Juraj Červenák: Dávne príbehy a boje junákov od Hrona zahanbia aj vojnu s Mordorom

Slovenský autor, ktorému minulý rok vyšla prvá kniha v slovenčine, hoci už má na svojom konte takmer dve desiatky románov. Jeden z najobľúbenejších fantasy autorov (nielen) českých čitateľov. Autor, ktorý ako prvý pochopil, že slovenská história ponúka viac ako dostatočný priestor pre kvalitné príbehy. Rodený Banskoštiavničan, žijúci v Košiciach, ktorý miluje históriu, filmy a dobrodružstvá. Zoznámte sa s Jurajom Červenákom.

Ahoj. Tvoj záber je tak široký, že vlastne ani neviem, kde začať. Tak asi pekne na začiatku. :-) Aké boli tvoje spisovateľské začiatky? Spomínaš si ešte na svoje prvé spisovateľské výtvory?

Môj prvý román sa volal Dobrodružstvá Toma Liggreta, bola to kovbojka a existuje v jedinom exemplári v malom zošite, napísaný kostrbatým rukopisom 9-ročného chlapca. O mnoho takých zošitov neskôr, na gympli, to začalo byť trochu vážnejšie, lebo som sa dobre umiestňoval v rôznych literárnych súťažiach (napríklad s „brannou tematikou“ – príbehy o partizánoch a pod.). No a potom mi začiatkom 90. rokov vyšla knižne jedna fantasy novela (Meč zo Skallbornu) a nebolo cesty späť.

Conan ti svojimi mocnými pažami otvoril doširoka brány literatúry. Napadlo ťa po vydaní prvého románu, že sa tým budeš raz živiť na plný úväzok? Bol to tvoj sen, alebo to len prirodzene vyplynulo zo situácie?

Conan sa pritrafil tak trochu „po ceste“. Príbehy R. E. Howarda boli mojím prvým kontaktom s literárnou fantasy, a v 90. rokoch bol po conanovkách na českom trhu hlad, tak som si jednu (a neskôr ešte dve ďalšie) napísal. Robili

to skoro všetci tuzemskí „velikáni žánru“ – Mostecký, Medek, Ríša. A kedy som si zaumienil, že sa stanem spisovateľom? Asi v okamihu, keď som zavrhol plán živiť sa ako šofér smetiarskeho auta, čiže nejaký rok, dva predtým, než vzniklo debutové dielo Dobrodružstvá Toma Liggreta.

Mimochodom, dá sa písaním na Slovensku uživiť? Teda na tvojom prípade vidíme, že očividne dá, ale ty si medzinárodný autor. :-) Ako vnímaš slovenský trh? V poslednom čase začali tvoje knihy vychádzať aj v slovenčine (konečne!), tak už určite nejaký názor máš.

Je to tu určite lepšie ako pred rokmi, ale mňa osobne by čisto slovenský trh neuživil. Predsa len píšem žáner, ktorý nie je celkom „in“. Vyžiť z písania sa však na Slovensku určite dá, dokonca veľmi pekne – pokiaľ si Dominik Dán, autorka „ženských románov“ alebo píšeš o veľkomestskej mafii. Nič z toho, žiaľ, nespĺňam, takže je pre mňa z hľadiska živobytia stále dôležitejší český trh.

Pýtať sa ťa, prečo si sa rozhodol žáner fantasy nebudem, je jasné, že ťa to baví. Skôr by ma zaujímalo, čo všetko musí človek poznať a vedieť, aby mohol písať také romány, aké píšeš ty? Máš vyštudovaný dejepis? Zo Strážcov Varadína je z každej strany cítiť, že toto obdobie máš naštudované veľmi podrobne. Aká je tvoja príprava pred písaním?

