Naplniť svoju prázdnotu

Nie som zasiahnutý módnou vlnou záujmu o východné náboženstvá, ale mám ich v úcte. Občas si kúpim nejakú knihu orientálnej múdrosti a nie som si istý, či ju prečítam správne. Nečítam ju ako náboženskú doktrínu, ale ako poéziu. Tak som sa dostal k knižočke Sto veršů rad mistra jménem Padampa Sanggjä lidem z Tingri. Je pod ňou podpísaný Dilgo Khjence Rinpočhem, ktorý už umrel, ale už má svoju inkarnáciu, malého chlapca, ako veria budhisti. Túto knižku napísali dvaja: Indický jogín Padampa Sanggjä, ktorý zomrel roku 1117 a mních Rinpočhe, ktorý k jednotlivým veršom napísal svoje komentáre. Sám Padampa bol pokladaný sa blízkeho žiaka samotného Budhu, pravda, v jednom z minulých životov. Študoval u 150 učiteľov a stal sa chodiacou pokladnicou múdrosti.

Energetickým ťažiskom knižky je 100 krátkych gnóm vysádzaných malým písmom. Ale súčasnejší komentár k nim za nimi vôbec nezaostáva ani v estetickom účinku ani v etickom posolstve. Je to reč lakonická, a predsa plná obraznosti, prímerov, príkladov, prirovnaní, podobenstiev. V čase a prostredí, ktoré nehýrili obrazmi (či už fotografiami alebo pohyblivými zábermi), musela byť zvonivá, farebná a pestrá reč, aby upútala svojho poslucháča. Bolo to akési slovné video, ktoré premietalo na monitor poslucháčovej mysle obrazy a ich odrazy. Alebo naopak. „Nakonec necháme všechno za sebou a zemřeme sami, vytrženi ze známého prostředí svého života jako chlup z hrudky másla.“ Sú to metafory späté so životnou praxou, nevykalkulované, nevycucané z prsta, prírodné a prirodzené ako sneh, voda, žeravý uhlík z ohniska. Sú síce nepatrné a nenápadné, ale ešte dlho doznievajú v mysli a vyžarujú energiu poznania.

„Při všem, co děláte, záleží především na vašem prvotním záměru, jestli bude výsledek pozitivní nebo negativní.“ Etika tohto učenia je prostá a zrozumiteľná: človek konajúci dobro, ale niekedy stačí iba pohnútka k dobru, dobrý úmysel, orientuje vlnu dobra nielen k prospechu iného, ale aj seba: „štěstí – pro sebe i pro ostatní, v tomto životě i v životech, které přijdou – lze dosáhnout pouze konáním pozitivních činů.“ Je to učenie, ktoré trvá na maličkostiach. Detail je rovnako dôležitý ako celok: „kapka vody, která spadne do oceánu, bude mít stejně dlouhého trvání jako samotný oceán.“

Človek nie je sám, okolo seba vytvára väzbu vzťahov. Dieťa – rodič, manžel – manželka, žiak – učiteľ, brat – sestra. A predsa aj tieto väzby môžu byť narušené alebo pôsobiť proti sebe: „Rodinná pouta jsou pomíjivá jako náhodné setkání na tržišti.“

Tak ako v iných náboženstvách, aj v budhizme vládne večný svár medzi telom a duchom, medzi fyzickým a osvieteným. „Považujte tělo za iluzi, za snový útvar,“ radí Rinpočhe svojim žiakom. Naším predĺženým telom sú blízki ľudia, deti, rodičia, životný partner. Ale pozor: „Rodina a přátelé nejsou o nic skutečnější než představení kouzelníka.“ Ideálny je, pravdaže, život v osvietení, v kláštoroch a samotách. Tí, ktorí sa nedokážu vzdať väzieb na ľudí fyzicky, mali by hľadať aspoň duchovnú slobodu.

Podľa budhistickej praxe prechádza telo smrťou iba do ďalšieho života. Smrť pre východného človeka nie je zmarom, ale začiatkom novej inkarnácie. „V okamžiku smrti nám může pomoci pouze duchovní zkušenost, kterou získáme během svého života.“ Smrť je majestátne mystérium a vykladač o tom hovorí básnicky majestátne: „Tak jako pírko ve větru jsme unášeni silou svých minulých činů, jsme odvlečeni vojáky smrti.“ Sily života sú rovnako ohromujúce ako sily smrti.

