Zabite naivitu – dobro v ľuďoch neexistuje

Mali ste niekedy pocit, že ste zlý človek? Že vaše morálne hodnoty nestoja za nič, a že viete svoje okolie len ohovárať a zneužívať. Ak áno, nie ste na tom až tak zle. Ak by ste totiž vykazovali vyššie spomenuté vlastnosti, vôbec by vás to netrápilo. Svedomie by dávno hlboko spalo tvrdým celoročným spánkom a vy by ste si len užívali naivitu okolia, ktoré by nedokázalo uveriť, že ľudia ako vy existujú. Presne tak sa musí okolie pozerať aj na autora (asi sa nedá povedať, že spisovateľa) Tuckera Maxa. Po prečítaní je Snad v pekle čepujou sa na neho tak pozerám aj ja.

Keď som si brala na čítanie knihu Snad v pekle čepujou, vedela som do čoho idem. Prečítala som si niekoľko ohlasov a vo všetkých sa písalo, že Tucker Max je vlastne hulvát, ktorý sa tým veľmi rád chváli. Na podobné chvastanie mám dosť silný žalúdok, a preto som sa tejto knihe nebránila. Neprekážajú mi príbehy o divokých opileckých excesoch, rozprávania o sexe ani machovské vychvaľovanie sa praktikami, počtami žien či neverami. Každý si musí zvyšovať nejakým spôsobom svoje ego. S týmto pocitom som sa začítala do príbehov, ktoré Tucker Max prezentuje pred celým svetom, ako autobiografické.

Centrum vesmíru a fľaška

Kniha ma nesklamala. A už vôbec nie jej autor. Ukázal sa ako „velikán“, ktorý nedokáže nebyť stredobodom pozornosti. Zamieta všetky trošku inteligentnejšie témy na rozhovor, lebo sa v nich nevyzná, a teda nemôže byť v centre pozornosti. Vtedy radšej odchádza k baru a snaží sa nájsť si publikum, ktoré ho znesie a bude počúvať a uznávať. Alebo tam nájde aspoň pohárik silného alkoholu.

Radosť mu robia najmä jeho kamaráti, s ktorými vie, že bude zábava, lebo sú rovnako obmedzení ako on. Preto si spolu výborne rozumejú. Rovnako si rozumie asi len s fľaškou, ktorá je jeho častá partnerka na dlhých a častých večerných výjazdoch.

Ženy ako stvorenie rozumné? Nebláznite.

Ženy sú pre Tuckera dôležité stvorenia. Potrebuje ich. Na sex. A toho chce mať veľa. V dobe, kedy píše svoju knihu, je už za obdobím, v ktorom predpokladal, že je schopný lásky, aspoň tak ho opisuje. Aj preto sú pre neho ženy len objekty sexu. Hodnotí ich, ponižuje, využíva a strapňuje.

Tucker: Líběj se ti holky?
Dívka: Ptáš se mě to pokaždý, když se sejdeme.
Tucker: Zapomínám, kdo odpovída ano a kdo odpovída ne.
Dívka: Nechápu, proč s tebou ješte píchám.
Tucker: Protože jsem úžasnej a neumíš se mě vzdát.
Dívka: Měl bys vědět, že než jsem tě potkala, měla jsem sebeuctu.
Tucker: To říkaj všechny.

Tucker vytvára v svojej knihe svet, ktorý nie je reálny. Túto fikciu však prezentuje ako skutočnosť. Skutočnosť, ktorú by si priali viacerí adolescenti, ktorí si hľadajú miesto vo svete. Bez práce, vždy s peniazmi, s kamarátmi, ktorí vás nesklamú a s ktorými je zábava. Každý večer iná žena, ktorá nemá zábrany na prvej schôdzke skončiť s vami v posteli. Takáto predstava sveta prezentuje názory tých, ktorí na to, aby sa cítili dobre potrebujú jasot okolia, fľašku tvrdého alkoholu a ponižovanie ostatných.

V knihe Max opisuje okrem iného svoje rozdelenie žien. Pravdaže v nich nič neznamená osobnosť, vlastnosti, či iné malichernosti. Pre neho je najdôležitejší vonkajší vzhľad. Veď predsa sex s tučnou ženou, človek nemôže mať, ak je normálny. A ak ho má, musí ísť aspoň o stávku a potom je potrebné, čo najviac ju strápniť.

Sklamanie či vyvolanie odporu?

Zlatý klinec si autor nechal na záver knihy. Vůbec nejhorší Tuckerův příběh bol priveľa aj na mňa. A asi aj pre samotného autora. V ňom ukázal, že nemá žiadne zábrany. Nie v oblasti sexu, vzťahov, podvádzania či alkoholu. Ale v oblasti morálky. Asi najlepšie to vyrozpráva sám:

„Pozval jsem si holku, abych s ní měl sex…,
kterou jsem přivedl do jiného stavu…
A ktorá měla rakovinu vaječníků.

Zatímco byla u mně a hledala u mě morální podporu pro těžké chvíle, které měla před sebou, pozval jsem si jinou ženu a šukal s ní…

Ta žena je vdaná…
a právě potratila…“

Záver knihy vo mne prebudil pocit, ktorý som od tejto knihy nečakala. Autorovi sa podarilo presvedčiť o svojej zvrátenosti a bezcharakternosti. O to viac prekvapia ohlasy na preobale knihy, ktoré ho v niektorých prípadoch nazývajú spasiteľom.

Verdikt: Kniha je dobre napísaná, to sa musí autorovi nechať. Číta sa ľahko, nie je komplikovaná, čítanie ako vyšité, keď sa človek chce odreagovať. Niekedy pôsobí dokonca aj zábavne. Má však ešte jednu veľmi dôležitú úlohu v literárnom svete. Poukazuje na to, akí môžu byť ľudia zvrátení, nemorálni a zaslepení sami sebou. Kniha pomáha bojovať s naivitou, ktorú v sebe často nesieme a ktorá hovorí, že v každom sa predsa nájde niečo dobré. ***/*****