Som nevzdelanec a neštudoval som nič, tobôž nie dejepis. Považujem sa ale za obstojne sčítaného človeka. História ma baví, najmä keď ju môžem splietať s vlastnými príbehmi a istou dávkou mystiky a nadprirodzena. V posledných rokoch fantasy celkom prevalcovala sci-fi. Vraj preto, že na sci-fi musíš byť študovaný (fyzika, technika, astronómia a pod.), kým na fantasy nie. To je omyl, z ktorého sa rýchlo dostane každý fantasy začiatočník, keď zistí, že nevie, ako sa volajú súčasti rytierskej zbroje a konského postroja, koľko prstov potrebuješ k natiahnutiu tetivy reflexného luku či ako žena v stredoveku riešila hygienu počas svojich dní. U mňa je značná suma znalostí podmienená aj tým, že píšem historickú fantasy, ktorá sa odohráva v konkrétnom období a prostredí. Musím si jednoducho naštudovať – ale to snorenie po detailoch ma na celom procese tvorby baví najviac. Keď si zmyslím, že napíšem knihu z doby bronzovej, na začiatku mám o danej problematike len veľmi hmlisté znalos

ti. Po dopísaní románu už sa môžem aj s archeológom podebatovať bez toho, aby som bol „za úplného debila“.

Mal si podobnú prípravu aj pri písaní trilógie (je to vôbec trilógia, keď existuje aj štvrtý diel?) o Černokňažníkovi?

Černokňažník JE trilógia, akurát na ňu ešte nadväzuje zbierka poviedok a noviel s tým istým hlavným hrdinom. Odohráva sa krátko po roku 800, teda počas zániku Avarskej ríše a pred zrodom Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. Čiže áno, musel som si o tej dobe zistiť všetko, čo sa dalo. Poznanie nie je nikdy konečné, takže keď som teraz pripravoval nové verzie románov pre slovenské vydanie, vložil som do nich podstatne viac (a podstatne presnejších) dobových detailov, než keď som písal pôvodné verzie. Aj doslov historika v prvej časti dokazuje, že hoci je román fantasy, pomerne presne vychádza z reálnych faktov.

A keď už sme pri tom, prečo si si pre svoje romány zvolil práve slovanské prostredie? Nie je to proti nejakému fantasy kódexu? Veď ty si sa úplne vykašľal na elfov, goblinov a trpaslíkov!

Ja sám som v spoločnosti tejto „fantasy hávede“ kedysi začínal, ale potom sa mi jednoducho zunovala. Objavil som slovanské mýty a začal sa vŕtať v našej vlastnej histórii a už ma potom trpajzlíci nezaujímali. Zhodou okolností som sa so svojimi „slovanskými príbehmi“ trafil just do obdobia, kedy západná fantasy začala trochu otravovať aj českých a slovenských čitateľov a hľadali niečo „naše“. A ja som s tým prišiel. So Slovanmi, s fantasy podľa ruských bylín, s protitureckými vojnami. Hlavne ma baví presviedčať čitateľov, že voľakde pri Hrone rastú nielen najkrajšie stromy, ale aj junáci, ktorých dávne príbehy a boje zahanbia aj vojnu s Mordorom.

Neovplyvnilo ťa aj tvoje rodné mesto? Predsa len – v Banskej Štiavnici dýcha história z každého kameňa. Dá sa vôbec vyrastať na takom mieste a nezaujímať sa o dejiny? :-)

Nedá. Štiavnické končiny (Sitno atd.) som použil vo viacerých románoch – v Černokňažníkovi, v Sekere z bronzu, ale najviac v Strážcoch Varadína (nebudú chýbať ani v ďalších báthoryovkách). Nie je to iba samotným mestom, ale aj okolitou prírodou, celkovým duchom miesta a prúdmi síl. Štiavnica je skrátka celoživotná inšpirácia.

Keď si tak chronologicky prechádzam tvoju tvorbu, tak mám dojem, že u teba nastal určitý vývoj – pribúda histórie a ubúda fantasy prvkov. Je môj dojem správny? Predsa len – od Conana k Báthorymu (hlavnému hrdinovi Strážcov Varadína) je dlhá cesta.

