Vidíš to? Prejdi to!

Na Slovensku zažívame úplný boom slovenských autorov. Slovenskí autori sú obľúbení, je ich veľa a mnohí predávajú viac kníh ako slávne mená zo zahraničia. Má to len jeden háčik – sú podobne monotematickí ako české komédie. Jeden píše detektívky (Dominik Dán), jeden píše o mafii (Gustáv Murín) a všetci ostatní píšu “súčasné romány o komplikovaných, ale povrchných vzťahoch v dnešnej uponáhľanej dobe, kedy každý túži po láske, ale nemá na ňu čas.” A do toho príde mladá, iba 19-ročná autorka a napíše román o tom, čo ju baví a čím žije. Len tak. Bez pátosu, predvádzania sa a bez pretvárky. Ale to občas úplne stačí.

Každá kniha je odrazom vnútorného sveta jej autora. Či už si to autor uvedomuje, alebo nie, jeho román musí v sebe zákonite niesť stopy jeho vnútra. Jeho pocitov, myšlienok názorov a skúseností. Čo nám teda môže ponúknuť útla, 19-ročná dievčinka z malého slovenského mestečka, ktorá (pravdepodobne) neprežila žiadnu životnú drámu? V prvom rade úprimnosť.  A potom náhľad do sveta, o ktorom väčšina z nás nič nevie. Do sveta tých, ktorí sa stali závislými na adrenalíne v dávkach, aké dokáže vyprodukovať len šialený zjazd na bicykli.

Hlavnou hrdinkou knihy Na počiatku bolo koleso je sedemnásťročná Paula, ktorá sa práve prisťahovala do nového mesta. Celý jej svet sa točí okolo bicyklovania a Čerepa (ako s láskou prezýva svoj bicykel), preto netrvá dlho a stáva sa súčasťou miestnej bajkerskej komunity. A vtedy sa roztáča kolotoč prepletených vzťahov, kde to nikto príliš nerieši a berie si, na čo má práve chuť. Zo začiatku je to samý sex, popíjanie, a sem tam

aj nejaká tá divoká jazda na bicykli, pády, úrazy a samozrejme problémy, ktoré sa pri podobnom štýle života kopia jedna radosť. Čitateľovi lezú oči z dolkov priamo úmerne k jeho veku (predpokladám, že mojej starej mame by z tohto románu vypadli úplne) a prvých pár desiatok strán ich len utvrdí v presvedčení, že dnešná mládež je nezodpovedná, promiskuitná a zrelá na odvykaciu kúru.

Potom sa však tempo trochu zvoľní, sexu ubudne a nezodpovedné popíjanie alkoholických nápojov mladistvými ustúpi do úzadia takmer úplne. Autorka sa viac sústredí na jednotlivé charaktery a ich každodenné problémy a my zrazu zisťujeme, že tí hlavní hrdinovia vlastne nie sú takí zlí. Len so svojím životom nenakladajú ako zidealizované postavy z románu Jane Austenovej. Sú to len obyčajní mladí ľudia, ktorí nechodia po svete so zasneným výrazom a nepozerajú sa pod každý kameň, či sa tam náhodou neskrýva TÁ PRAVÁ/TEN PRAVÝ. Sú si plne vedomí toho, že v sedemnástich rokoch asi nechodia so svojím budúcim manželom/manželkou a podľa toho sa aj správajú. A práve to je asi najväčšia devíza románu Na počiatku bolo koleso. Tá už vopred deklarovaná úprimnosť.

Jednotliví bajkeri sú, akí sú. Predvádzajú sa počas jazdy na bicykli, ale pri opisovaní ich bežného života sa Zuzka Slaninka vyvarovala zbytočného pátosu, hrdinských činov v mene lásky a podobných lacných klišé. A my postupne zisťujeme, že aj keď sa asi nestotožníme s krédom hlavnej hrdinky “najlepší sex je promiskuitný sex”, tak v konečnom dôsledku je vlastne celkom sympatická a presne vie, kde sú hranice, ktoré sa neoplatí prekračovať. A podobní sú aj jej kamaráti – pod ľahostajným povrchom ľudí, ktorí necítia potrebu zamýšľať sa nad zmyslom života, vesmíru a podobne, sa skrývajú ľudia, ktorí si vždy navzájom pomôžu, ktorí chápu hodnotu toho, čo spolu prežívajú a vedia, že aj keď svet nie je dokonalý, stále sa v ňom dá žiť naplno.

Verdikt:

Ak máte chuť nazrieť do života špecifickej skupiny dnešných mladých ľudí a oceníte, že literárne postavy sa nevyjadrujú ako Hviezdoslav a nesprávajú ako stelesnenie archanjela Gabriela, potom určite siahnite po románe Na počiatku bolo koleso. Je to len opis jedného krásneho leta stráveného bajkovaním, ale je to opis, z ktorého dýcha tak silná atmosféra, až vám na konci bude ľúto, že sa končí nielen leto, ale aj kniha…

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
Zapletení
Zygmunt Miłoszewski