blog

Za hranicami a bez edenu

štvrtok 14. apríla 2011 00:01
Št 14.04. 2011 00:01

Po dočítaní knihy Chuť túlania a edenu od Marty Świderskej-Pelinko sa vám do zahraničia bude za prácou cestovať oveľa ťažšie ako pred tým. Autorka prináša príbeh, ktorý zamrazí, a donúti možného budúceho cestovateľa premyslieť si svoju voľbu. Kniha Chuť túlania a edenu obsahuje len veľmi málo z edenu, ktorý by ste pri svojej práci v zahraničí čakali a chceli. Viac ako eden autorka opisuje temné stránky povahy Poliakov, kruté využívanie bezbrannosti a svet, ktorý naháňa hrôzu a zimomriavky.

Marta  Świderska-Pelinko je označovaná ako najkultivovanejšia ženská autorka v Poľsku. V svojej knihe Chuť túlania a edenu, ktorá je preložená aj do slovenčiny, prináša pohľad na poľskú komunitu, ktorá chce pracovať v Anglicku. Nejde však o šťastný príbeh ľudí, ktorí si za hranicami splnili svoj sen a zarobili dostatok peňazí, aby už do konca života mohli žiť ako v raji.

Poliaci za hranicami sú v autorkinej knihe v oveľa horšej situácii. Ocitajú sa v prostredí mafie, ktorá  krajanov, ktorí chcú pracovať a zarobiť na zaplatenie starých hriechov, vykorisťuje. Robí z nich úbožiakov – hladných, bezradných a odkázaných na rozhodnutie bossa. Všetko z nábožnosti Poľského národa sa tu vytráca. Świderska-Pelinko prináša kriminálnu zápletku o podsvetí, ktoré si  Poliaci v Anglicku vybudovali, a ktoré zapustilo hlboké korene.

Chuť túlania a edenu vychádza z hodnoverných faktov. Aj preto vyznieva reálnejšie otvorený koniec príbehu. Autorka neprináša odpoveď a riešenie ťažkej situácie Poliakov v Anglicku. Zachraňuje len svoju hlavnú hrdinku Jolu. Tú po všetkých strastiach a trápeniach posiela naspäť do Poľska.

Práve Jola je centrom príbehu. Mladá žena, ktorá uteká od problémov a chce si zarobiť na lepší život. V skutočnosti sa však dostáva len do väčších problémov. Je osočovaná, snažia sa ju zabiť, zbijú ju. A aj napriek tomu môžu čitatelia Jolu vnímať nielen pozitívne.  Świderska-Pelinko z nej robí superhrdinku. Ženu, ktorá sa nemýli, má skvelú intuíciu, odpúšťa a nikdy sa nespráva podlo. Čitateľovi musí jej dokonalosť miestami až liezť na nervy.

Pre ilustráciu aspoň jedna ukážka:

Jola: Navyše som sama na sebe zistila  niečo veľmi cenné: nie som slabá, krehká a hlúpučká.
Rišo: Aj keby  si bola, máš na to právo. Ženám pristane jemnosť.
Jola: Viem, som na seba hrdá.
Rišo: Máš byť na čo.

Świderska-Pelinko je na Poliakov veľmi prísna. Dáva ich do konfrontácie s, podľa jej opisu, dobrosrdečnými a prajnými Angličanmi. Nešetrí ich, aj keď sú to jej krajania. Práve naopak. Ukazuje ich najhoršie stránky.

Rovnako kritike podrobuje aj vieru a cirkev. Autorka sa nezaprie, že Poliaci patria k najviac veriacim národom. Aj Jola verí v Boha. O to viac prekvapuje jej opis kňazov. Nezobrazuje ich totiž len v póze dobrodincov, ktorí sa snažia pomôcť a spasiť veriacich, ktorí sú v problémoch. Prvý kňaz, s ktorým sa Jola stretla bol pravý opak. Neochotný muž, ktorý s predstavou kňaza nemal nič spoločné. Takýto pohľad je pre poľskú autorku prekvapujúci. Na druhej strane, druhý kňaz, ktorého Jola stretla bol snaživý muž viery, ktorí  aj s nedostatkom peňazí pomáhať Poliakom, ktorí boli v zlej situácii. A tých bolo podľa knihy mnoho.

Marta Świderska-Pelinko otvára knižne zaujímavú tému, ktorá však s prihliadnutím na to že ide o skutočné udalosti, vyvoláva zimomriavky a  obavy. Cez príbeh mladej ženy približuje útrapy celej národnosti v zahraničí. Ide o silnú knihu s nesmierne pútavým príbehom. Problematická je akurát romantická línia, ktorú autorka rozvíja. Nedá sa jej veriť. Je plochá a cítiť, že je napísaná horšie ako ostatné časti textu. Aj napriek tomu je Chuť túlania a edenu kniha, ktorú sa poplatí čítať a to najmä vtedy, ak sa rozhodnete ísť plný nádejí a snov pracovať do zahraničia hľadajúc svoj eden.

Náš Instagram