Nemýliš sa, je to tak. Po toľkých rokoch písania fantasy som nadobudol dojem, že nadprirodzené prvky v príbehu sú tak trochu „nepovolený doping“. Občas ako autor nevieš, ako hrdinov dostať z nejakej šlamastiky, alebo ako ďalej rozvinúť zápletku, nuž tam šupneš mágiu, zásah bohov, prorocký sen, prízračné zjavenie či čosi podobné. Ja mám

to nadprirodzeno v príbehoch stále rád, ale snažím sa ho využívať „férovo“. Teda aby fantasy prvky neboli „deus ex machina“, ale korenie, ktoré má zmysel, dotvára dobový kolorit, ilustruje hrdinovo videnie sveta a pod. Netvrdím, že sa mi to vždy darí, ale snažím sa o to. Mieru fantasy dopredu neplánujem. Napríklad v Strážcoch Varadína je fantasy pomenej, v pokračovaní s názvom Brána Irkally viac (pretože tam je mystický prvok hlavná zápletka), tretia časť zase bude čisto historický román.

Ako by si teda ty sám charakterizoval svoju tvorbu? Je to vôbec fantasy? Pri čítaní Strážcov Varadína som už ani nemal dojem, že by to bolo fantasy. Určité prvky tam samozrejme boli, ale pre mňa to bol skôr dobrodružný román. A musím podotknúť, že výborný. :-)

Ja to volám historicko-dobrodružný román s nadprirodzenými prvkami. Asi ako keby v Troch mušketieroch bol súčasťou kráľovninho náhrdelníka aj magický drahokam, pomocou ktorého možno vyvolať armádu nemŕtvych :-) . V cykle Dobrodružstvá kapitána Báthoryho chcem mať nadprirodzeno zhruba v miere, ako je v známej filmovej sérii o Indiana Jonesovi. Teda ako dochutenie. Filmy o Indym ľudia tiež nevnímajú ako fantasy, hoci je to čistokrvná žánrovka (aj s družinou a putovaním za magickým artefaktom), akurát zasadená do inej doby.

Patríš do (na Slovensku) pomerne malej skupiny spisovateľov, ktorí sa touto prácou živia na plný úväzok , ale kým väčšina tvojich kolegov je rada, keď za rok napíše jednu knihu, ty v pohode zvládaš naraz písať pokračovanie Báthoryho – Brána Irkally, redigovať slovenské vydanie druhého dielu Černokňažníka – Radhostov meč a zvládnuť ešte aj nové vydanie knihy Conan a svatyně démonů. Ako to robíš? Z tohto uhla pohľadu nevyzerá spisovateľské remeslo vôbec odpočinkovo!

Vlastne je toho ešte viac, napríklad toho roku som napísal aj rozhlasovú hru, redigoval som preklad Černokňažníka pre nové české vydanie, no a píšem haldy článkov a recenzií. A to žijem v dvojizbovom byte s manželkou na materskej a ročnou dcérou. V skutočnosti to však nie je také náročné, ako sa javí. Na to, aby som to všetko stíhal, mi stačí intenzívne pracovať nejaké štyri hodiny denne (väčšinou je to ale viac). Znie to ako veget, ale platí všeobecné pravidlo, že tri hodiny skutočnej sústredenej práce sa rovnajú ôsmim hodinám „pobytu v robote“. Treba si len dobre rozdeliť čas a mať trochu disciplíny, o nič viac nejde, potom normálne stíhaš napísať 5 normostrán denne a z toho sú dva romány ročne ako nič.

Óóó, rozhlasová hra! To znie zaujímavo! Môžeš nám o nej prezradiť niečo bližšie? Jedná sa o nejakú krvavú záležitosť alebo skôr o nedeľnú idylku?

