Úryvok z knihy:
„Mám si vraj predstaviť, požiadala ma Elizabeth, že dievča dobodajú nožom. Spýtala som sa akým nožom a Elizabeth odvetila, že pravdepodobne normálnym kuchynským nožom. Značka John Lewis. To nepovedala, ale taký nôz som si predstavila. Potom ma požiadala, aby som si predstavila, že to dievča bodli tri alebo štyri razy tesne pod hrudnú kosť. Bodali znova a znova, bolo to hrozné, ale nezasiahli tepnu. Rozprávala mi to ticho, lebo ľudia jedli a Elizabeth pozná medze.“
Čo o knižke hovoria naši knihomoli
Veronika: „Detektívka, kde hlavnými hrdinami – vyšetrovateľmi, s malou pomocou skutočných policajtov, sú seniori v zariadení pre seniorov, ktorí si takto vypĺňajú chvíle voľna a riešia, či už odložené, nevyriešené prípady alebo prehodnocujú postup vyšetrovateľov pri vyriešených a založených spisoch. A k tomu sa im pripletie nejedna tá vraždička. Ľahké, pohodové čítanie s britským humorom, ktorý mám rada, avšak nie každému sadne, s nezvyčajnými situáciami, v ktorých sa títo “vyšetrovatelia” ocitajú, a ich zoznamovanie sa a priatelenie sa s technológiami a učenie sa nových slov a fráz.“
Michaela: „Musím povedať, že na knihu som sa nesmierne tešila, plno pozitívnych recenzií som na ňu videla, tak som si povedala – túto knihu musím mať. Viac-menej som vedela do čoho idem, o čom kniha bude, no po prvých stránkach som bola mierne sklamaná. Nerozumela som tomu, veľmi veľa toho bolo naraz (mená, množstvo opisov) a ja som mala chuť knihu zatvoriť a nevrátiť sa k nej. Naozaj som na to nemala chuť.Našťastie neskôr sa to začalo rozvíjať, štyria svojský dôchodcovia do toho išli naplno a vtedy ma to začalo baviť.“
