blog

Komplikovaná mozaika príbehov severozápadného Londýna

utorok 7. mája 2013 14:06
Ut 7.05. 2013 14:06

Skvelý jazyk, no rozbitý príbeh, ktorého úlomky je náročné skladať. Zaujímavé postavy, ale nedokončené charaktery. Taký je nový román Zadie Smith. Komplikovaný.

Čítanie ako na húpačke

Sú knihy, ktoré prečítate na jedno otvorenie. Je ich málo a vďakabohu za ne. Román NW od jednej z najrešpektovanejších súčasných britských autoriek Zadie Smith k nim ale nepatrí. Je to kniha, ktorá miestami nudí, no napriek tomu má v sebe niečo, čo vás prinúti sa k nej vracať.

Severozápadný Londýn – miesto pre všetky farby pleti, vyznania, orientácie. Miesto, kde žijú hlavné postavy románu, miesto, kde sa odohrávajú malé vojny, prehry, víťazstvá. Leah je mladá a bezdetná, má manžela s francúzsko-africkými koreňmi a jedného psa. Jej najlepšia kamarátka je Keisha, pochádzajúca z chudobných pomerov, no húževnatá, ambiciózna a presvedčená o tom, že svoje šťastie si treba odmakať. Zmení si meno z Keishe na Natalie, vyštuduje univerzitu, spraví advokátske skúšky a založí si rodinu. Takmer happyend. Obe však majú svoje tajomstvá a minulosť, ktorá na nich občas znenazdajky vykukne.

Výstižné opisy, ktoré najviac ocenia Londýnčania

Zadie Smith píše útržkovito, ako keby nedokončene. Kapitoly sa rôznia, text sa delí na jednoslovné vety, jednovetné odkazy. Málokedy je opisný, skôr rýchly a trefný. Občas si prečítame smsky alebo chat medzi dvoma postavami. Jazyk je dokonalo prispôsobený prostrediu, miestami vulgárny, no tak to má byť a príbehu to sedí. Slovenský preklad je dobrý, čo však môže čitateľovi robiť problém, sú reálie. Predsa len, rodený Londýnčan túto knihu asi  precíti lepšie.

Veľkým plusom autorky sú takmer dokonalé dialógy – všetko vyznieva absolútne prirodzene.

„Povedal som ti, že už nepijem.“
„Ešte stále?“
„Povedal som ti. Preto som sem nechodil. Nielen preto, aj iné dôvody. Som čistý. Ty by si o tom tiež mala premýšľať.“
„Ale zlatko, ja som čistá. Dva roky čistá.“
„Okrem koksu, trávy, chlastu, tabletiek…“
„Vravím, že som čistá, nie že som nejaký posratý mormón!“

Verdikt:

Ako píšu na prebale – je to koláž, mozaika. Životy a príbehy sa pretínajú a stretávajú na uliciach, v bytoch, v autobusoch. Minulosť je stále prítomná, tvorí a formuje postavy, určuje ich smerovanie, nedá sa jej vyhnúť, nedá sa vymazať. Mozaika je poskladaná, miestami však nedrží poriadne, chýba jej celistvosť, niečo, čoho by sa zmätený čitateľ mohol zachytiť. Kniha je komplikovaná rovnako ako osudy jej postáv. No nedá sa nedočítať.