Bibliotéka 2010: Deň po…

Keď sa človek baví, čas beží neuveriteľne rýchlo. A tak sme sa ani nenazdali a štyri dni Bibliotéky – najväčšieho knižného veľtrhu na Slovensku, ubehli ako voda. Boli to štyri dni nabité informáciami, aktivitami, snahou, ale hlavne obrovskou náložou energie, ktorú ste nám dali vy, naši Martinusáci. My sme na oplátku ponúkali výhodné zľavy na celý náš sortiment, postavili sme najkrajší stánok, aký sme kedy mali, predstavili sme vám elektronické knihy a ich čítačky, spropagovali sme Knihobežníka a ponúkli sme vám ako prvým nový dizajn našich stránok. Z našej strany predajného pultu to vyzeralo asi takto… 🙂

Streda – 3.11.2010

Bibliotéka sa síce oficiálne začína zajtra, ale pre nás začala už minimálne pred mesiacom. Už vtedy sme trávili hodiny projektovaním nášho stánku s jasným cieľom – mať ten najkrajší, najpraktickejší a hlavne najzaujímavejší stánok na celej Bibliotéke! V stredu, deň pred Bibliotékou, prípravy vrcholia! Z Martina vyrazila naša firemná dodávka Víťo, ktorú by nám závidel aj Stephen Hawking. Zatiaľ čo on o deformácii časopriestoru ešte len teoretizuje, naša dodávka ju každoročne uvádza do praxe! A tak sú potrební štyria Martinusáci, aby vyložili všetky tie stoly, stoličky, tulíky, počítače, knihy, darčekové predmety a milión ďalších drobností, ktoré sa pomestili do Víťa. Incheba už žije mravčím úsilím stoviek vystavovateľov, ktorí stavajú stánky, plnia regály knihami a upadajú do kómy, keď vidia, aký krásny stánok má Martinus. 🙂 Medzitým prišli z Evitapressu čerstvo vytlačené Poviedky o nevere, ktorých krst je naplánovaný na piatok. Stánok je pripravený a my sa už nevieme dočkať zajtrajška! Len kolega Dušan si na seba ušil búdu – vymyslel špeciálnu záložku, v ktorej budeme môcť Martinusákov informovať o aktuálnom dianí na Bibliotéke. Nápad to je výborný a stačí nespať väčšinu noci, aby sa stihla jeho realizácia. Nevadí! Čo by sme pre vás nespravili (obzvlášť Dušan, ktorý to mal na starosti). 🙂

Štvrtok – 4.11.2010

Brány výstaviska sa otvárajú o desiatej. To už máme za sebou hodinu príprav. Počítače s novým dizajnom stránok sú pripravené, stojany s elektronickými čítačkami tiež, knihy sú v regáloch a na pultoch, sme pripravení! S malou dušičkou, ale o to väčším úsmevom vítame prvých návštevníkov. Tento rok nie je žiadny pomalý štart. Akonáhle sa otvorili brány výstaviska, dnu sa vovalili stovky návštevníkov, ktorí okamžite zaplnili všetky uličky. Predávame prvé knihy, zbierame prvá reakcie na nový dizajn stránky. V zázemí okamžite vychytávame chybičky, ktoré si všimli pozorní návštevníci. Kolega Rado začína vysvetľovať, o čom vlastne sú elektronické knihy a aké sú ich hlavné výhody. Začína sa najväčšia zaťažkávajúca skúška jeho hlasiviek, akú kedy zažil. Celé hodiny vysvetľuje, radí, pomáha a opäť vysvetľuje. Sme príjemne prekvapení, ako pozitívne reagujú ľudia na čítačky a elektronické knihy. A to dokonca aj tí, ktorí sa s nimi doteraz ešte nestretli. Veľmi nás to teší. Zdá sa, že obrovské množstvo úsilia, ktoré sme do nich investovali, nebolo zbytočné.

Medzitým je kolega Maťo veľmi nenásilnou formou brutálneho psychického nátlaku prinútený odprezentovať náš stánok v historicky prvom facebookovskom videu Martinusu! Jeho výkon sme všetci prijali s nadšeným aplauzom a kamennými tvárami vediac, že v najbližších dňoch nás môže ľahko postihnúť podobný osud. 🙂

Okrem návštevníkov sa začínajú na stánku zastavovať aj spisovatelia. Jozef Banáš uplatnil svoj osobný šarm a charizmu – stačilo pár minút pri pulte a hneď predal niekoľko kusov svojho najnovšieho románu Kód 9. Ostatné stačilo podpísať a potom už len sledovať, ako knihy miznú v taškách spokojných Martinusákov.  Jeho najnovší román sa však predáva výborne, aj keď pri stánku nestojí jeho autor. Ani sme sa nenazdali a prvý deň sa pomaly končí.