Samozrejme, je to krvák, tranzistory potom treba podložiť igelitom a počúvať v mäsiarskej zástere. Volá sa to Kliatba na Zobore a hlavnými hrdinami sú Rogan a Goryvlad z cyklu Černokňažník. Pripravoval som hru

s košickým štúdiom Slovenského rozhlasu, výsledný scenár ale zaujal „bratislavskú centrálu“, takže to nakoniec režíroval Róbert Horňák, slovenská rozhlasová špička, Rogana hovorí Peter Rúfus, čarodejnicu Miladu Szidi Tóbiás a Goryvlada Miroslav Kolbašský. Premiéra bude v sobotu 23. októbra o 13.00 na rádiu Devín.

Na krste si spomínal, že už máš v hlave nápady aspoň na sedem ďalších pokračovaní Báthoryho dobrodružstiev. To sa vôbec dá?! Značíš si niekde svoje nápady na ďalšie knihy alebo ich nechávaš dozrieť v hlave?

Ale áno, mám nejaké hrubé koncepty v notebooku – papierovom i elektronickom. Ide o to, že Kapitán Báthory sa odohráva v rušnom období protitureckých vojen, takže skôr než „nápady“ by som to nazval „námety“. Viem, že sa vtedy odohralo veľké dobývanie Nových Zámkov a Levíc, potom habsburská protiofenzíva, veľká bitka pri Svätom Gottharde, vzápätí uhorské sprisahanie proti cisárovi atd. Jednoducho chcem, aby sa hrdina do toho všetkého zaplietol. Čiže mám istú sumu reálnych historických udalostí, a tie budú základnými námetmi pre ďalšie romány. Niečo ako „v trojke bude Báthory pôsobiť v Chorvátsku, v štvorke sa zúčastní obliehania Nových Zámkov, v štvorke bojov o slovenské hrady…“ atď.

Podľa čoho sa vlastne rozhoduješ, koľko príbehov tvoji hlavní hrdinovia zažijú? Je nejaký hrdina, ktorý vyslovene “vytlačil” tých predchádzajúcich a “vynútil” si tvoju pozornosť?

Iste, stalo sa to práve s Kornelom Báthorym. Čitatelia odo mňa stále očakávajú pokračovania ČernokňažníkaBohatiera – nečudo, ďalšie diely som sľúbil a mám ich dokonca vymyslené a spoznámkované. Zrejme ich nakoniec aj napíšem, ale protiturecké vojny ma fascinovali už hádam sedem rokov a ten pretlak sa nedal vydržať, muselo to von. Takže Báthory má teraz prednosť, ale Rogan a Muromec sa ešte vrátia.

V jednom rozhovore si spomínal, že by si rád napísal detskú knihu. Ako si pokročil v tomto pláne? :-) Máš už aspoň približnú predstavu, o čom by bola? Pri tvojom záujme o slovenskú históriu by som to tipoval na prepracované rozprávky od Dobšinského. :-)

To musel byť riadne starý rozhovor :-) . Áno, také úvahy som mal, ale momentálne nie sú na programe dňa. Možno časom, keď dcérka podrastie. A Dobšinský nie je zlý nápad, človeče. Preniesť to do skutočného prostredia, trebárs do čias slovenského romantizmu či národného obrodenia… Štúrovci verzus Laktibrada?

A čo spomínaná kovbojka? Ja viem, že tento žáner je teraz v totálnom útlme, ale napríklad americký spisovateľ Cormac McCarthy napísal celú trilógiu z Divokého západu a na úspechu jej to rozhodne neubralo. Možno by dokonca podľa tvojho westernu natočili aj film.

Kedysi mi v časopise Fantázia vyšla poviedka Daždivá noc v Boot Hille, čo je vlastne kombinácia westernu s fantasy a hororom. O hlavnom hrdinovi, zvanom Štrkáč Callahan, mám vymyslený aj román, resp. dlhšiu novelu.

Stále ten námet prevaľujem v hlave. Jedného dňa sa k nemu dúfam dostanem. A film? Ak je literárny western na ústupe, kde je potom ten filmový? :-)

No to mi povedz ty. Ty si odborník. :-) Veď okrem písania kníh stíhaš produkovať aj kvantum filmových recenzií. Je niečo, čo nachádzaš vo filmoch, čo ti knihy nedávajú?

