O čarodejníkoch medzi nami…

Svetu literatúry  v súčasnosti vládnu romantickí a cudní upíri, ktorí napriek pokročilému veku slintajú nad nezbednými a nešikovnými stredoškoláčkami. Nie je to však tak dávno, čo sa celý svet rozplýval nad mladými čarodejníkmi, ktorí bojovali proti Tomu, ktorého netreba menovať. Ak je aj vám smutno za čarodejníkmi, mágiou, paralelnom svete, čarodejníckou školou a prútikmi s vlasom jednorožca, tak nezúfajte! Nie, Harry Potter sa už asi (snáď) nikdy nevráti, ale pri čítaní Mariotových dedičov budete mať občas neodbytný pocit, že jeho odkaz žije stále ďalej. A je len na vás, či sa vám to páči alebo nie…

Prvý diel plánovanej štvordielnej ságy Mariotovi dediči má na svedomí len 21-ročná (!) slovenská (!) autorka Marja Holecyová, ktorá nám v prvom diele predstaví stredoškolskú študentku Miju. Tá žije v Nitre spolu so svojím nevlastným otcom, vedie tak pokojný život, ako ten len puberta dovolí a to až kým nedostane záhadnú návštevu. Tá jej oznámi, že v skutočnosti je čarodejníčka, a preto musí opustiť rodné mesto a presťahovať sa do Ľubietovej, kde bude študovať mágiu a hlavne – kde bude ukrytá pred mocným čarodejom Mariotom, ktorý sa netají svojimi ambíciami ovládnuť celý čarodejný svet. Marioto je totižto nielen najmocnejší čarodej na svete, ktorého skorumpovala moc, ale zároveň je aj jej otcom…

Ak vám to pripomína Harryho Pottera viac ako len náhodne, tak nie ste až tak ďaleko od pravdy. Autorka sama sa netají tým, že prvú verzia Mariotových dedičov napísala, keď mala šestnásť rokov ako fan-fiction Harryho Pottera. Až následne sa z prvej verzie stal prvý diel „úplne inej“ ságy, inšpirácia Harry Potterom je však cítiť na každom kroku.

Stačí však prekonať nutkanie neustále porovnávať Mariotových dedičov s ich slávnejším a starším bračekom a budete odmenený pútavým príbehom, ktorého hlavné devízy nie sú na zahodenie. Napriek tomu, že sa jedná o autorkinu prvotinu, má príbeh spád a dobre sa číta. Postavy majú svoju hĺbku (snáď až na starého otca Metoja, ktorý bol v prvom diele odsúdený do nevďačnej role mrzúta, ktorý za žiadnych okolností nič neprezradí, aj keď to odporuje logike a podobného správania by bol schopný len pri chirurgickom odstránení schopnosti empatie). Paradoxne najzaujímavejšou postavou sa nestáva hlavná postava Mija, ale druhý Mariotov dedič – Miseag, ktorý vo veľkej miere zdieľa jej osud, keďže však celý život vyrastal v nepriateľskom čarodejníckom prostredí, jeho osud bol oveľa ťažší a tvrdší, čo sa samozrejme muselo prejaviť aj na jeho povahe.

Asi najväčším pozitívom knihy je jej atmosféra, ktorá z veľkej miery čerpá zo slovenského prostredia. Marja sa rozhodne nehanbí za svoje korene, a tak sa celý príbeh odohráva na Slovensku. Je milé čítať o čarodejníkoch, ktorí žijú medzi nami a to priamo v Nitre alebo v Ľubietovej. Pri menách hlavných hrdinov už síce autorka podľahla moderným trendom, a tak namiesto Petra máme Petrama, Miju namiesto Márie (?) a tak ďalej, v konečnom dôsledku to však vôbec nevadí a výsledný efekt je nakoniec až prekvapivo pozitívny. Akosi som mal menší problém akceptovať čarodejníkov z Ľubietovej, ktorí sa volajú Kalim a Petram, než keby to boli Kamil a Peter. A autorke treba uznať, že nešetrila ani seba. Veď meno Marja by sme v jej rodnom liste asi hľadali márne. 🙂

Asi najväčšia výtka k Mariotovým dedičom sa týka faktu, že z celého prvého dielu je cítiť, že je to prvý diel. Všetko sa vlastne len rozbieha, Mija spoznáva úplne nový svet, stretáva nových priateľov aj nepriateľov a zaplieta sa do stále väčšieho množstva tajomstiev a nejasností. To by bolo v poriadku, keby sa aspoň niektoré tajomstvá na konci 350-stranovej knihy vyjasnili! Aspoň jedno! Takto sa čitateľ síce možno teší na ďalší diel (ktorý vyjde pol roka po prvom), ale zároveň sa neubráni pocitu, že všetko to čítanie bolo zbytočné. Je fajn napínať čitateľov, ale aspoň občas im treba niečo ponúknuť.

Určite sa nájde mnoho čitateľov, ktorí nebudú schopní povzniesť sa nad podobnosť s Harry Potterom. Nepomôže ani argumentácia, že s paralelným čarodejným svetom sme sa už stretli aj v mnohých iných románoch, či už to bol Jonathan Strange & pán Norrell alebo dnes-už-priam-klasika Nikdykde slávneho Neila Gaimana. Ak už teraz viete, že medzi nich patríte aj vy, tak si ušetrite nervy a Mariotovým dedičom sa vyhnite. Vy ostatní ich pokojne vyskúšajte. Ak sa vám páčil Harry Potter (alebo vás nejakou náhodou minul) a máte chuť na ďalšiu dávku „čarodejna“, tak rozhodne nebudete sklamaní. Kniha možno nie je tak vyspelá ako Rowlingovej práca, ale na záver si dovolím absolútne drzo a nekorektne citovať samotnú autorku a jej odkaz fanúšikom jej HP fan-fiction:

„No dajte mi šancu, druhá, tretia aj štvrtá kniha nebude už výtvorom 16-ročnej dievčinky, ale 20-ročnej kofy… 4 roky možno nie sú veľa, no za tie roky som sa už na mnohom poučila a naučila sa písať hádam aj lepšie…“

Nuž… Napriek tomu, že odkaz nebol určený mne, ani bežnému čitateľovi, ktorého podobné „zákulisné“ informácie nemusia zaujímať, rád jej dám šancu dokázať to. Druhý diel Mariotovi dediči: Blúdenie vychádza už 16.9.2010.

Verdikt:
Mariotovi dediči: Predurčenie sú prvým dielom fantasy ságy mladej slovenskej autorky, ktorá netají svoju inšpiráciu Harry Potterom. Napriek tomu sa jej podaril napísať príjemný príbeh, ktorý sa ľahko číta, má uveriteľné postavy a hlavne sa jej podarilo vzbudiť dostatočnú zvedavosť, aby som si rád prečítať aj ďalšie diely. Knihu by som odporúčal hlavne mladším čitateľom, tí starší by mohli postrádať viac originality.