Knižné tipy: Spomienky nielen na Jánošíka
Kvapky dažďa, bubnujúce na parapetnú dosku, nám v rýchlom staccate oznamujú, že leto je definitívne za nami. Pár šťastnejších sa ešte možno dostane na dovolenku, ale pre väčšinu z nás začalo to neradostné obdobie, kedy viac prší, ako svieti slnko. Kedy síce dúfame v babie leto, ale spravidla dostávame iba ďalšiu dávku blata a mizérie. Aspoň, že vydavateľstvá sa už definitívne preberajú z letného spánku a na nás sa valí čím ďalej tým viac knižných noviniek. Prvé lastovičky sme si predstavili minulý týždeň, druhý kŕdeľ dorazil práve teraz…
Eva Borušovičová – Jánošík: Pravdivá história
Minulý týždeň sme si hovorili o populárnej štúdii poľského historika Stanisława Andrzeja Sroka, ktorá je hrdo nazvaná Jánošík (Pravdivá história karpatského zbojníka) a už tu máme ďalšie dielo s veľmi podobným názvom – Jánošík: Pravdivá história. Náhoda? Samozrejme, že nie. V piatok bola slávnostná predpremiéra koprodukčného poľsko-slovensko-česko-maďarského veľkofilmu (na takú spoluprácu by bola hrdá aj RVHP) s rovnakým názvom, a teraz máte na výber. Buď môžete zájsť do kina, alebo na základe hesla „kniha je vždy lepšia ako film“, siahnuť po literárnom scenári, ktorý má na svedomí slovenská scenáristka Eva Borušovičová. V dnešnej dobe ľudia túžia po faktoch a tvrdej realite, a presne taký je aj tento príbeh Jánošíka – tvrdý, realistický, zbavený romantických klišé. Ostáva len postava „obyčajného“ zbojníckeho kapitána, ktorého život viac poznamenali okolnosti ako vlastné presvedčenie. A ak by ste Jánošíka ešte stále nemali dosť, môžete siahnuť nielen po diele poľského historika, ale aj po dnes už legendárnom komikse s ilustráciami asi najznámejšieho slovenského ilustrátora – Jozefa „Danglára“ Gertliho.
Anna Grigorievna Dostojevská – Spomienky
Stačí sa pozrieť na meno autorky a na titul knihy, a hneď nám je jasné, o čo sa tentoraz jedná. Áno, presne tak. Druhá manželka ruského literárneho génia Fiodora Michajloviča Dostojevského spísala svoje memoáre, v ktorých spomína na ich spoločný manželský život. A že veru mala na čo spomínať. Dostojevskij bol nielen človekom, ktorý významne ovplyvnil ruskú literatúru, ale zároveň to bol aj človek, ktorým zmietalo mnoho démonov. Bol hazardným hráčom, ktorý nad svojou závislosťou vyhral len vďaka svojej láske k manželke. Celý život trpel epilepsiou, ktorá rozhodne neuľahčovala život umelca, ktorý písal „s obnaženými nervami“. Ale A.G. Dostojevská spomína aj na chvíle pohody a rodinného kľudu, ktoré im prinieslo vzájomné zblíženie. Zblíženie, ktoré nastalo napriek výraznému vekovému rozdielu a neprajnosti okolia. Memoáre ľudí, žijúcich v blízkosti známych osobností, majú spravidla ešte vyššiu výpovednú hodnotu, ako autobiografia samotnej osobnosti. Táto kniha je toho dokonalým dôkazom…
Rudolf Čechura – Namydlená šikmá plocha
K mojej láske k Maxipsovi Fíkovi som sa tu už priznal. A teraz vedzte, že mám určitú slabosť aj pre Sherlocka Holmesa. Nedá mi preto neodporučiť najnovší román autora, ktorý stvoril postavu Maxipsa Fíka. Autora, ktorý patrí medzi najznámejších holmesológov v Čechách – Rudolfa Čehuru. Na rozdiel od jeho predchádzajúcej tvorby nie je jeho najnovšia kniha Namydlená šikmá plocha ani rozprávkou, ani detektívkou. Je príbehom o dvoch kamarátoch, ktorý sa v roku 1945 musia rozhodnúť, čo ďalej. Vojna sa skončila len pred nedávnom, život sa pomaličky pomaly dostáva do starých koľají, ktoré však už nikdy nebudú také ako predtým. Obaja vstupujú do radov Revolučnej gardy, z ktorej sa neskôr stáva Zbor národnej bezpečnosti. To sa však už pomaly blíži február 1948 a ich osudy sa majú navždy rozdeliť. Kým jeden stúpa raketovou rýchlosťou nahor, ten druhý sa ocitá na namydlenej šikmej ploche.
Karel Sýs – Praha zednářská
Všetci kníhkupci v anglicky hovoriacich krajinách sa tešia na 15. september ako malé deti na Vianoce. V ten deň totižto vyjde najnovší román Dana Browna s názvom Lost Symbol, a aj keď je embargo na túto knihu naozaj nevídané, všetci už vedia, že dej sa bude točiť okolo spolku, ktorý je minimálne tak legendárny a opradený tajomstvom ako Templári. Áno, bavíme sa o slobodomurároch. Toto nadnárodné filozofické bratstvo je striedavo velebené a preklínané. Všetci milovníci konšpiračných teórií vždy povyrastú o dva centimetre, keď sa môžu baviť o slobodomurároch. A práve o nich je aj publikácia Karla Sýsa, ktorá sa však venuje len a len slobodomurárom v Čechách a na Slovensku so samozrejmým dôrazom na Prahu. O slobodomurároch existujú tisíce kníh, ale ak vás zaujíma, aký vplyv mali slobodomurári na založenie I. ČSR, ako fungovali počas protektorátu a komunizmu, a ako fungujú dnes, tak lepšiu publikáciu proste nenájdete.
Veľký atlas sveta
Nakladateľstvo Ikar mi začína byť čím ďalej tým sympatickejšie. Najskôr si ako prvé na Slovensku všimlo, že by sa patrilo začať vydávať Neila Gaimana, potom vydali ďalší diel svojich perfektných obrazových encyklopédií, tentoraz s mojou najobľúbenejšou témou – História, a teraz sa pýšia Veľkým atlasom sveta, ktorý naozaj stojí za to! V tomto atlase nájdete úplne všetko, čo by ste od atlasu mohli chcieť. Od prehľadných mapiek jednotlivých kontinentov v mierke 1 : 30 miliónom, cez podrobné mapy kontinentov v mierke 1 : 4 miliónom, až po mapy Česka a Slovenska v mierke 1 : 750 000. To všetko doplnené satelitnými zábermi všetkých kontinentov, obsiahlym registrom a detailnými kozmickými snímkami Prahy a Bratislavy. A ak by to niekomu nestačilo, tak k dispozícii bude mať aj priesvitné fólie, vďaka ktorým ľahko zistíte, kadiaľ sa tiahnu hranice štátov a ako sa volajú jednotlivé mestá a regióny. Takže ak ešte doma nemáte atlas, tak nie je dôvod váhať. A vlastne ani keď máte – takýto atlas tu ešte nebol.
Foto: Martinus.sk