No iste, film je celkom iné médium. Vo svojich textoch sa snažím používať niektoré filmové finty, trebárs dynamiku strihu či dokonca niečo ako „kompozíciu záberu“, ale niečo proste do textu nedostaneš. Trebárs hudbu. Som veľký zberateľ a fanúšik filmových soundtrackov, pri písaní ich často počúvam a raz by som chcel mať k mojej knihe pribalené CD s pôvodnou hudbou, ktorú by si ľudia púšťali počas čítania. Lenže Jerry Goldsmith už zomrel a Harry Gregson-Williams ani John Powell vraj teraz nemajú čas.

Ako vôbec relaxuje niekto, kto má sledovanie filmov a čítanie kníh ako zamestnanie? :-)

Pri seriáloch ;-) . Je pravda, že po celom dni civenia na monitor večer nemám chuť ešte si niečo prečítať. Filmy a seriály sú však stále relax a zábava. Pri seriáloch samozrejme nemyslím Ordináciu v Ružovej záhrade, ale napr. Dextera či Spartaka.

A na záver dve obligátne otázky. Kde ťa môžu tvoju fanúšikovia najbližšie oficiálne stretnúť?

Najbližšie sa vyskytnem na Žilinskom literárnom festivale 8. októbra a na Bibliotéke v Bratislave začiatkom novembra. Tam už by som mal krstiť Bránu Irkally, druhý diel Dobrodružstiev kapitána Báthoryho.

A druhá – aké máš plány do budúcnosti, ktoré môžeš prezradiť? Naozaj sa dočkáme siedmich kníh s kapitánom Báthorym? Tretí diel Černokňažníka už je istý? Dočkáme sa aj ďalších tvojich kníh v slovenčine?

Neviem, koľko bude mať Kapitán Báthory dielov. Treťou časťou, ktorá sa odohráva v Chorvátsku, sa uzavrie úvodná trilógia, ktorú si sám pre seba nazývam „Báthory na cestách“. Potom príde séria „Báthory a vojna o Horné Uhorsko“, u ktorej ešte počet častí nemám stanovený. Možno to bude trilógia, možno pentalógia, ktovie. Nuž a tretí Černokňažníka isto bude, text som práve odovzdal, vyjsť by mal ešte pred Vianocami. Ďalšie knižky v slovenčine? To sa uvidí podľa toho, či bude slovenský trh k príbehom, ktoré píšem, dostatočne prívetivý. :-)

Ja pevne verím, že áno a držím palce. :-) Ďakujem za rozhovor.

Juraj Červenák – narodil sa v roku 1974. Väčšinu života prežil v Banskej Štiavnici a stále sa tam cíti byť doma, aj keď od roku 2005 býva v Košiciach. Po ukončení gymnaziálnych štúdií vystriedal množstvo rôznych zamestnaní, aby sa napokon stal pracovníkom banskoštiavnického kultúrneho strediska, kde bol okrem iného aj vedúcim kina. Je autorom mnohých fantasy románov, recenzentom filmov, redaktorom časopisu Fantázia. V súčasnosti je na voľnej nohe, je šťastne ženatý a má dcérku, pred ktorou musí strážiť svoju zbierku komiksov. :-)

Zaujímavé linky:

Najúspešnejší slovenský autor fantasy prichádza (konečne) aj na Slovensko

Interkultúrne rozdiely riešené pištoľou a šabľou – recenzia románu Strážcovia Varadína

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
  1. Zuzana Horváthová 1. 10. 2010 11:25

    Konečne máme aj na Slovensku autora, ktorý píše fantasy dobrodružné historické romány a nie len autorky typu D.Steelová! Len škoda, že v knižniciach sa nachádza veľmi málo :-( - skôr nenachádza. Čítala som Vládcu vlkov a teším sa na ďalší diel.

