blog

Douglas Adams: Najznámejší stopár

utorok 25. mája 2010 00:01
Ut 25.05. 2010 00:01

Ak uvidíte zajtra hordu ľudí s uterákom preveseným cez plece, nepanikárte. Nie je to žiaden nový módny výstrelok ani náhla hygienická mánia, ale pocta jednému z najfascinujúcejších sci – fi spisovateľov menom Douglas Adams. Hovorím vám niečo toto meno? Ak nie, tak to treba napraviť. Douglas Adams už od mladi vytŕčal z davu. A to doslova a do písmena. V dvanástich rokoch totiž meral úctyhodný 183 cm. Toto však, pochopiteľne, nebol jediný dôvod, prečo si ho učitelia už na škole zapamätali. V tom istom útlom veku prejavil nespochybniteľné rozprávačské nadanie. Jeho prvotiny vychádzali v školských novinách Broadsheet. Po úspešne ukončenom stredoškolskom vzdelaní si to Adams nasmeroval priamo na Cambridge. Dôvod? Ani nie tak túžba po kvalitnom vzdelaní, ako skôr sen stať sa členom Footlights, študentského Comedy klubu. Presne toho, odkiaľ vzišli vychýrení britskí herci a komici – ako napr. Stephen Fry a Hugh Laurie. Popri písaní sketchov a účinkovaní s Footlights, úspešne doštudoval a získal titul B.A z anglickej literatúry.

Douglas Adams vedel byť v správny čas na správnom mieste. Žiarivým príkladom toho, je skutočnosť, že práve na predstavení skupiny Footlights, ktorá hrala v Londýnskom West Ende, sa zjavil Graham Chapman. Presne ten Graham Chapman, ktorého milovníci absurdity poznajú zo zoskupenia Monthy Pythons. Iskra preskočila a to viedlo k tomu, že Adams mal možnosť napísať sketch k 42. epizóde – Patient Abuse. Bol len jedným z dvoch ľudí mimo zoskupenia, ktorí mali tú česť napísať niečo pre šialených komikov. To už o niečom, svedčí, nemyslíte?

Taký svojský humor, akým oplýval a talent, ktorý bol značne osobitý, nie je každému pochuti a chvíľu to trvá, kým sa človek vypracuje. A z niečoho žiť treba. A tak Douglas Adams pred tým, než sa stal tým predávaným autorom ako ho poznáme dnes, musel robiť aj podradnejšie práce. Medzi iným si privyrábal ako sanitár v nemocnici alebo ako staviteľ stodôl a asi najkurióznejšie povolanie pre spisovateľa– bodyguard.  Nuž ale pri jeho výške nečudo. Od dvanástich totiž dorástol na 193 cm.

Jeho najznámejším dielkom je určite Stopárov sprievodca galaxiou. Fenomenálna kniha však začínala ako rozhlasová hra, v pôvodnom názve iba ako Hitchhiker. Ako sa zrodila myšlienka Stopárovho sprievodcu? Ako už býva zvykom – veľmi prozaicky. Adams ležal opitý v poli a zízal na hviezdy. Pod pazuchou zvieral sprievodcu stopára po Európe a snažil sa v opitosti prísť na to, kde sa vlastne nachádza. V jednom rozhovore pre BBC zažartoval na margo tejto príhody: „Potom som sa ocitol v mestečku, kde boli všetci buď hluchí alebo sprostí a rozprávali jazykom, ktorému som nerozumel.“ Úspech Sprievodcu v rádiu zabezpečil svojmu pisateľovi to, že už nemusel prenášať pacientov na vozíčku alebo zbíjať dosky na stodolách. V BBC pochopili, že majú vo svojich radoch talent, a tak Adamsovi ponúkli miesto producenta. Toto lukratívne miesto však po šiestich mesiacoch opustil a presedlal na zaujímavejší projekt. A tiež kultový. Doctor Who, seriál, ktorý beží v Británií už nejaké to desaťročie.

Všestranosť tohto autora je naozaj fascinujúca. Písal od rozhlasových textov, cez televízne scenáre, úspešné sci – fi/ fantasy knihy a popri tom všetkom sa stihol venovať aj hudbe. A nielen na báze koníčka. Jedným z jeho priateľov bol aj gitarista skupiny Pink Floyd – David Gilmour. Sám Adams hrával na gitare a študoval aj hru na klavír. Aký narodeninový darček dopriať takémuto človeku? Hmm, koncert s kamarátom Gilmourom, nie je zlý nápad! A tak sa aj stalo. Pri príležitosti Adamsových 42. narodenín si ho „Pinkfloyďáci“ zavolali ako hosťujúceho gitaristu.

Po oslave 42. narodenín už Adams oslavoval s priateľmi len sedemkrát. Dožil sa totiž iba 49 rokov. 21. mája 2001 zomrel na infarkt. Medzi fanúšikmi sci – fi bol natoľko populárny, že zádušná omša bola celonárodne vysielaná BBC.

Douglas Adams bol natoľko svojský a humorný autor, že aj zarytý odporca sfi -ci žánru sa do jeho dielok začíta a ani si to neuvedomí, ale už je na konci a automaticky siaha po ďalšom diele. Ak ste fanúšikom -prehoďte dnes svoj uterák cez plece. Ak fanúšikom nie ste, tak siahnite po „Stopárovi“ a o rok určite prejdete cez mesto s osuškou aj vy. A nebude to preto, že by ste mierili na pláž…

Stopárov sprievodca Uterákovým dňom:

Nepanikárte a vezmite si uterák!

Tisíce kníh, jedna téma: Týždeň vesmírnych stopárov

Eoin Colfer: Najlepšou terapiou je stránka, kde na vás nadávajú

Súťaž o exkluzívne stopárske uteráky a posledný diel Stopára podpísaný samotným autorom