Zoznam? Poznám!
Zoznamy či databázy sú fascinujúci fenomén. Ľudia si od počiatku časov radi vytvárali zoznamy osôb, vlastností, javov, dejov, mien… Napokon, také Desatoro Božích prikázaní je svojím spôsobom tiež zoznam. Zoznam vecí, ktoré nemáme a nesmieme robiť. Umberto Eco je autorom výroku, že pri písaní musíme myslieť na čitateľa. Jediná vec, podľa neho, pri ktorej nemyslíme na čitateľa, je náš súkromný zoznam vecí, ktoré máme nakúpiť. Od súkromného zoznamu pre nejaký market prešiel Umberto Eco k vedeckému zmapovaniu tohto javu. Výsledkom je kniha Bludiště seznamů (v origináli Neklonečno zoznamov).
Táto kniha je sama veľkým bludiskom (kto pozná napr. z Mena ruže záľubu pána Eca v labyrintoch, tak nebude prekvapený). Zároveň je táto kniha aj jedným nepretržitým zoznamom, meta-databázou iných databáz. Zoznamy sa, ako vieme, málokedy čítajú ako romány – od prvej stránky po poslednú. Vlastne sa ani nečítajú. Používajú sa, vnára sa do nich rukou i zrakom, vchádza sa do nich ukazovákom či kurzorom na počítačovom monitore. Eco je milovník archaického i supermoderného, mytológie aj technológie. A práve existencia internetu, ktorý je najdokonalejším a najkomplexnejším zoznamom, mu umožnila zjednotiť tieto dve hľadiská – staré i nové, poetické a technologické.
Podľa Eca je tvorba zoznamov, databáz, súpisov, indexov, registrov, inventárov, tabuliek, checklistov či shorlistov, sumárov, katalógov, adresárov, túžbou človeka po večnosti, nekonečnu. „Nekonečno,“ píše Eco, „je z pohledu estetiky subjektivní pocit něčeho, co nás převyšuje, je to emoční stav…“ Zoznamy ukladajú podľa určitých kritérií vecí reálne (Tom Sawyer, Robinson Crusoe) či vymyslené (Ariostovo rozprávanie v Zúrivom Rolandovi o tom, čo sa nachádza na Mesiaci). Stretli sme sa dokonca aj s katalógom pachov a zápachov v Süskindovom Parfume. Zoznamom môžu byť aj kresťanské litánie, 
kde sa vymenúvajú vlastnosti Matky Božej či mená svätcov. Dokonca aj Biblia pozná zoznamomániu, keď napríklad sv. Matúš uvádza rodokmeň Ježiša Krista od Abraháma po Jakuba. Na str. 61 nachádzame zoznam anjelov od Abdizuela po Zymeloza a o stranu ďalej súpis démonov.
Ale vyratúvanie a enumerácia sa s obľubou využívali aj v nízkych žánroch, napr. v jarmočných či krčmových piesňach: „Pije pán a pije paní, / pije kněžstvo, pijou kmání, / pije hoch a pije družka, / pije sluha, pije služka, /pije mdlý, i čert s kým šije, pije černoch, běloch pije…“ James Joyce v Finnegane´s Wake uvádza stovky mien riek z celého sveta. Eco o tom píše s obdivom „Zdá se, že Joyce pracoval celé roky, než vyhledal všechna ta jména řek, a využil přitom spolupráce různých lidí. Jeho cíl zcela jistě nebyl geografického rázu, pravděpodobně si nepřál, aby jeho seznam vůbec kdy skončil.“
Eco rozlišuje zoznamy praktické a zoznamy poetické. Pod tým druhým má na mysli „jakýkoliv umělecký záměr, s nímž byl seznam vytvářen, a jakoukoliv uměleckou formu, ktorá ho vyjadřuje.“ Aj keď, spresňuje „dychtění po seznamu nás často nutí číst i praktické seznamy tak, jako by to byly seznamy poetické – poetický seznam se od praktického vlastně často liší jen záměrem, s nímž na něj pohlížíme.“