  2. Evka 1. 10. 2010 13:02

    Veľmi zaujímavý román kde sa prelínajú moje dve srdcové záležitosti- história a fantasy. Najlepšie na tom je to, že príbeh nekončí, ale pokračuje v ďalších knihách :) Odporúčam každému milovníkovi histórie či fantasy.

  3. Škundová Margita 1. 10. 2010 16:05

    Keď sa mám priznať, ešte som o tomto spisovateľovi nepočula, ale už najbližšej dobe si nejaké knihy zoženiem.

  4. Mária Grejtáková 1. 10. 2010 19:30

    Práve teraz som náhodne otvorila stránku so Slovenským autorom Jurajom Červeňákom, ktorý píše historické príbehy. Pozerám sa na ilustrácie obalov kníh Strážcovia Varadína,Vládca vlkov, Řadhostov meč, ktoré mi natískajú myšlienku, že takéto príbehy môže písať iba človek, ktorý vo svojej Karme zažil niečo z dávnych dôb a teraz to pomocou fantázie, historicky overených faktov skĺbil do príbehov, čím chce vypovedať a poukázať na veci a udalosti, ktoré boli dávno zabudnuté, nevypovedané. Tieto knihy nám napomôžu cez svet a myšlienky autora nazrieť do neznámych udalostí v minulom čase odohraných a priam skutočných. Prajem veľa úspechov v novej tvorbe.

  5. Dagmar Vaníková 10. 10. 2010 13:44

    Ešte dávnejšie som čítala Muromca, a bolo to super čítanie. Strážcov Varadína som schrupla na dovolenke (a manžel nadával ďalších 10 dní, keď som mu "spievala" do ucha že nemám čo čítať a prečo nemám ďalšiu knihu). Zo začiatku som bola prekvapená, že mágie tam bolo veľmi málo (predsa u Muromca toho bolo viacej), potom som zase nadávala keď sa tam objavila (ten strašidelný mlyn), lebo som si zvykla že je to čisto historické, ale aj tak si nenechám druhý diel ujsť. Môžem len a len odporúčať. :-)

    1. Alteor 3. 1. 2011 21:05

      áno mlyn bol celkom strašidelný heh ja osobne teraz čítam Brána Irkally čiže 2 kapitána a už sa chystám dost dlho na Krvavý ohen čo je 3 Rogana, som naozaj fanušik Ćervenáka a som rád že nás tu je aj viac :)

      1. Dagmar Vaníková 8. 1. 2011 20:32

        No ja tiež čakám na Bránu Irkally (musím počkať dokiaľ to kúpia do knižnice), ale musím "bonznúť" že už viem čo tam bude :-)) Lebo som asi hodinu spovedala p.Červenáka (pracujem v knižnici), takže som si to nemohla nechať ujsť a vytiahnuť z neho podrobnosti o 2 aj 3 diely aj o ďalších možných 4 pokračovaní :-)))

        1. Alteor 14. 2. 2011 11:02

          Čooo? Pokračovanie 3? ( niečo o tom napísal už na svoj web) a možné 4 pokračovanie???? Teraz sa ma už nezbavíte :D Mimochodom počas mojej neprítomnosti tu som si prečítal Bránu Irkaly a zdala sa mi skvelá , kvalita knihy bola lepšia ako u jednotky ale mne sa prostredie jednotky páčilo proste viac, mimo iného recenziu na BI tu nájdete...a čo Vy? už má knižnica dvojku??? :)

  6. Alžbeta Kelbelova 10. 10. 2010 20:27

    Fantastické knihy si prečítam čas od času musim mať od nich odstup lebo potom sa ich"prejem" ale mam ich rada.

  7. here 5. 2. 2011 04:17

    Juraj cervenak davne pribehy a boje junakov od hrona zahanbia aj vojnu s mordorom sutaz.. Amazing :)

Sila zvyku
Charles Duhigg