „diskutérmi“ a „diskutérkami“ je veľa inteligentov, mudrcov, dobrodruhov, skúsených harcovníkov, špekulantov, špiritistov, konšpirátorov, detailistov až puntičkárov i charizmatických „rýpalov“. To je len a len dobre. Vzniká spektrum názorov, ktoré sa bežne nevidí.

Čo mi príde zvláštne, je konzervativizmus a predsudky v niektorých komentároch. Ako keby dej, či postavy museli fungovať v zabehaných koľajach, zväčša osobne vykonštruovaných.

Bavím sa vždy na reťazových reakciách, kde je jeden názor originálny a ostatní ho kopírujú (obzvlášť pri negatívnych reakciách je to vždy veľmi zaujímavé, ako sa odpisuje). Príde mi to ako sci-fi, kde vystupujú klony bez vlastnej identity a nasledujú akéhosi „vodcu“.

Priečia sa mi však zblúdené komentáre bez zmysluplného obsahu, ktorých primárny cieľ je „nadávať“. Zväčša sú v nich skryté inotaje (snažím sa tomu uveriť), ktoré bohužiaľ nadávajúci diskutéri zabudli dopísať a len ich obalia zbierkou invektov.

Toľko môj názor.

A čo negatívne reakcie, ovplyvňujú vás? Dokážu vás znechutiť, alebo naopak motivujú k ďalšiemu písaniu?

Ani jedno, čo sa písania týka. Už sa budem opakovať, ale píšem, lebo ma to baví. Rád podiskutujem, ale to je tak všetko.

Čo ale mám veľmi rád, je konštruktívna kritika. Tú však považujem za pozitívnu reakciu, pretože zväčša vychádza z dobrého základu – dosiahnuť čo najlepší výsledok vo finále.

Aké sú vaše literárne ciele do budúcnosti?

Mám rozpracované 3 osnovy. Ešte neviem, aký literárny útvar to bude, a či sa vôbec dostanem k tomu ich napísať. Sú to v podstate len myšlienky hodené na papier. Raz by som ich však zhmotnil do príbehov a jeden z nich, v skutočne skromnom náklade  venoval ľuďom, ktorí z neho budú mať radosť. Ale momentálne mi to príde ako nerealizovateľný sen, čistá imaginácia.