blog

Inšpiratívni učitelia čítajú inšpiratívne knihy

piatok 19. októbra 2018 11:53
Pi 19.10. 2018 11:53
10 minút čítania 10

Učitelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v živote detí. Sme presvedčení, že si zaslúžia špeciálnu pozornosť, a tejto pozornosti sa im dostalo začiatkom októbra aj na oceňovaní Učiteľ roka 2018. Opýtali sme sa finalistov, čo radi čítajú a akú knihu by si mali prečítať aj ich žiaci.

Pamätáte si ešte deň, ako ste vchádzali po prvý krát do triedy so školskou taškou a hľadali lavicu, do ktorej sa posadíte? Niektorí majú tento deň v živej pamäti dodnes. Či už si prvý deň v škole pamätáte alebo nie, s istotou by ste vedeli odpovedať na otázku, ktorý učiteľ vás ovplyvnil do takej miery, že môže za to, kým v súčasnosti ste – mnohí dokonca vedeli usmerniť viac než naši rodičia.

Učitelia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v živote detí, a to nielen preto, že nás naučili čítať, či počítať. O tom, prečo si vážime prácu učiteľov, sme písali v tomto blogu. Stále sme presvedčení, že učitelia si zaslúžia špeciálnu pozornosť, a tejto pozornosti sa im dostalo začiatkom októbra aj na oceňovaní Učiteľ Slovenska 2018, ktoré poukazuje na dôležitosť učiteľskej profesie. Tešíme sa, že aj naše kníhkupectvo mohlo priložiť ruku k dielu a podporiť túto iniciatívu.

Učiteľské osobnosti sú veľmi inšpiratívne nielen vo svojej práci tým, že robia viac ako sa od nich očakáva, ale aj v tom, ako pristupujú k žiakom a k vzdelávaniu – snažia sa robiť veci inak, ako je bežné. Keďže sú počas roka obklopení knižkami a učebnicami, spýtali sme sa ich, aké knižky trónia na ich nočných stolíkoch. Zaujímalo nás, na ktorú knižku nedajú dopustiť a ktorú by si mal každý prečítať aspoň raz za život.

Helena Drobúlová – učí chémiu na Gymnáziu sv. Andreja v Ružomberku.

Pred niekoľkými mesiacmi som si uvedomila, že môj štýl učenia aj moji žiaci potrebujú reštart. Odvtedy je všetko inak: na mojich hodinách žiaci používajú tablety, stávajú sa bádateľmi a pracujú v skupinkách – zodpovednosť za úlohu prenechávam im. Žiaci si potrebujú zažiť úspech. Niekedy si ani neuvedomujeme, že našim žiakom môžeme zmeniť život. Z knižného sveta ma oslovil hrdina druhej časti kozmickej trilógie Perelandra od C.S. Lewisa, ktorý hovorí: „Všetko je dar… dar ku mne prichádza cez mnohé ruky a je obohatený rôznymi druhmi lásky a námahy. Je to Zákon. Najlepšie ovocie pre nás netrhá naša vlastná ruka, ale ruka niekoho iného.“

Jaromír Flaškár – učí biológiu a geografiu na Základnej škole Mládežnícka v Púchove

Na vlastnej koži som zažil šikanu a preto sa snažím všetkými prostriedkami dosiahnuť, aby to nemuselo zažiť ani jedno dieťa, ktoré učím. Snažím sa začleňovať všetkých do kolektívu a vo svojej výučbe využívam rovesnícke vzdelávanie – žiaci sa stávajú v konkrétnej oblasti odborníkmi a prezentujú poznatky svojim spolužiakom. Nadobúdajú tak komunikačné zručnosti a učia sa pracovať v kolektíve, čo je pre ich budúcnosť kľúčové. Na mojich hodinách nenájdete interaktívnu tabuľu ani iné výdobytky techniky. Z knižiek, ktoré by si mal prečítať každý môj žiak by som vybral knižku Malý Princ (Antoine de Saint-Exupéry). Bol to totiž chlapec s vlastným názorom a išiel si za svojím snom, napriek posmievaniu okolia či odhováraniu dospelých. Síce to nebolo ľahké, a stretol sa s mnohými prekážkami, kráčal neochvejne ďalej.

Jana Karľová – učí všetky predmety 6. ročníka na Špeciálnej základnej škole pre deti s mentálnym postihnutím (variant A)* v Humennom

Moju triedu, ktorej sa venujem som takpovediac „zdedila“ ako piata učiteľka v poradí. Bola to hrôza. Kričali po sebe, nemali žiadne návyky, bili sa, hádali. Hľadala som impulz, ktorým si ich získam, až som na to prišla – vedeli všetci veľmi pekne spievať. A tak som začala s nimi pracovať pomocou hudby, folklóru, ľudoviek. Pracujem predovšetkým formou zážitkového učenia – v prírode. Najčastejšie je mojím pomocníkom priľahlý park, kde sa dá naozaj vyučovať všetko. Keď sa deti nechceli prezúvať, do triedy som priviedla kováča s koňom, kde sme im predviedli, že aj kone majú prezuvky – podkovy. Odvtedy sa všetky deti prezúvajú bez reptania. So záškoláctvom šiestakov sme si poradili tiež: zobrala som ich na úrad práce, kde osobne odovzdali oznámenie o zanedbaní školskej dochádzky. Okrem toho, že sa zoznámili s tým, ako to na úrade chodí, náprava záškolákov sa dostavila ihneď. Kniha, ktorá mi leží na nočnom stolíku je (ešte z mojich vysokoškolských čias) Teória výchovy a vzdelávania detí s mentálnym postihnutím od profesora Mirona Zelinu. Inšpirovala ma ešte na vysokej škole a preto prirodzene Súvisí priamo s mojím povolaním. Veľa z nej aplikujem v súčasnosti v praxi.

 *označenie pre ľahký stupeň postihnutia

Katarína Kresáňová – učí biológiu a informatiku na Spojenej škole Tilgnerova v Bratislave

Kostrička informácií, ktorú postupne žiaci získajú, je dôležitá. Pomáha im zorientovať sa vo svete a nenaletieť na rôzne dezinformácie, na ktoré sa dá natrafiť napríklad na internete. A tak s mojimi žiakmi pracujeme s informáciami, učím ich kritickému mysleniu. Vedu sa snažím prepašovať na hodiny hravou formou – a tak sme si zostrojili v škole Escape Room, či informatické hviezdne vojny. Rovnako sa snažím viesť ich k zodpovednosti za okolitý svet – najlepšie sa mi to darí počas rôznych výletov či exkurzií, v poslednej dobe sme si obľúbili aj geocaching. Spoznám tam deti v inom svetle. Knižku, ktorú by som odporučila je Dievčatko Momo a stratený čas od Michaela Endeho. Oslovila ma hlavná hrdinka, Momo, svojou odvahou. Vďaka tejto knihe som pochopila, že každý moment nášho života je jedinečný a úžasný. Čas, ktorý sme dostali je vzácny a treba ho využiť najlepšie, ako vieme.

Kornélia Lohyňová – učí hotelový a gastronomický manažment, marketing a geografiu cestovného ruchu na Hotelovej akadémii Mikovíniho v Bratislave

Učiť som išla s veľkým rešpektom, ale vždy som vedela, že nechcem stáť pred tabuľou a diktovať poznámky. Neznášam totiž stereotyp. Dávnejšie som natrafila som na citát, ktorý si pripomínam každý deň idúc do školy: „Chcela by si byť žiačkou vo svojej triede?“. Na mojej hodine žiaci zošit nepotrebujú. Využívajú IKT nástroje (nástroje komunikačných a informačných technológií) a pracujú v tímoch na konkrétnych projektoch. Majú tak priestor prísť s nápadom a možnosť ho aj realizovať. Design thinking či Jigsaw strategy sú pojmy, s ktorými sa počas môjho vyučovania určite stretnete. Ak nesiahnem po knihách z profesnej oblasti, určite odporúčam knižku od Evy Borušovičovej Do plaviek. Zo začiatku som ju považovala za ľahké letné čítanie, no veľmi rýchlo na mňa zapôsobila svojimi úvahami a myšlienkami o živote, ktoré nielen pohladia dušu ale dodajú sebavedomie a chuť byť lepším človekom. Pripomína múdrosti, o ktorých sme počuli, ale akosi na ne zabúdame. Napríklad jednoduchá myšlienka, ktorá je dôležitá pri mojej práci s mladými ľuďmi: „Obyčajne sme pri iných ľuďoch takými, akými nás vidia oni. Ak v nás vidia kvality, o ktorých existencii my trebárs trochu aj pochybujeme, tak sa snažíme nesklamať ich a predsa zo seba vydolovať ten najlepší výkon.“