Voľakedajšou „garážou“ zoznamov bola encyklopédia: „Po celý starověk a středověk, jak už jsme se zmínili v souvislosti s encyklopediemi, byl seznam téměř východiskem z nouze a v jeho pozadí vždy vyvstával nástin možného řádu, přání uspořádat, dát věcem formu.“ Ale zoznamom je aj herbár, katalóg tovarov a služieb, telefónny zoznam, zlaté stránky, cestovný poriadok, atlas, plán mesta, pravidlá slovenského pravopisu. Zoznamy využívali alchymisti i surrealistici, dadaisti aj kartografi. Osobitným prípadom zoznamov sú zoznamy kníh, či už reálnych (katalógy vydavateľstiev či distribútorov) alebo nereálnych. Nebudete mi veriť, ale na internet je aj zoznam neexistujúcich kníh, ktoré sa vyskytujú iba – v ďalších knihách. „Je všeobecně známo, že bibliofil čte katalogy antikvariátů jako fascinující popisy bájné země hojnosti nebo země snů, a přináší mu to stejné potěšení jako čtenáři Julesa Verna, který se baví zkoumáním tichého dna oceánů a setkáním se znepokojivými mořskými příšerami. Bibliofil zakouší při čtení katalogů antikvariátů stejné potěšení jako při četbe detektivky. „Buďte si jisti“, říká, „že žádný druh četby ještě nikdy neměl takový spád a nebyl tak vzrušující jako četba zajímavého katalogu.“
Zoznamom všetkých zoznamov je internet, ktorý Eco nazýva Matka všech seznamů: „World Wide Web, 
pavučina a labyrint, žádný uspořádaný strom. Ze všech závratí nám slibuje závrať nejtajemnější, veskrze virtuální a nabízí katalog informací, díky němuž si připadáme bohatí a všemocní, byť za tu cenu, že nevíme, co v něm se vlastné vztahuje ke skutečnému světu a co ne, bez dalšího rozlišování mezi pravdou a omylem.“
Okrem slovných zoznamov Eco upozorňuej aj zoznamy vizuálne, ktoré nachádzame na mnohých obrazoch, či sú to starí majstri alebo moderní maliari. Táto kniha je vyzdobená množstvom farebných reprodukcií, a tak sa čitateľ mení na pozerateľa, návštevníka tejto knižnej galérie. Nájdeme tu obrazy Hieronyma Boscha, Albrechta Dürera, ale aj Maxa Ernsta, Salvadora Dalího či Andyho Warhola. Vedľa starobylých fresiek je karikatúra Saula Steinberga, vedľa zbierky chrobákov je kopa lebiek, vedľa Arcimbolda sú kamene pražského židovského cintorína, ktorý je vlastne do kameňa vytesaným zoznamom zosnulých. Inštalácia Damiena Hirsta Anatomy of an angel je vlastne kolekciou cigaretových špakov, čiže opäť zoznamom. Aj letecký pohľad na nočné Los Angeles je katalógom svetiel, budov, ľudských životov… Hracie karty sú zas katalógom ľudských vlastností a typov.
Dokonca múzeá a galérie, relikviáre a zbierky môžeme brať ako zoznamy predmetov umiestnené v priestore.
Ponúkajú sa aj akustické, hudobné zoznamy, ktorým by mohlo byť napríklad Ravelovo Bolero. Aj filmári radi využívajú spôsob zoznamov. Veď taký Peter Greenaway rád ukazuje predmety v istom hierarchickom poradí a vŕšení.
Svet zoznamov je labyrintický a sám labyrint je veľkým Zoznamom: „Labyrint je paradoxně nelineární seznam, který se vine sám kolem sebe jako klubko.“
Kto má rád labyrinty a zoznamy – a verím, že každý čitateľ je tak trochu milovníkom oboch týchto fenoménov – nemôže nesiahnuť po Ecovi a jeho najnovšie preloženej knihe. Túto knihu Eco napísal iba sčasti: do veľkej miery je antológiou cudzích textov a obrázkov. Nemusí sa teda – ako každý zoznam – čítať od začiatku do konca. Dá sa otvoriť na hocijakej strane a začítať sa či zapozerať sa. No keby ste predsa len potrebovali sprievodcu, nájdete ho v autorských vstupných kapitolách.
Inšpirolinky:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Umberto_Eco
http://www.salon.eu.sk/author.php?author=38
Foto: Peter Hirth/ Frankfurter Buchmesse / smh.com.au / martinus.sk
