Nočný pokoj

Pohľad na obeseného novorodenca Denisu paralyzoval. Možno by pred otvorenými dverami dokázala stáť celý zvyšok noci, ale po chvíli na chodbe zhaslo svetlo a tma prelomila uhranutie, ktoré ju držalo na mieste. V jej vnútri sa dal do pohybu vír pocitov a vnútornosti sa jej skrúcali ako čerstvo vyliahnuté hady.

Musí to byť sen. To bolo jediné možné vysvetlenie, pri ktorom si mohla zachovať vlastnú príčetnosť. Od pôrodu často trpela nočnými morami, z ktorých sa budila pokrytá studeným potom a aj teraz cítila, ako sa jej nočná košeľa lepí na rozboľavené, mliekom naliate prsia.

Zabudla, že v náručí drží Tomáška, a keď jej zamrnčal len pár centimetrov od ucha, skoro ho pustila na zem. Pohybový senzor na chodbe sa aktivoval a priestor pred ňou znovu zaplavilo neprirodzene žlté svetlo z jedinej žiarovky nad výťahom.

Objala Tomáška aj druhou rukou a pery pritisla na jeho vlhké vlásky. Pomohlo jej to trochu sa upokojiť a pohľadom znovu zablúdila k drobnému telu visiacemu tesne nad zemou.

Nebolo to skutočné dieťa. Svetlo sa odrážalo od plastovej tváre, ktorá vyzerala dosť realisticky, aby ju na chvíľu oklamala, najmä uprostred noci, keď bola unavená, vystrašená a osamelá.

Tomáško dával nepohodlie najavo mrnčaním, ktoré malo čoskoro prejsť do uši trhajúceho revu. Bez toho, aby o tom vedome premýšľala, sa dala do prastarého tanca, známeho všetkým mamám od počiatku vekov. Pohojdávala bokmi, knísala sa v kolenách z jednej strany na druhú a voľnou rukou hladila malého teplý chrbát.

„Ššš, no tak,“ šepkala a cítila, že ramienko jej nočnej košele už začína byť premočené od sĺz a sopľov.

Aj napriek adrenalínu v krvi sa cítila neuveriteľne vyčerpaná. Ako dlho spala? Zdalo sa jej, ako by zavrela oči len na pár minút, kým ju z plytkého spánku vytrhol zvuk elektrického zvončeka pri vchodových dverách. Zvuk uprostred noci asi taký nepatričný ako smiech na cintoríne.

Odkedy sa narodil Tomáško, pociťovala únavu a stres takmer neustále. V noci sa často budila presvedčená, že jej prvorodený synček prestal dýchať, alebo sa stalo niečo ešte horšie, čo si nedokáže ani predstaviť. Pripadala si na všetko sama a ani na svojho chlapa sa nemohla spoľahnúť vtedy, keď to najviac potrebovala. Materstvo nebolo také, ako si predstavovala a občas ju dokonca prepadla paranoja, že ju Miro chce zlomiť, aby dokázal, že mal od začiatku pravdu. Že na dieťa naozaj neboli pripravení.

Bez varovania ju zaplavili výčitky svedomia. Miro sa predsa nikde nezašíval s partiou kamarátov, a aj keď nočné zmeny sám neznáša, vzal si ich niekoľko navyše, kvôli tým pár drobným, ktoré zarobí na príplatkoch. To ona sa chcela silou-mocou sťahovať do vlastného a vyhrážala sa, že ak bude pod jednou strechou s budúcou svokrou ešte ďalší mesiac, zoberie malého a radšej bude prespávať u sestry na gauči.

Do slnečného trojizbáku, len kúsok od centra, sa zaľúbila hneď na prvý pohľad. Dokonca aj Miro bol napriek počiatočnej nechuti nadšený z vlastného parkovacieho miesta a do práce to mal odtiaľto iba pár minút. Hneď za rohom boli malé potraviny, lekáreň a dokonca aj udržiavaný park s detským ihriskom, kde sa každý deň stretávali početné gangy mladých mamičiek, ktoré Miro položartom nazýval „mamafia“.

Denisa mala zo života v byte trochu obavy, ktoré si však nechávala pre seba. Celý život vyrastala v rodinnom dome a počula už celú zbierku odstrašujúcich príbehov o susedoch, učiacich sa hrať na hudobné nástroje, dupotajúcich deťoch a hlučných pároch, ktoré sa o svoju rozkoš bez hanby delia s polovicou bytovky. Nič z toho sa však nenaplnilo.

Vekový priemer ich susedov bol niekde vysoko nad šesťdesiatkou a ani nahlas pustená televízia, obľúbená kratochvíľa všetkých nahluchlých dôchodcov, sa tu po večeroch neozývala. Obyvatelia vchodu číslo sedemdesiatšesť mali radi pokoj a ticho, takže si občas večer pripadala, akoby boli v celej budove sami.

Na prízemí visela korková tabuľa, na akú sa pripínali oznamy o domových schôdzach, plánovaných odpočtoch plynu, stratených kľúčoch a podobných verejných záležitostiach. Odkedy sa sem pred štyrmi mesiacmi nasťahovali, visel na nej iba jeden oznam napísaný hrubou fialovou fixkou, ktorá vzbudzovala dojem, akoby išlo o jedenáste biblické prikázanie: NOČNÝ POKOJ SA ZAČÍNA O 22:00!

Denisa sa nepovažovala za hlučnú osobu a už vôbec si nepripadala ako niekto, kto by trávil celé noci počúvaním hlasnej hudby. A aj keď bol sex s Mirom obstojný, určite v nej nespôsoboval nutkanie vzdychať ako v porne.

Jediný problém bol Tomáško. Polročného krpca ani v najmenšom nezaujímalo, v akej polohe sú ručičky na hodinách, takže občas spustil poriadny rev uprostred noci. Párkrát im niekto zo susedov zabúchal na stenu alebo strop, ako keby to snáď mohlo nejako pomôcť, no otvorene sa nikto nesťažoval.

Denisa mala podozrenie, že dieťa narúšajúce nočný pokoj prekáža najmä niekoľkým starenám, ktoré trávili celé dni záhradkárčením pod oknami, alebo len vysedávali a klebetili, kým ich dovnútra nevyhnali roje neodbytných komárov.

Zazerali zakaždým, keď išla okolo s kočíkom a ani raz sa jej neprihovorili, ako to má väčšina starých ľudí vo zvyku. Denisa netušila, či im vadí fakt, že s Mirom nie sú manželia, alebo jednoducho nie sú nadšené z toho, že im dieťa ruší pokojnú jeseň života. Miro o nich vravel ako o starých bosorkách a skutočne nebolo ťažké predstaviť si ich so špicatými klobúkmi a metlami namiesto motýk, ktorými usilovne okopávali kvetinové záhony.

Okrem toho, museli ich brať s rezervou, keďže niektoré z nich už zrejme trpeli pokročilou demenciou. Bolo to len pár dní po tom, čo sa sem nasťahovali, keď sa s Tomáškom vracala z dlhej prechádzky a uvidela jednu zo starých babiek kľačať uprostred rozkopanej zeme pod nízkou jabloňou, ktorá vrhala tieň do okien na prízemí. Žena na ňu ani nepozrela, keď sa jej Denisa pozdravila, hľadela len na vlastné ruky prehrabávajúce čiernu zem.

„Ste v poriadku?“ oslovila ju, pretože mala obavy, či úbohá stará pani nedostala nejaký záchvat. Jej slová zostali bez akejkoľvek reakcie. Denisa odstúpila od kočíka a podišla trochu bližšie, pretože jej napadlo, že starena je možno nahluchlá. „Haló, teta! Počujete ma? Nie je vám nič?“

Stála nad scvrknutou postavou, po chvíľke váhania sa načiahla a dotkla sa jej kostnatého ramena. Žena pomaly vzhliadla, zaostrila na Denisu a usmiala sa. Popraskané pery sa jej roztiahli do bezzubého čierneho úškľabku a z úst jej na bradu začali vypadávať celé kusy vlhkej hliny. Denisa sa so zhnuseným výkrikom odtiahla a rýchlo cúvala, nespúšťajúc oči z bledej tváre.

Ženino hrdlo sa sťahovalo a z úst jej vyšlo tlmené grgnutie, keď vyvrátila veľkú hrudu blata pokrytého žltkastou penou. Denisa si všimla, že sa v hline nachádza aj niekoľko rozžutých, stále sa hmýriacich dážďoviek a zdvihol sa jej žalúdok. Schmatla kočík a utiekla odtiaľ bez ohľadu na to, či sa suseda zadusí, alebo nie.

O niekoľko týždňov neskôr videla z okna, ako pol tucta zhrbených babičiek s čiernymi šatkami na hlavách stojí asi štvrť hodiny bez slova či pohybu v kruhu okolo jablone. To jej úplne stačilo, aby sa im odvtedy vyhýbala, ako sa len dalo. Pred Mirom ani pred nikým iným by to nepriznala, ale v skutočnosti sa už nevedela dočkať, kedy najstarší susedia v bytovke pomrú a nasťahujú sa sem nejaké ďalšie mladé rodiny. Búchanie na stenu sa občas síce opakovalo, ale myslela si, že ničoho horšieho sa obávať nemusia. Očividne sa mýlila.

 Tento večer bol jeden z tých, keď sa nemohla zbaviť pocitu, že ako matka nestojí za nič. Tomáško nechcel jesť ani nepotreboval prebaliť, vlastne Denisa nedokázala prísť na niečo, s čím by také jednoduché stvorenie mohlo byť nespokojné. Pol hodinu po tom, ako Miro odišiel do práce, však spustil nárek na plné hrdlo a nebolo nič, čím by ho dokázala upokojiť. Prihovárala sa mu, robila grimasy, poskakovala s ním v náručí a spievala, robila zo seba idiota, no bezvýsledne. Nakoniec pred polnocou zaspal vyčerpaním, pričom Denise na lícach zasychali slzy zúfalstva a nad pravým obočím jej v hlave pulzovala snehovo biela bolesť, cez ktorú sa k nej spánok predieral len veľmi pomaly.

Keď ju prebudilo melodické ding dong! rozliehajúce sa v tichom byte, napadlo jej, že sa niekto musí skvele baviť na jej trápení. Pri pohľade na bábiku obesenú na kľučke si to však už nemyslela. Toto nebol nevinný žart. Bola to morbídna vyhrážka.

Odrazu si až príliš dobre uvedomovala, aká je zraniteľná, keď tu len tak stojí v nohavičkách a starom Mirovom tričku pred otvorenými dverami. S pocitom, akoby vyťahovala nohy z hustého bahna, urobila krok vpred a natiahla ruku, aby mohla dvere zabuchnúť a zamknúť, no v poslednej chvíli sa zarazila.

Bábika mala doširoka otvorené oči a oblečené modré dupačky s pandou vyšitou na hrudi. Chytila koniec šatky priviazanej o guľu na dverách a potiahnutím ju uvoľnila, takže bábika na jej druhom konci sa rozkývala len pár centimetrov od podlahy. Prekvapilo ju, aká je ťažká. Denisa nohou zabuchla dvere, chvíľu postávala na mieste a zvažovala možnosti. Tomáško sa v jej náručí hmýril, takže pustila plastovú hračku na zem a vrátila sa s ním do útulnej obývačky. Začala sa prechádzať po miestnosti a utišovala mrnčiace dieťa na prsiach, no myšlienkami bola stále pri bábike ležiacej na chodbe.

Tie modré dupačky jej boli dobre známe, bola to prvá vec, akú bábätku kúpila. Keď ich v obchode objavila, neodolala a musela ich mať, aj keď jej v kabelke ležal ešte nepoužitý tehotenský test. Pred necelým mesiacom ich však odfúklo zo šnúry na balkóne spolu s niekoľkými kusmi spodnej bielizne, keď sa nad mestom prehnala neohlásená búrka. O pár dní neskôr Denisa našla svoje obľúbené nohavičky špinavé a premočené ležať na parkovisku, no po dupačkách nebolo ani stopy. Ani na okamih jej nenapadla možnosť, že by si ich mohol privlastniť niekto zo susedov. Kvôli takémuto úchylnému vtipu?

Keď po polhodine konečne uložila Tomáška a vrátila sa na chodbu, zostala stáť niekoľko krokov od bábiky ležiacej na dlážke. Čierna šatka uviazaná okolo jej krku ležala stočená do elegantného písmena S. Pripomínala vretenicu, ktorá predstiera spánok, aby mohla pri prvej príležitosti zaútočiť.

Len s veľkým sebazaprením sa zohla a vzala bábiku do rúk. Skusmo hračkou zatriasla a cítila, ako sa v plastovom trupe pohybuje niečo ťažké. Chvíľu premýšľala, potom bábiku preniesla do obývačky a položila ju na stôl hneď pod luster.

Dupačky nešetrne stiahla, pričom sa jej podarilo látku natrhnúť, na tom však nezáležalo. Nevedela si predstaviť, že by ich Tomáškovi znovu obliekla. Hodila látku na zem a sklonila sa nad bledé plastové telíčko. Uprostred trupu sa tiahla zvislá jazva dlhá ako jej dlaň, zošitá hrubou červenou niťou. Vyzeralo to trochu ako nezahojená sečná rana.

Denisa vstala a prešla do kuchyne, kde vyhodila roztrhnuté dupačky do smetného koša. Chvíľu sa prehrabávala v zásuvkách, kým našla dlhé krajčírske nožnice. Pripadala si ako dievčatko, čo sa hrá na chirurga, keď začala prestrihávať stehy a bojovala s nepoddajným plastom. Nožnice boli ostré, takže niť aj pri najmenšom dotyku praskala a plastové okraje sa pomaly rozťahovali.

Keď bol otvor dostatočne veľký, palcami odtiahla od seba okraje  a vo vnútri zahliadla niečo sivé. Zaváhala, no nakoniec strčila dnu zopár prstov a nahmatala niekoľko guľatých studených predmetov. Keď sa jej podarilo jeden vytiahnuť, zistila, že sú to kamene. Šedé okruhliaky ako z dna jazera boli trochu špinavé od hliny, no aj tak sa na každom dali rozoznať nahrubo vyryté neznáme znaky, ktoré Denise z nejakého dôvodu pripadali ako staroveké runy, aj keď nikdy nič podobné nevidela.

Nerozumela, čo to má znamenať, ale stačila jej skutočnosť, že niečoho takého nemôže byť schopný normálny človek. Obracala niekoľko kameňov v rukách a zreteľne pritom cítila, ako zmätok a strach v jej útrobách kondenzujú na niečo oveľa toxickejšie. Dvíhala sa v nej zúrivosť. Žiadne vyhrážky ako z hororu voči svojej rodine tolerovať nebude. Ak chcú staré ježibaby vojnu, budú ju mať.

Napchala kamene späť, schmatla bábiku a s úmyselným dupotom vyšla na balkón. Keď sa vyklonila cez zábradlie, naskytol sa jej pohľad na preplnené parkovisko a svetlo pouličných lámp dopadajúce na prázdne chodníky. Starostlivo zamierila a šmarila ťažkú bábiku priamo do udržiavanej záhradky o niekoľko metrov nižšie. Naplnila ju zlomyseľná spokojnosť, keď hračka hlučne dopadla do záhonu bielych ruží a niekoľko ich polámala. Nebola na to hrdá, ale ako bonus za ňou vyslala aj šťavnatý pľuvanec. Ak si o to budú koledovať, ďalší večer záhradku navštívi s lakom na vlasy a zapaľovačom. Ak to nebude stačiť, nakúpi niekoľko balíčkov soli a postará sa o to, aby tam nevyrástla už ani púpava.

Bosé nohy ju na chladnej dlažbe začali rýchlo oziabať, takže sa po chvíli vrátila do vnútra a poriadne treskla dverami na balkóne. Až vtedy si uvedomila, že by mala zachovávať nočný pokoj, hlavne kvôli Tomáškovi. A kvôli sebe, samozrejme, inak sa už do rána nevyspí.

Po špičkách sa vrátila do obývačky, kde stuhla uprostred kroku a zapotácala sa tak, že sa musela pridržať zárubne. Srdce jej začalo biť tak zbesilo, až ju z toho rozboleli rebrá. Nízky konferenčný stolík pred gaučom bol pokrytý hustou tmavočervenou tekutinou, ktorá už stihla vytvoriť veľkú mláku na podlahe. Denisa ucítila pach vlhkej hrdze, aký si ešte veľmi dobre pamätala z pôrodnej sály. Takto môže páchnuť iba krv.

Pomaly a bez akéhokoľvek zvuku prešla až do spálne, kde jej niekoľko minút trvalo, kým sa prinútila stlačiť vypínač na stene. Zatiaľ čo izbu zalialo svetlo, jej vedomie rýchlo pohlcovala temnota. Bez toho, aby spustila oči z bábiky ležiacej v detskej postieľke, si pritisla obe dlane na ústa, akoby v nich chcela zadržať neskutočné zvuky, ktoré sa drali na povrch. Akoby chcela za každú cenu uchrániť túto tichú nočnú hodinu.