Ľubica Noščáková – učí na prvom stupni Cirkevnej základnej školy Narnia v Bratislave

Základom je dobrý vzťah s deťmi aj rodičmi. Výučba na našej škole prebieha inak, ako na bežných školách – deti majú k dispozícii predmetové listy, do ktorých si spoločne značíme, čo už vedia, aké sú výzvy ktoré majú zdolať a čo ich ešte len čaká. Slovenčinu sme sa učili s tretiakmi zážitkovou formou – písali vlastnú knihu, ktorú sme vydali a dokonca sa aj predáva. Tretiaci sú zrejme jedinými žiakmi, čo napísali vlastnú knihu a naučili sa pri tom všetko z osnov slovenského jazyka pre tretí ročník. Na projekte sme súbežne robili s deťmi z Markušoviec, s ktorými si naši žiaci na záver vymenili skúsenosti. Mojou špecialitou je inkluzívne vzdelávanie – súčasťou mojich tried sú aj žiaci so špeciálnymi potrebami. Knižka, ktorá ma veľmi ovplyvnila je od Roberta Fulghuma: Všetko, čo potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole. Je to môj obľúbený a inšpiratívny autor, s ktorým som sa osobne aj stretla, napísala som o jeho knižke aj blog. Knihu som čítala po prvý raz ešte počas svojho štúdia, no inšpiruje ma dodnes. Pripomína mi to, čo žijeme s deťmi – že každý z nás je iný, jedinečný a je to tak v poriadku.

Monika Podolinská – učí nultý ročník na Základnej škole v Muránskej Dlhej Lúke

Mojou triedou sú rómske detičky, ktoré pri zápise neboli zrelé do prvého ročníka a sú nepopísanou knihou napriek tomu, čo všetko už vedia. Veľa z nich sa so slovenčinou stretáva po prvý krát v škole, a tak je mojou úlohou podať im ju zážitkovou formou. Pre tieto deti je potrebné mať otvorené oči, uši, ale predovšetkým srdce. Deti treba ľúbiť! Pomocou rôznych zážitkov staviame na identite našich žiakov – hrdosti na rómsku históriu, kultúru, tradície a zvyky. Nie som profesionálna blogerka, spisovateľka či lektorka. Len rada píšem o svojej práci na svojom facebookovom profile. Občas tu pomoc hľadám a občas ju ponúknem iným. Kniha, ktorá ma inšpirovala je od spisovateľky Lucy Maud Montgomery: Anna zo Zeleného domu. Príbeh Anny ma inšpiroval natoľko, až ma ovplyvnil v mojom skutočnom živote – mladá tehotná Rómka pripomínajúca Annu z knihy ma poprosila o pomoc – táto okolnosť ma zaviala až do školy, v ktorej dnes učím.

Noémi Ráczová – učí na škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach

Snažím sa, aby sa žiaci mohli do výučbového procesu aktívne a kreatívne zapojiť a aby našli okruh, kde môžu byť úspešní. Preto som vymyslela súťaž Grafický duel – študenti v priebehu jednej hodiny pripravujú dielo pred publikom, kde môžu rozvíjať svoje sebaprezentačné vlastnosti. Učia sa tak vystupovať pred ľuďmi. Výučba na mojich hodinách je netradičná – žiak sa rozhoduje sám, ako sa k výsledku na základe zadania dostane. Vybrať jednu knižku je veľmi ťažká otázka, nakoľko čítam vždy a všade. Niekedy dokonca medzi knihami aj spím a každá jedna ma určitým spôsobom inšpiruje. Ako ilustrátorka dokonca knižky dotváram svojimi obrázkami a mám rada každú jednu z nich. Vybrala som nakoniec ale niekoho, koho som ako dieťa veľmi obdivovala: Pippi Dlhú Pančuchu. Pippi je úžasná v tom, že pre ňu neexistuje nemožné, na svet sa díva optimisticky a s humorom. Vždy nájde kreatívne riešenie na každý problém aj keď to v živote vôbec nemá ľahké.

Jozef Beňuška – učí fyziku na Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine.

Učim fyziku už 34 rokov. Je dôležité, aby sa na fyzike experimentovalo. Nosným prvkom mojich hodín sú žiaci – určite ma nenájdete stáť pred tabuľou a vysvetľovať. Fyzika nie je nuda a to sa snažím deťom na hodinách ukázať. Spoločne si vyrábame napríklad hmlu a môžu sa naučiť, ako si doma vyrobiť vlastnú balónovú párty.

Učiteľka roka 2018 Zuzana Tkáčová – učí informatiku na Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach

Keď som prišla na školu pred piatimi rokmi, z informatiky nematuroval ani jeden žiak. A tak som to zobrala ako výzvu a v súčasnosti maturuje z tohto predmetu 25% maturantov, pričom tretina z nich sú dievčatá. Prečo taká zmena? Chcelo to len ukázať informatiku študentom v inom svetle. Na škole máme informatický ŠOK (študentskú odbornú konferenciu) – je to IT happening plný prednášok a workshopov. Študenti si informatiku obľúbili aj preto, že na mojich hodinách preberáme veľa tém, ktoré sú takpovediac na hranici informatiky s inou vedou – s psychológiou, biológiou, medicínou, či umením. Venujeme sa dátovej analytike, robotike, smart technológiám, 3D modelovaniu alebo nanotechnológiám. Ak je na hodine ticho, niečo je zle. Študenti majú diskutovať, kreatívne myslieť, tvoriť v tímoch, inšpirovať sa. Tak ako sa inšpirujeme príbehmi či postavami v knihách. Kniha, ktorá ma v poslednom čase oslovila je od autora Sebastiana Niedlicha: Smrť a iné okamihy môjho života. Zaujal ma Martin, hlavný hrdina, ktorý má schopnosť vidieť, čo iní nevidia. To mu prináša do života množstvo nečakaných trapasov. Jeho priateľom je totiž stelesnená Smrť v podobe urozprávaného zvláštneho chlapíka so sieťkou na motýle, s ktorým sa stretáva často v tých najnevhodnejších chvíľach. Inšpiráciou bolo pre mňa stretnutie týchto dvoch svetov, ktoré prinášali nenásilné a jemné zamyslenia o ľahkých a vážnych okamihoch, ktoré nás v živote stretávajú. Odniesla som si z tejto knižky myšlienku, že niektoré veci v skutočnosti vôbec nemusia byť také, ako vyzerajú, niekedy len potrebujeme vnímať svet z úplne iného pohľadu. Úžasná čierna komédia!

V tomto roku sa ocenenie Učiteľ Slovenska udeľovalo po prvýkrát. Organizátori Komenského inštitút a nezisková organizácia Živica ocenila najvýnimočnejšie osobnosti z radov učiteľov – nemeral sa však počet odučených hodín, či to, ako poslúchajú žiaci na hodinách. Ocenenie Učiteľ Slovenska je úplne z iného súdka – je to totiž niečo ako odovzdávanie Oscarov medzi učiteľmi. Primárne je cieľom tohto ocenenia nájsť učiteľa, ktorý dokáže žiakov inšpirovať, motivovať a pristupovať k vzdelávaniu inovatívne. Odborná porota vyberala z vyše stovky nominovaných, až sa dopracovala k desiatke finalistov, ktorí boli verejnosti predstavení na galavečeri v divadle Arena v Bratislave.


Náš Instagram