Drahokamy, ktoré vedia snívať

Nie je taký paranoidný ako Philip K. Dick. Nie je taký technologický ako Arthur C. Clarke. Nie je taký lyrický ako Ray Bradbury. Nie je taký mrazivý ako Stephen King. Nie je taký satirický ako Kurt Vonnegut. Nie je taký robustný ako China Mieville. A predsa sú v jeho diele rozpustené všetky ingrediencie charakterizujúce horeuvedených autorov, ktorí patria k veličinám fantastiky, či ju už nazveme vedeckou alebo inou: varovanie, technológie, poézia, hrôza, satira… Len tá epická šírka mu akosi nešla.

Theodore Sturgeon (1918-1985), lebo o ňom je reč, bol poviedkar, majster krátkeho žánru. Vytrénovaný v starom dobrom remesle poviedkarov amerických magazínov, ktorí ctili zákony tohto žánru: pútavosť, vtip, dejovosť, dynamickosť, skratku, prekvapenie, pointu. Nikdy nebol hviezdou sci-fi, ktorú by poznali aj čitatelia mimo okruhu fanúšikov a fanatikov. A predsa: bez neho by neboli ani tie ikony žánru, ktoré som uviedol na začiatku. A zdá sa, že Theodore Sturgeon stál ako krstný otec na počiatku mohutného pohybu, ktorý dnes poznáme ako new weird a ktorý reprezentujú okrem Chinu Mievilla aj Jeff VanderMeer, Hal Duncan, Jay Lake a mnohí ďalší.

Sturgeon písal vždy mimo prúdu, vždy bol outsiderom a priekopníkom, samotárom a novátorom. Literárny mainstream ho vylučoval pre tématiku nehodnú seriózneho spisovateľa, komunita science-fiction k nemu prechovávala nedôveru, pretože vždy písal akúsi podozrivú

fantastiku. Bolo v nej málo kozmického a veľa mytologického, málo technologického a viac poetického.

Taký je aj román Snící drahokamy, ktorý vychádza vo vydavateľstve Laser Books. Nie je to dielo zrelého autora, naopak, je to prvá rozsiahlejšia práca 32-ročného chlapíka. Nie je to širokodychá epika, ale nie je to ani poviedka, ktorú autor natiahol na kopyto románu. Je to plnoprávny a plnokrvný román, nie je v ňom nič navyše, ale nepreferuje sa v ňom akčnosť a dejovosť na úkor iných zložiek, ktoré prezrádzajú literárne majstrovstvo svojho autora.

Vyrozprávať dej by bolo barbarstvom, ale aspoň ho naznačme: názov v tomto prípade treba brať doslovne, nie ako metaforu. Ide naozaj o drahokamy, ktoré snívajú. Pravda, kým autor vysvetlí túto konštrukciu, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať krkolomná, chvíľu nás povodí po zákutiach svojej fantázie. A jeho fantázia má nárok na označenie veľkolepá!

Na začiatku sa zoznamujeme s chlapcom Hortonom Hortym Bluettom. Keď sa predstaví týmto menom zvláštnej spoločnosti „malých ľudí“ (čiže panoptikálnych kreatúr), povedia mu lakonicky: „To předěláme.“ Po svojom úteku z domu nájde domov práve v tomto bizarnom, a predsa takom materiálnom a telesnom svete, ktorý najnovšie spracoval Terry Gilliam vo svojom Doktorovi Parnassovi. Horty si tak svojich nových blížencov zamiluje, že na ich počesť prestane rásť, takže výzorom sa ničím od nich nelíši. Aj túto zdanlivo logickú chybu autor vysvetlí – a veľmi dôvtipne a dômyselne.

Ako to už býva v rozprávkach – a fantasy je svojím spôsobom kríženec medzi rozprávkou a mýtom – dobro predstavované malými človiečikmi je vyvažované zloduchom, ktorým je sám majiteľ tohto panoptika. Nie, nie je to diabol, ale ani človek nie. V tejto chvíli sa k slovu dostávajú spomínané drahokamy.

