Diablova pevnosť je skvelým zakončením trilógie, aká tu ešte nebola
Panuje všeobecné presvedčenie, že každé ďalšie pokračovanie je už len umelým nastavovaním kaše a spravidla je približne o polovicu horšie, ako predchádzajúci diel. Žiaľ, až príliš často to tak skutočne je. Potom však prišiel Juraj Červenák a urobil s týmto presvedčením podobne krátky proces, ako hlavný hrdina trilógie Dobrodružstiev kapitána Báthoryho so svojimi súpermi. V treťom pokračovaní so sľubným názvom Diablova pevnosť sa snúbia tie najlepšie ingrediencie predchádzajúcich dielov a vytvárajú zážitok, ktorý si užije každý fanúšik historicko-dobrodružného fantasy.
Nie je to tak dávno, čo sa multikulturalizmus v Európe riešil úplne iným spôsobom, ako v dnešnej dobe. Hlavnou črtou imigračnej politiky bolo anektovanie cudzích území a strety kultúr sa odohrávali v rytme kanónov a rinčaní ocele na bojových poliach. Asi len málokomu je za touto dobou ľúto — predsa len si od Aliho radšej kúpime kebab, ako dostaneme mečom do brucha. Na druhej strane, prečítať si dobre napísaný príbeh, v ktorom hlavný hrdina cvála Uhorskom, cestou odsekáva všetky zafačované hlavy a za sebou necháva spúšť ako morová rana, má svoje neodškriepiteľné čaro. Aj preto sa prvé dva diely dobrodružstiev kapitána Báthoryho stretli s pozitívnou odozvou nielen u fanúšikov fantasy žánru (ktorí Červenáka poznajú už dlho), ale aj u priaznivcov klasických historických románov, ktorým nevadí akčnejšie ladenie celej série.
Už pri vydaní Strážcov Varadína sa autor netajil tým, že Báthoryho čaká veľa dobrodružstiev, ktoré vydajú minimálne na tri knihy a ideálne tak na sedem a viac. A skutočne. Strážcovia boli výborní, ale pôsobili ako “amuse-bouche”, chuťovka, ktorá navnadí, ale neuspokojí. Brána Irkally prekvapila svojím ladením á la Indiana Jones a úplnou zmenou atmosféry (na moju ľútosť) a teraz je tu Diablova pevnosť. Tretie a podľa vyjadrenia autora na dlhší čas posledné dobrodružstvo neohrozeného kapitána Kornélia Báthoryho.
Kniha začína presne tam, kde Brána Irkally končila. Báthoryho nachádzame v benátskom väzení, v ktorom sa však samozrejme veľmi dlho neohreje. Už o niekoľko strán vyráža na dlhú púť na rodné Slovensko a cestou odsekáva… ale veď to poznáte… Nebol by to Báthory, aby sa nepotácal od jedného dobrodružstva k druhému. Červenák sa rozhodol, že tento raz svojho hrdinu skutočne nebude šetriť a tak je celý román jednou dlhou sériou menších a väčších šarvátok, pričom Kornélius netrpí núdzou o nepriateľov – od moslimov, cez kresťanov, až po neznabohov a nadprirodzené mocnosti, s ktorými mu musí pomôcť jeho tajný spojenec.
Celá Diablova pevnosť je divokou jazdou odohrávajúcou sa v pomerne zbesilom tempe. Aj keď sa práve nebojuje, znamená to len toľko, že sa bude bojovať o chvíľu. Kniha tak pôsobí ako nadupaný historický akčný film. Hneď na úvod musíte akceptovať, že Kornélius Báthory je taká historická obdoba Chucka Norrisa, ktorá by pravdepodobne prežila aj priamy zásah desaťfuntovým kanónom a následne si už môžete užívať dynamickú prehliadku asi každej palnej a strelnej zbrane daného obdobia, aj s názornými príkladmi jej použitia.
Najväčším kladom románu však nie sú potoky krvi. Ani tá jedna sexuálna scéna. 🙂 To, čo robí z tejto knihy fantastické čítanie, od ktorého budete mať problém sa odtrhnúť, je atmosféra s veľkým A. Z každej stránky je cítiť, že Červenák má históriu podrobne naštudovanú. Nech už sa Báthory pohybuje v akýchkoľvek kruhoch, vždy sa nájde v texte obrovské množstvo detailov, ktoré sú síce pre samotný dej nepodstatné, ale ktoré menia suchopárne historické udalosti na živý a veľmi zaujímavý svet. Či už ide o stručné popisy fungovania pištolí alebo krátke rozpravy hlavných hrdinov o tom, aká pálenka sa kde pije, až po opis dobrôt na hostinách. Červenákove lekcie dejepisu sú jednoducho výsostne zábavné.
V dnešnej dobe už historické dobrodružné príbehy nepíše prakticky nikto. Je preto skvelé, že máme na Slovensku Juraja Červenáka, ktorý vytvoril perfektnú trilógiu. A Diablova pevnosť je viac ako dôstojným ukončením prvej série dobrodružstiev kapitána Báthoryho. Ostáva nám len dúfať, že časom sa s týmto hrdinom stretneme opäť.
Verdikt:
Diablova pevnosť je bezpochyby nielen najlepším dielom celej série, ale zároveň najlepším fantasy románom, aký v slovenčine tento rok vyšiel. Autor rozohral výborné historické dobrodružstvo, ktoré sa vyznačuje skvelou atmosférou, dynamickým dejom a sympatickými postavami. Príjemným bonusom je, že tento raz uzavrel väčšinu dejových línií, takže na ďalší diel sa nám bude čakať predsa len o niečo ľahšie.
