Smrť príde zhora
Čo sa stane, ak spojíte malé dievčatko, tajný vedecký projekt, upírov a apokalypsu? Niekto by mohol tvrdiť, že guláš, ktorý nebude chutiť nikomu. To však ešte nepoznajú amerického autora Justina Cronina! Tomu sa podarilo vziať všetky tieto ingrediencie a namiešať z nich výborné postapokalyptické sci-fi, ktoré by si nemal nechať ujsť žiadny milovník žánru. A to aj napriek tomu, že pri vyslovení slova upír mu od zhnusenia zbelie pokožka a vystúpia očné zuby.
Hovorí sa, že žáner sci-fi literatúry je v kríze. Ľudí už nezaujíma dobývanie vesmíru, nechcú čítať o obrovských vesmírnych koráboch a generačných lodiach. A ak sa má jednať o stretnutie s mimozemskou civilizáciou, tak nech len príde na Zem a dostane na prdel! Tak! Preto viac než s povďakom kvitujem, že vydavateľstvo Ikar minulý rok vydalo hneď dve sci-fi knihy, ktoré sú tak dobré, že by si ich mali prečítať aj tí, ktorí tomuto žánru zvyčajne neholdujú. Po fenomenálnom post-apokalyptickom Metre 2033 dorazil na Slovensko aj jeden z najväčších hitov na Západe – (tiež post-apokalyptický) román Priechod. Podobnosť témy je čisto náhodná a pravdepodobne len odzrkadľuje súčasný “optimizmus” ľudí voči svojej budúcnosti. Aspoň nebudeme nepríjemne prekvapení.
Základná dejová linka románu nie je nijak originálna. Vedci sa vyberú do džungle, objavia vírus, zastarie sa do toho armáda, ktorú hneď napadne, že najlepšie využitie pre extrémne nebezpečný vírus, je vyrobiť pomocou neho super vojakov, ktorí budú žiť tisíc rokov, budú prakticky nezničiteľní a ich sila bude ďaleko za hranicou toho, čo je normálne. Potom to však začne byť zaujímavé. 
Ako všetci dobre vieme – armáda je ako slovenskí cestári – vždy ich niečo prekvapí, a tak im 12 krutých vrahov, na ktorých vírus testovali, ujde a problém je na svete. Vlastne dvanásť problémov. Z ktorých sa veľmi rýchlo stane 40 miliónov problémov (v skutočnosti to trvá 92 rokov, o ktoré sa dej posunie dopredu v jednom skoku). To už sú však USA v troskách, civilizácia prakticky prestane existovať a novodobí “upíri” ovládnu svet. Jedinou nádejou ľudstva sa tak stane trinásty testovaný subjekt, jediný človek, ktorý dostal finálnu verziu vírusu – malé, osirelé dievčatko menom Amy. Toľko k prvej tretine príbehu. Román potom pokračuje ďalších 400 strán, takže dostaneme viac než dosť príležitostí zoznámiť sa s novodobým svetom, o aký by nikto z nás asi nestál.
Úctyhodný rozsah 600-strán naznačuje, že autor nám rozhodne má čo povedať. Alebo sa vyžíva v zbytočných opisoch. V skutočnosti nie je tak úplne pravda ani jedno. Justin Cronin sa živí vedením kurzov kreatívneho písania a na jeho štýle je to poznať. Ako skúsený autor nás nezaťažuje zbytočnými opismi prostredia, tam kde stačí ponechať priestor fantázii ho rád ponechá. Na druhú stranu je jeho skúsenosť aj prekliatím. Pravdepodobne to bude príčinou jeho potreby dať každej postave hĺbku, životný príbeh, osobné problémy a drobné radosti a starosti života. Vďaka tomu strávi čitateľ prvých 150 strán podrobným spoznávaním postáv, ktoré sú pre dej nepodstatné, prípadne veľmi rýchlo zomrú. A potom príde apokalypsa, dej sa posunie o 92 rokov do budúcnosti a celý kolotoč sa môže začať odznova s tým, že nových postáv pribudne naraz takmer dvadsať a hádajte čo? Presne tak, každá z nich má svoju hĺbku, životný príbeh, osobné problémy a drobné radosti a starosti života! A keďže budúcnosť je krutá, tak mnohé z týchto postáv zomrú. Aj so svojimi životnými príbehmi, hĺbkou a starosťami. V takých chvíľach mi bolo za postavami skutočne smutno, hlavne keď som si predstavil, čo všetko už o nich viem… A úplne zbytočne…
Ak by sa autor vyhol tejto frustrujúcej vlastnosti, potom by sa mu podarilo napísať román, ktorý by sa nebezpečne blížil k dokonalosti (aspoň vo svojom žánri), takto je román “len” výborný. Približne v polovici sa počet hlavných postáv ustáli a príbeh naberie také obrátky, že vás opäť totálne pohltí. Výborne vykreslené prostredie dopĺňa temná atmosféra plná beznádeje a z každej stránky dýcha pocit ? la Fallout. A keď sa kniha skončí, tak vlastne zistíte, že jej monumentálnosť síce bola občas ubíjajúca, ale teraz vám je ľúto, že už je koniec. Ešteže Justin Cronin deklaroval, že má v pláne napísať ďalšie dve pokračovania. A Ridley Scott kúpil práva na filmové spracovanie.
Verdikt:
Prakticky neznámy americký autor napísal druhé najlepšie sci-fi, aké som minulý rok čítal (Metro 2033 bolo pre mňa osobne o maličký kúsok lepšie). Postapokalyptický román, z ktorého dýcha temná atmosféra plná zúfalstva a beznádeje, vás uchváti nielen celkovým pocitom, ale aj napínavým príbehom, uveriteľnými postavami a rúškom tajomstva, ktoré bolo poodhalené len čiastočne. Neviem sa dočkať ďalšieho pokračovania!
Zaujímavé linky:
Irán zakázal knihy Paula Coelha
Triaška, ktorá vami neotrasie – recenzia románu Triaška
Písanie je bozkávanie v mysli – recenzia výborného románu Priateľ do dažďa