„Správná chvíle je teď,“ hovorí učiteľ a toto by sme sa mohli učiť práve od budhistov: hľadať okamih s označením Teraz. Prítomný čas gramatiky nášho života. To, čo je v kresťanstve kňaz, zasvätená osoba, to je vo východných náukách učiteľ, duchovný vodca. „Duchovní mistr je jako země, která pod našima nohama nikdy nepovolí.“ Preto je na východe taká cenená tradícia, preto nemusia zakaždým začínať od nuly. Tradícia je systém kontinuity. Nikto sa nestane osvieteným sám od seba, vždy je niekoho žiakom, a keď vyrastie zo šiat žiaka, plynule sa stáva učiteľom nových žiakov.

Toto neagresívne, učenie sa môže zdať byť mäkké, poddajné, má však aj ono svoju tvrdosť a nekompromisnosť. „Neupadněte do pasti váhaní!“ apeluje učiteľ. „Soustřeďte celou svou energii na praxi a zcela sa jí odevzdejte.“ Praxou sa rozumie dharma a pod ňou sa skrýva učenie budhizmu.

Reinkarnácia je doktrínou tohto učenia, ale pre kresťanov, ktorí tento spôsob nesmrteľnosti odmietajú, môže byť pôsobivou metaforou ľudskej súnaležitosti: „Kdybychom viděli nekonečnou sérii životů, které jsme v minulosti prožili, viděli bychom, že na zemi není jediná bytost, která nebyla naším otcem nebo matkou…“

Vyrástli sme v inej kultúre a v inom náboženskom prostredí. Globalizácia svetového priestoru k nám vpúšťa cudzie náuky i duchovné prúdy. Niekedy sa ich bojíme, inokedy im nedôverujeme. A niekedy im podľahneme v módnom ošiali snobizmu. Cesta k prameňom je vždy plodná. Takýmto pramienkom môže byť aj táto knižka. Hľadajúcich usmerní a presvedčených podoprie.

Inšpirolinky:

http://www.buddhismus.cz/sto-versu-rad.html

http://www.dharmagaia.cz/userfiles/Sto%20versu%20rad%20-%20minibook.pdf

http://www.youtube.com/watch?v=6hjxHMLP6JM&feature=related

http://cs.wikipedia.org/wiki/Dilgo_Khjence_rinpo%C4%8Dhe

http://www.bodhipath.sk/kniznica_rozne_dkr_o_mysli.html

Čitáty:

„Tělo je loď, ktorá tě může dovézt k břehu osvobození, tělo je kámen, který tě může stáhnout a utopit v hlubinách samsáry, tělo je sluhou špatností i ctností.“

„Dárce i příjemce by měli být zcela osvobozeni od připoutanosti a považovat své ,vlastnictví´ za iluzorní dary přijaté ve snu.“

„Lidské tělo je jako váza z kvalitního porcelánu plná výkalů. Otevřte ji a bude se vám zvedat žaludek.“

„Smrt odzbrojí generála bez ohledu na to, jak velký arzenál zbraní má k dispozici.“

„Nejlepší způsob, jak uspokojit všechna svá přání a dokončit všechny své projekty, je vzdát sej ich.“

„Čím jste štědřejší, tím lépe se vám bude dařit.“

„Jediná pozice, ze které nikdy nespadnete, je probuzený stav.“

„Opravit všechny nedokonalosti a rozvinout všechny přednosti. Jak jinak si můžeme vydobýt svobodu?“

„Vědomí smrti je lék podobný nektaru, který vám navrátí zdraví. Je to stráž, která dohlíží nad disciplínou vaší praxe – nikdy jí nedovolí zbloudit k rozptýlení.“

„Láska je jediná správná odpověď na nenávist.“

„Na rozdíl od obyčejných nápojů je nektar bdělé přítomnosti dostupný kdekoli a kdykoli a může uhasit vaši žízeň jednou provždy.“

(v preklade Lukáša Chmelíka a Lucie Hanigerovej)

Foto: 3.bp.blogspot.com / martinus.sk