Piatok – 5.11.2010

Bibliotéka pokračuje v plnom prúde, ale za jej najvýznamnejším hosťom musíme ísť inam. Vďaka vydavateľstvu Ikar totižto na Bibliotéku zavíta pani Waris Dirieová, autorka bestselleru Púštny kvet. Stretnutie s novinármi sa má uskutočniť v priestoroch hotela Carlton, kde je pani Dirieová ubytovaná. Tá po svojom príchode rozhodne nezaprie bývalú kariéru modelky a srší humorom a bezprostrednosťou. Výsledkom je skvelý rozhovor, na ktorý sa už teraz môžete tešiť.

Po návrate na Bibliotéku musím konštatovať, že včera to bolo skutočne len zahrievacie kolo. Napriek nádhernému počasiu, ktoré “zúri” vonku, je hala plná ľudí. V martinusáckom stánku už šantí živel zvaný Hirax, ktorý podpisuje knihy, sem-tam pchá hlavu do tašky s knihami, kričiac: “Haló kniha, kde si?!” a všetkých okoloidúcich necháva obdivovať svoje podpisovacie pero, ktoré má asi 30 centimetrov, výraznú žltú farbu a na konci kvetinku. Čo dodať, Hirax je Hirax, a tak niet divu, že záujem je enormný. Určite tomu pomáha aj fakt, že v našom stánku sa vôbec prvýkrát dá kúpiť jeho najnovší román Nauč ma umierať.

To však už nastáva čas pre udalosť, na ktorú sa všetci tešíme – krst Poviedok o nevere! Náš spoločný projekt s vydavateľstvom Evitapress vrcholí práve vydaním tejto zbierky a všetci máme radosť, že sa to podarilo. Krstu sa okrem niektorých autorov a autoriek z radu našich čitateľov zúčastňujú aj profesionálky a jeden profesionál, ktorý do zbierky tiež prispeli svojimi poviedkami – Eva Urbaníková, Eva Bacigalová, Petra Nagyová-Džerengová no a samozrejme Pavel Hirax Baričák, ktorý je autorom jednoznačne najvulgárnejšej poviedky v celej zbierke. A možno aj na celom Slovensku. 🙂 Toľko spisovateľov samozrejme zvládlo krst bez akýchkoľvek problémov, a tak nám už neostáva nič iné, len popriať Poviedkam o nevere veľa spokojných čitateľov!

Hiraxa následne čaká krst jeho vlastnej knihy, ktorý je rovnako nezabudnuteľný, ako každý jeho prejav. Všetko máme zachytené na diktafóne, ale vzhľadom na Hiraxovu nulovú schopnosť (či skôr ochotu) autocenzúry je možné si ho púšťať len po desiatej hodine večer. A to sa na internete nedá zabezpečiť. Takže tento záznam ostane už navždy skrytý v útrobách martinusáckeho archívu. 🙂 Po krste nasledoval Hiraxov improvizovaný prednes básní a po ňom druhé kolo autogramiády v našom stánku. Bolo že to radosti! 🙂

A nielen z Hiraxa! Radosť nám robili hlavne naši zákazníci, ktorí nám toľko chválili nový dizajn stránky, až sme pomaličky začínali veriť, že sa nám podarilo trafiť sa do vkusu Martinusákov. Aj keď je jasné, že hlavná zaťažkávajúca skúška nás ešte len čaká, prvé pozitívne reakcie nás pozitívne naladili a povzbudili do ďalšej práce. A presne preto zbožňujeme takéto akcie! Len kolega Rado vysvetľujúci elektronické knihy začína mať hlas ako Kuly z Desmodu. Posúďte sami, jeho video, na ktorom vysvetľuje výhody elektronických kníh, nájdete priamo TU.

Sobota – 6.11.2010

Jeseň naďalej trvá na tom, že sa bude tváriť ako leto, navyše je víkend, a tak sa trochu obávame, či bude obrovská hromada kníh dostatočnou motiváciou na návštevu veľtrhu. Desať minút pred otvorením je jasné, že naše obavy boli zbytočné. Haly praskajú vo švíkoch, ľudia stoja v radoch na počítače a pult s knihami vyzerá ako Stalingrad v nemeckom obkľúčení.  Naše šarmantné a usmievavé predavačky to však zvládajú s prehľadom a snažia sa pomôcť úplne každému. Ak knihu nemáme priamo na Bibliotéke, ponúkame možnosť objednať si ju s veľtržnou zľavou. Ach, to sú tie výhody internetového kníhkupectva. 🙂

Že tu dnes bude živo potvrdzuje aj bohatá účasť autorov. V našom stánku sa zastavili naši starí známi, s ktorými sme robili rozhovor pre náš blog. Ako prvý sa zjavuje Jozef Karika, autor mimoriadne úspešnej knihy V tieni mafie. Jozef sa ukázal byť veľkým fanúšikom elektronických kníh, čo nás samozrejme teší. 🙂  Ako sme sa dozvedeli z utajovaných zdrojov priamo z vydavateľstva – písanie pokračovania mu ide od ruky, takže sa veľmi tešíme a držíme palce.

Onedlho sa zjavil aj Juraj Červenák, ktorý s písaním pokračovaní nemá už vôbec žiadny problém. Veď jedno prišiel pokrstiť aj na Bibliotéku. Minulý rok napísal jedno z najlepších fantasy, aké som v poslednom čase čítal – Strážcovia Varadína a teraz prišiel pokrstiť jeho pokračovanie – Brána Irkally. Všetci milovníci dobrodružstiev kapitána Báthoryho môžu oslavovať, kniha už je v predaji!

