Jerry Dawidow: Držím sa pri zemi

Viac o svojej tvorbe a vzťahu k projektu nám tento týždeň prezradil autor deviatej kapitoly.

Ako ste sa dostali k písaniu? Publikovali ste už niekde?

Rád som čítal knihy už od detstva, samozrejme aj teraz, i keď už nie je toľko času. Vtedy to bola jedna z mála vecí, ktoré vás mohli baviť. Asi od siedmej triedy som sa začal viac zaujímať o literatúru a skúšal nejaké fejtóny. Nejaké vyšli v časopise Kamarát, potom som skúšal Mladé rozlety. Na strednej škole som sa snažil písať do školského časopisu, nechceli mi však veriť, že som to písal ja.

Písanie je pre mňa istá forma zábavy a využitia času. Píšem, keď sa nudím, keď mám niekde veľa času, ale tak ako mnohí, do zásuvky. Nie sú to však žiadne romány. Skôr poviedky a básne.

Čo vás motivovalo k zapojeniu sa do projektu Slovensko píše román? Ako sa ste sa o ňom dozvedeli?

Asi to čo ostatných. Zvedavosť. Vyskúšať niečo nové a zistiť, či to, čo vytvorím za niečo stojí a či dokážem napísať niečo, čo zaujme aj ostatných. Keďže veľmi rád a často počúvam Fun rádio, tak tam som sa o SPR dozvedel.

Aký pocit ste mali, keď sa práve Váš príspevok objavil na stránke? Vie o tom Vaše okolie?

Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, nečakal som to. Samozrejme nasleduje eufória, pocit akejsi zodpovednosti a obavy, ako to bude prijaté. Spočiatku som tie reakcie nechcel ani čítať, potom som sa však odvážil, ak sa to dá tak nazvať. Moje okolie o tom nevie, iba rodina a zopár priateľov.

Inšpirovali ste sa pri písaní kapitol vlastným životom?

Čiastočne. Zopár útržkov som tam vložil. Aj do neuverejnených kapitol. Človeku sa všeličo vybaví, čo zažil a počul. Potom niečo odpozorujete zo života, napríklad pri ceste vlakom. Ostatné je už len fantázia a hra so slovíčkami.

Ktorá postava je Vám najbližšia? Prečo?

Asi Eva. Viem si ju celkom živo predstaviť, evokuje vo mne dobro aj napriek momentálnym životným peripetiám. A obdivujem ju. Už len ten rok bez sexu. Tak trochu si ju predstavujem ako pani Evitu, z čoho pani Evita nebude nadšená a asi ani mnohí priaznivci a nepriaznivci SPR.

Je niečo (situácia) /niekto (postava), ktorá Vám v románe chýba?

Mám pocit, že by tam mohla byť nejaká Evina priateľka, rovesníčka resp. nejakí rodinní známi. Situácie ani nie. Tých je tam dosť. Skôr si niektoré situácie neviem predstaviť. A čakal som príspevok od nejakej literárnej celebrity a viac križovatiek.

Ako vnímate doteraz vybraté príspevky spolutvorcov románu?

Vnímam ich viac-menej pozitívne a väčšinou sa mi páčia. Keďže som k sebe, čo sa týka písania, kritický, myslím, že sú lepšie ako ten môj príspevok. Napriek tomu, že tie ich a aj ten môj by sa dali vylepšiť.

Ako vnímate výber kapitoly prostredníctvom tzv. „križovatky“, keď mali možnosť rozhodovať čitatelia?

Keďže je SPR hlavne o čitateľoch, myslím, ako som už spomínal vyššie, že križovatky sú fajn, nakoľko si čitatelia môžu vybrať a rozhodnúť, preto by som aj uvítal ich častejšie zaraďovanie, napr. každú tretiu, štvrtú kapitolu. Na druhej strane je tu riziko, že si obľúbia jedného autora, ktorého môžu uprednostňovať.

Ako vnímate diskusie a nálady čitateľov?

Sto ľudí, sto chutí. Vnímam diskusie ako niečo pozitívne a niečo, čo nás môže posunúť ďalej, ak sa týkajú podstaty a sú konštruktívne. Viem, že sa jedna kapitola nemôže páčiť všetkým. Samozrejme, ak sa to však páči aspoň jednému a ešte aj pani editorke, myslím, že to stojí za to.

A čo negatívne reakcie, ovplyvňujú Vás? Dokáže Vás znechutiť, alebo naopak motivuje k ďalšiemu písaniu?

Negatívna reakcia a kritika je tiež reakcia. Je to názor. Je len na nás ako sa k nemu postavíme.

Aké sú Vaše literárne ciele do budúcnosti?

Nikdy som nad tým neuvažoval a každý kto tu prispieva by možno chcel vydať svoju knihu, ale kniha to je čosi viac. Ambície môžu byť a napriek tomu, že mám niečo v zásuvke, stále je to len v rovine ambícií. Držím sa pri zemi.