„Krystaly žijí… Myslí způsoby, které jsou nám zcela cizí,“ začíname nazerať do tajomstva a zároveň hlbokého plánu tejto knihy. „Nikoho neruší, druží se jen se svým vlastním rodem. Ale mají moc, o jaké se žádnému člověku ani nesnilo.“

Dej tejto fascinujúcej knihy ani na chvíľu nezastane, iba občas ho – ako kamienok v rieke – spomalí nádherný detail alebo vetička, ktorá by mohla ako slovný šperk ozdobovať ladnú ženskú šiju : „Naléhavost jí přimíchala do sametového hlasu břitkost.“ Alebo: „Jestliže existuje obrovský zvon nenávisti, tak jako existuje zvon svobody, pak v této jeho větě zazněl.“ Sturgeonove vety sú naozaj malými či veľkými zvonmi, ktorí zvučia, šelestia, brinkajú, nikdy však neznejú hlucho a naprázdno.

Taký román je vlastne veľmi ľahké napísať. Stačí napísať jednu vetu a po nej druhú, zoradiť stovky, tisícky viet v tom správnom poradí – a máme to. Román The Dreaming Jewels vyšiel prvýkrát v roku 1950, ale vôbec na sebe nemá patinu alebo pleseň pol storočia, ktoré uplynulo od jeho vzniku. Nedávno som čítal staré poviedky Philipa K. Dicka a hoci je Dick Moby Dick svetovej fantastiky, na niektorých číslach bolo dobový náter poznať.

Ale Sturgeonova próza prichádza akoby z bezčasia, a preto nie je ani moderná ani módna. Zároveň jej však nehrozí, že by bola staromódna, archaická alebo komická. A vonkoncom nezáleží, ako ju onálepkujeme. Je to jednoducho prvotriedna literatúra. Učí nás snívať, aj keď túto vlastnosť autor v tejto svojej fantázii vyhradil kryštálom a nerastom.

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
  1. Riddick 30. 9. 2010 15:20

    Ďakujem pánovi Hevierovi za skvelú recenziu, teší ma, že aj on číta fantastiku.
    Zbožňujem new weird, kníh od Laser Books mám doma hromadu a určite sa raz pustím aj do tejto :-)

  2. MiroM 20. 12. 2010 21:04

    Príjemná recenzia a tiež som rád, že taký kreatívny umelec číta fantasy a sci-fi :-). Pán Hevier, viete o tom, že sa o Vás učia deti na základnej škole v literatúre? Len mi je ľúto a rozčuluje ma, že je to takým istým spôsobom, ako sme sa učili aj mi pred 20 rokmi – autor -> dielo1, dielo2 … Naučte sa a pamätajte :-( Namiesto toho, aby si deti prečítali, vypočuli nejaké dielo a napísali naň svoj názor, ktorý by bol ohodnotený tak, ako má byť :-) Jeduje ma, že naše školstvo aj po desiatkach rokov v tomto smere funguje rovnako a väčšine detí znechucuje literatúru.

Sociálne siete
Bláznivá Zľava XXII na historické romány len a len dnes a len a len pre vás: https://t.co/A56x5Ef662 #akcia #zlavahttps://t.co/ssNg5oM1Fx
22. 6. 2017
RT @RuFiK7: Toľko možností, kde skončiť a odkiaľ pokračovať @martinus_sk https://t.co/IqfjVxj6NE
13. 6. 2017
Označil(-a) som video @YouTube https://t.co/pU5TXWre1p Ako vyhrať lístky na Pohodu a na čo sa najviac tešíme? ako Páči sa mi
6. 6. 2017
Kto chce najkrajšiu knihomoľskú plátenku? Jasné, že každý! No veď pozrite, aká je parádna: https://t.co/kFSuBtza0K… https://t.co/ZA1336hcy2
5. 6. 2017
I added a video to a @YouTube playlist https://t.co/tYBN4Hd0J8 Deň detí: Elenka odporúča
1. 6. 2017
Zapletení
Zygmunt Miłoszewski