To však už vrcholí nával návštevníkov! Stánok je plný na prasknutie napriek tomu, že nemá steny a Martinusáci sa zaujímajú skutočne o všetko. Kolega Dušan neúnavne predstavuje ďalším a ďalším ľuďom náš najobľúbenejší projekt Knihobežník. V našom stánku je stojan, z ktorého si ľudia môžu brať knihobežnícke knihy, alebo pridávať vlastné. Bolo veľa ľudí, ktorí si prišli priamo pre nálepky, aby mohli pridať do Knihobežníka vlastné knihy, niektorí dokonca doniesli knihy aj priamo na Bibliotéku! Je to super a tí technologickejšie podkutí sa zaujímajú aj o podporu knihobežníckeho layaru. 🙂

Príchod s napätím očakávanej Waris Dirieovej trochu odľahčil z náporu na stánok, ale núdzou o pozornosť rozhodne netrpíme. Poslední ľudia odchádzajú okolo pol siedmej a to sa veľtrh oficiálne končil o šiestej. Kolega Rado na nás rozpráva hlasom Loua Reeda. Ešte jeden deň však musí vydržať. Ešteže ho práca tak baví. Jeho nasadenie by mu mohol závidieť aj Martikán. Ani sa nám nechce veriť, že zajtra sa už Bibliotéka končí.

Nedeľa – 7.11.2010

Začína sa posledný deň Bibliotéky a spolu s nami začína smútiť aj počasie, ktoré je dnes prvýkrát pochmúrne a neprívetivé. Nevadí, aspoň zavíta viac ľudí na knižný veľtrh! Dnes je síce možno posledný deň Bibliotéky, ale na počte návštevníkov to nevidieť. Neustále prichádzajú ďalší a spoľahlivo rozoberajú našu zásobu kníh. Zdá sa, že najväčším hitom tohtoročného veľtrhu je Kód 9 a Židovka. Za čísla predajnosti sa ale nemusí hanbiť ani Ja malkáč. Záujem o tieto tituly ďaleko predstihol naše očakávania a beznádejne sa vypredali dlho pred skončením Bibliotéky.

Okolo obeda sa v stánku zastavuje návšteva, ktorá nás veľmi teší. Spisovateľka Biba Bohinská, autorka románu Žena v pôvodnom znení sa dopočula o projekte Knihobežník a rozhodla sa stať jedným z jeho ambasádorov. Zažívame malé Vianoce a okamžite jej knihy vybavujeme nálepkami. Biba do nich napísala venovanie Knihobežníkom a teraz už knihy čakajú, kedy budú vypustené do sveta. Bibe srdečne ďakujeme a vy, milí Knihobežníci, sa máte na čo tešiť!

To však stále nie je všetko! Aj mladá slovenská autorka Zuzka Slaninka sa stala ambasádorkou Knihobežníka! Takže aj jej knihy sa už čoskoro dostanú “do obehu.” Veľmi nás teší, že stále viac spisovateľov sa zapája do tejto príjemnej aktivity a stávajú sa ambasádormi najlepšej knižnej hry! 🙂

Ani sme sa nenazdali a počty návštevníkov začali nebezpečne rednúť. A naozaj! Hodiny ukazujú nemilosrdných šesť hodín. Objavujú sa prví pracovníci Incheby, ktorí začínajú strhávať koberce. Bibliotéka sa definitívne končí. Tak ešte jedno záverečné video a končíme. Sme unavení, ale veľmi, veľmi spokojní. Stretli sme množstvo úžasných ľudí, dostali sme veľa podnetov, ktoré nás posunú zase o kúsok ďalej a dostali sme príležitosť stretnúť sa s našimi Martinusákmi. A ktovie, možno sa nám podarilo nalákať do našich radov aj pár ďalších. 🙂

Začíname rozoberať náš stánok a popritom sa obzeráme, aby sme zistili, kto sem priviedol Toma Waitsa. Až potom zisťujeme, že to je kolega Rado, ktoré hlas získal nepoznané hĺbky. Chceme to využiť a zobrať ho do mesta, aby nám balil slečny svojim očarujúcim chrapľavým hlasom, ale Rado nespolupracuje. Namiesto toho upadá do mikrospánkov, z ktorých sa strháva na akýkoľvek podnet s vetou “Dobrý deň, poznáte túto technológiu?” Vzdávame to a definitívne sa zmierujeme s faktom, že Bibliotéka sa naozaj skončila. Tak zase o rok.

Ďakujeme všetkým, ktorí ste prišli. Boli ste úžasní! A ak ste prísť nemohli, tak nesmúťte. Možno o rok. Teraz sme pre vás poctivo zbierali materiály, ktoré budeme postupne uverejňovať tu, na blogu. A o rok sa vidíme znova! Už teraz sa nevieme dočkať! 🙂

PS: Skláňam klobúk pred každým, kto to dočítal až sem. 🙂