blog

Červenákove písačky zábavné

štvrtok 15. októbra 2020 08:59
Št 15.10. 2020 08:59

Píšeš lepšie alebo rovnako fantasticky ako Juraj Červenák? Tak to dokáž! :-) Prečítaj si začiatok rozpísanej poviedky, ktorú nájdeš v tomto blogu, o Steinovi a Barbaričovi od Juraja Červenáka a dokonči ju pomocou použitia archaických slov či historických termínov, ktoré má Juraj tak rád. Zasaď dej do správnej historickej doby a svoju písačku zábavnú nám pošli na email. Vyhrať môžeš skvelé knižné ceny. Držíme palce a želáme príjemnú zábavu! :-)

Pravidlá písačky zábavnej

  • Prečítaj si začiatok rozpísanej poviedky o Steinovi a Barbaričovi od Juraja Červenáka.
  • Dokonči ju tak, aby si použil/a archaické slová či historické termíny, ktoré má Juraj tak rád. Inšpiruj sa dobovým slovníkom, ktorý nájdeš v každom kníhkupectve Martinus alebo sa ním môžeš inšpirovať tu.
  • Dej zasaď do správnej historickej doby.
  • Tvoja zábavná písačka by nemala byť dlhšia ako tri normostrany, t.j. maximálne 5400 znakov (vrátane Jurajovho úvodu).
  • Jeden autor môže poslať len jednu poviedku.
 
Od kedy do kedy môžem posielať svoje písačky?
  • Od 15. októbra do 5. novembra 2020
 
Kam mám poslať svoje písačky zábavné?
 
Kedy mi poviete, že som vyhral/a?
  • 13. novembra 2020

O čo hráte? 

  • 1. cena – najlepšia poviedka bude odmenená špeciálnym a jediným výtlačkom knihy Juraja Červenáka s podpisom a osobným venovaním, v ktorej bude uverejnená aj poviedka víťaza
  • 2. cena – komplet séria Stein a Barbarič + komplet séria Dobrodružstvá kapitána Báthoryho
  • 3. cena – audioknihy Stein a Barbarič (4 knihy)

 

Písačka zábavná

JAROŠOVA ŠLAMASTIKA

 

„Tadiaľto, ctení páni,“ zahundral dozorca žalára, vytiahol z držiaka na stene horiacu fakľu a dal sa zostupovať po schodisku do podzemia radnice.

Stein ticho klial, lebo ho na schodoch rozbolelo koleno, kedysi zranené tureckým šípom. Barbarič si už čoskoro pritisol k nosu navoňanú vreckovku. Z podzemia stúpal prenikavý zápach a kapitán a notár čoskoro zistili príčinu.

Miestnosť, do ktorej zostúpili, slúžila ako mučiareň. Na škripci, dereši a rôznych kladách, hákoch či reťaziach rozoznali fľaky zaschnutej krvi. Najhorší smrad sa však šíril z niekoľkých kobiek za zamrežovanými klenutými portálmi.

Dozorca posvietil fakľou do jednej z ciel.

„Ty tam!“ vyštekol. „Máš návštevu!“

Z kúta sa neochotne zdvihla vyziabnutá postava a podišla k mreži. Mihotavé svetlo odhalilo úzku, smrteľne bledú tvár lemovanú dlhými čiernymi vlasmi.

„Dlho sme sa nevideli, seržant,“ oslovil väzňa Stein. „Vy ale vyzeráte!“

„Prišli sme vám pomôcť,“ prikročil bližšie aj Barbarič. „Vieme, prečo vás mestská hliadka zatkla, ale to je ich verzia príbehu. Teraz to potrebujeme počuť od vás. Skúste si spomenúť na niečo, čo vás na súde zachráni pred katovým mečom.“

Seržant Bohdan Jaroš sa zhlboka nadýchol a začal rozprávať: