Zovšadiaľ na nás hučia vianočné reklamy, slogany oslavujúce čas lásky a pokoja, hojnosti.  Veselých zlatých (poprípade strieborných) nápisov je toľko, že tie slová sa už občas zdajú byť prázdne. Reklamy sú natoľko vtieravé, že nejednému človeku napadlo: „dočerta aj s Vianocami, pokojom a šťastným novým rokom“. Ak Vás tiež ovanul pocit  „vianočného“ cynizmu a chcete …

Dlhé čakanie v čakárni. Kopa kašľajúcich a smrkajúcich ľudí. Už dobrú polhodinu z ordinácie nikto nevyšiel, ani tam nevošiel. Kašľajúci a smrkajúci sa menia na mrzutých kašlajúcich a smrkajúcich. Po trištvrte hodine sa ozve postarší občan, ktorý začne na lekára nadávať a pozvoľna sa ostatní pripájajú. Situácia, ktorá asi nikomu nie je cudzia. V zimnom …

Realita – občas strašne nevábne slovo. A občas stav, od ktorého by človek najradšej utiekol. Možností a spôsobov úniku je chvalabohu niekoľko. Takže sa každý z nás vie oslobodiť, keď treba.  Lenže k útekom bohužiaľ patria aj návraty a pravidelní „utečenci“ vedia, že deportácia naspäť vie byť krutá. Občas tak krutá, že návrat zneguje celý …

Skúšali ste písať? Šlo vám to ťažko?! Nuž, tak to by ste boli voči Martinovi Rázusovi iba žiarliví. Tomuto pánovi šla umelecká tvorba až závideniahodne jednoducho. Na porazenie, ak sa snažíte konkurovať, našťastie, ak jeho tvorbu čítate. Rázus to rozhodne mal v krvi. A to je iba dobre. No nie? A závistlivcov iba podpichne fakt, …

Príbeh o láske, nádeji a o strate, ktorú môže priniesť vojna. Aj tak by sa dala v skratke opísať útla knižka Peter a Lucia od francúzskeho medzivojnového autora  Romaina Rollanda. Ide o známe dielo, ktoré študenti neznášajú, lebo patrí medzi povinnú literatúru. Rovnaký postoj mal k tejto knihe aj  slovenský režisér, scenárista a hudobný skladateľ …

Precestovať pol sveta, redigovať niekoľko časopisov, predsedať Matici slovenskej a napísať niekoľko románov, to chce celkom nasadenie. Jozef Cíger – Hronský rozhodne patril do kategórie ľudí s nasadením. A okrem toho to che aj celkom otvorenú myseľ. A aj do kategórie ľudí otvorených novým myšlienkam ho možno zaradiť. Stačí sa bližšie pozrieť na jeho tvorbu…

Dobré vzdelanie a dobrá výchova, nie nadarmo sa hovorí, že je to základ úspešného života. Ladislav Nádaši dostal jedno, aj druhé. Ak k tomu prirátate zvedavosť a ozajstný záujem o vzdelanie dostanete neobyčajne rozhľadeného človeka. No a ak taký človek píše, výsledkom je kvalitná tvorba, ktorá má čitateľovi stále čo povedať.

Sú ľudia, s ktorými sa život nemazná a pohádže im pod nohy všelijaké polená. Majú potom dve možnosti – buď sa s tým nejako popasovať, alebo sa nechať nepriaznivými okolnosťami zomlieť, sedieť v kúte a ľutovať sa. Milo Urban tiež patril k tým, ktorí nemali na ružiach ustlané. Výsledkom je literárna tvorba, ktorá je svojou drsnosťou strhujúca.

Bystrý, vnímavý a vtipný človek s literárnym nadaním, ktorý vyrastá v malom mestečku a rozhodne sa o ňom písať, sa ľahko môže stať verejným nepriateľom číslo jeden. Ak je takýto človek na dôvažok šarmantný a oplýva inteligenciou diplomata, tak sa naopak môže stať svojsky populárnym a rešpektovaným. Janko Jesenský bol presne ten typ človeka, ktorý oplýval aj tým podstatným dôvažkom.

Upratovanie, mne obzvlášť nemilá činnosť. Neznášam ju, vraždila by som, len aby som nemusela riadiť. Ale čo už, keď sa zavelí, musím. Aj túto sobotu sa zavelilo, a tak som “zamusela.” Ale urobili chybu, poslali ma upratovať knižnicu. Ha! Nemali. Človek ani netuší, aké usvedčujúce materiály vyštrachá a najlepšie na vlastných rodičov, lepšie povedané na otca.