blog

Margita Figuli: Nechcená

štvrtok 10. februára 2011 00:01
Št 10.02. 2011 00:01

Máte autorské ambície, no ťaží vás rozhodnutie, či sa naplno venovať literatúre, alebo zostať verný svojmu zamestnaniu? Takúto otázku riešili viacerí autori a medzi nimi aj Margita Figuli. Potom, čo ju prepustili zo zamestnania kvôli poviedke uverejnenej v časopise sa dilemou práca, či koníček veru trápiť nemusela. Vtipné, ako vie osud sám ponúknuť odpovede na niektoré otázky…

Margita Figuli sa narodila do roľníckej rodiny v Kubíne, v rodnom dome P.O. Hviezdoslava, ako tretie zo štyroch detí.  Otec bytostne túžil po synovi a tak Margitin príchod na svet nebol sprevádzaný práve prejavmi rodičovskej radosti. Hlava rodiny s typicky mužskou tvrdohlavosťou zanevrela na matku aj na dcéru.  Život u Figuliovcov nebol práve idylický. Komplikovaným rodinným vzťahom nepomáhala ani ťažká ekonomická situácia. Po narodení štvrtého dieťaťa – tento krát vytúženého syna, otec narukoval na front prvej svetovej vojny. To už beztak ťažkú situáciu rodiny ešte viac skomplikovalo. Kým matka a staršie sestry dreli na poli, iba 5 ročná Margita sa starala o svojho mladšieho bračeka. Aj v tom negatívnom sa dá pri troche snahy nájsť kúsok pozitívneho. Rodina, ktorá to mala po materiálnej stránka naozaj strastiplné sa ťažkosťami stmelila. A tak boli deti Figuliovcov obklopené širokým príbuzenstvom, ktoré sa im venovalo. Práve Margita rada trávila chvíle v kruhu dospelých a počúvala príbehy, ktoré si po večeroch rozprávali.

Základnú školu Margita absolvovala v rodnom Dolnom Kubíne, stredoškolské štúdia v Banskej Bystrici. Pri rozhodovaní o vysokoškolskom štúdiu jej myšlienky smerovali k výtvarnému umeniu. No tak ako dnes, aj vtedy bolo umelecké vzdelanie značne nákladné a tak sa svojho sna musela vzdať. Miesto maľby tak študovala obchod. Nuž, viete si asi predstaviť ten pocit zadosťučinenia…

Po skončení štúdia nastúpila do Tatrabanky ako obchodná korešpondentka. Ťažko si asi predstaviť miesto, kde sa predstavy umeleckej duše stretnú s väčšou nehostinnosťou ako je kancelária banky. Prostredie banky bolo skutočne neprajné k ambíciám mladej umelkyne a po uverejnení jej poviedky Olovený vták ju z práce prepustili. Pre niekoho je strata zamestnania nepríjemnou ranou osudu a pre niekoho výhrou. Figuli patrila našťastie do tej druhej kategórie. Post korešpondentky bol totiž jej prvým a posledným zamestnaním a odvtedy sa venovala už iba literatúre.

Margita Figuli mala tú smolu, že začala tvoriť v období začiatku druhej svetovej vojny. Ten čas práve slobode prejavu neprospieval. Tak isto ako roky po vojne boli po umeleckej stránke plné reštrikcií.  To však mladej spisovateľke neuberalo na chuti písať. Asi najznámejším dielom autorky, a zároveň jedným z vrcholných diel prózy naturizmu, je novela Tri gaštanové kone. Príbeh ľúbostného trojuholníka so silným sociálnym pozadím čitateľa doslova vťahuje do deja. Sugestívnosti novely pomáha aj fakt, že je písaná v prvej osobe z pohľadu Petra, ktorý sa snaží prekonať nepriazeň osudu a získať svoju milovanú Magdalénu. Na malej ploche novely Figuli rozvíja silnú drámu boja čistoty a ľudskej zloby. Pútavej, pohlcujúcej atmosfére pomáhajú aj hojne využité rozprávkové prvky.

Máte chuť na kvalitnú literatúru šmrnnutú aj troškou rozprávkového čara? Máte pocit, že je nefér ak len detskí/mladiství hrdinovia zvádzajú boj dobra proti zlu a urputne bojujú za svoju lásku? Nuž, v novele Tri gaštanové kone si prídete určite na svoje.

Ktovie akoby to bolo, keby otec Margity Figuli v deň jej narodenia, ktorý pokladal za osobné sklamanie, vedel, že z jeho dcéry vyrastie pozoruhodná spisovateľka. Konieckoncov v dome, v ktorom sa kedysi narodil P. O. Hviezdoslav musí skôr či neskôr niekoho autorský duch posadnúť…