Expedície Jula Satinského vás uchvátia vzhľadom a pohladia na duši obsahom
Útlu knižočku Expedícií Jula Satinského som intenzívne sledoval už od prvej zmienky o jej plánovanom vydaní. Ale až keď som ju na Bibliotéke vzal do rúk, pochopil som, v čom spočíva jej sila. Nenápadná knižka, ktorá robí všetko preto, aby evokovala pocit ošúchaného cestovateľského denníka, si ma okamžite získala svojou formou, hravosťou, atmosférou a v neposlednom rade aj obsahom. Julo to opäť dokázal. Dokázal, že láskavý humor neumiera a nestarne.
Áno, áno, na knihe je najdôležitejší obsah. To je samozrejmé. Ale Expedície 1973-1982 sú knihou, ktorá vás dostane hneď dvakrát. A prvýkrát vám udrie do očí práve jej forma. Stačí ju otvoriť a okamžite na vás dýchne atmosféra “čundrov”, nekonečne dlhých výletov za hranice všedných dní, počas ktorých správny horal vždy večer pri táboráku vytiahne zápisník a zachytí na pár riadkoch dojmy a pocity práve uplynuvšieho dňa.
Okrem toho sú v ňom samozrejme uvedené počty kilometrov, plánovaná aj skutočná trasa (pričom tie sa môžu až bolestivo líšiť) a mnohé iné poklady – od itineráru, cez perom načrtnutú mapu až po rôzne lístky a vstupenky, karikatúry obzvlášť podivuhodných pocestných a mnoho poznámok a výrokov, aké vznikajú len v partii dobrých kamarátov, ktorí už tretí deň moknú niekde na hrebeni Malej Fatry (áno, presne to sú tie chvíle, kedy človek ocení bohaté dedičstvo írečitej slovenčiny). Vznikne tak unikátne dielko, ktoré je prakticky nereprodukovateľné.
Lucii Satinskej
Lucia Satinská v doslove píše, že jej otec mal pravdepodobne v pláne zápisky vydať knižne. Osobne som z nich ten pocit nemal. Sú to jednoducho zápisky zdatného turistu, ktoré nemajú žiadnu dejovú líniu (okrem klasického – začali sme tam a skončili sme tu), skratky a prezývky nevysvetľuje, zachytáva len (pre neho) zaujímavé momenty a pocity, jazyk je necenzurovaný a občas veľmi bezprostredný, a ak čakáte turistického sprievodcu po krásach Slovenska, tak budete sklamaní.
Na druhú stranu bol Julo výborný pozorovateľ, majster láskavého humoru, ale aj veľmi odhodlaný turista, ktorý sa vedel spravodlivo rozhorčiť nad neprávosťami, ktoré sa mu občas prihodili (plná chata maďarských pionierov a pod.), pričom takmer na každej strane dokazuje, že jemu stačí pár slov na vyjadrenie toho, na čo by iný potreboval celé strany. Zápisky tak fungujú skôr ako okno do duše Jula Satinského takého, akého ho asi väčšina nepoznáme –do duše turistu, kamaráta, neúnavného obdivovateľa krás slovenskej prírody a hľadača drobných dobrodružstiev. Ak máte o pohľad cez takéto okno záujem, lepšiu príležitosť už asi mať nebudete…
Vedikt:
Nádherná, do posledných detailov dotiahnutá knižočka, ktorá uchváti nielen turistov, ale všetkých, ktorí mali (a majú) radi láskavý humor Jula Satinského. Nečakajte ucelený príbeh, turistického sprievodcu, ani vypointované bonmoty. Táto kniha je skôr pohladením na duši, spomienkou na Jula a časy dávno minulé a ktovie, pre niekoho možno aj inšpiráciou na cesty budúce.
Zaujímavé linky:
- Ak by ste mali tento rok prečítať jedinú knihu, stavte na Jeden deň
- Denníky ruskej študentky vám vykreslia obraz doby, aký ste na hodinách dejepisu nikdy nevideli
- Siedma vlna vás zoberie tam, kde sa Priateľ do dažďa nedostal
- Americkí bohovia : Božský Gaiman
- Navštíviť moskovské metro sa oplatí aj v roku 2034, ale...




Dobry den, tuto knizku som s nadsenim precital, sam, som turista, tak to bolo pre mna nieco uzasne. Chcem sa spytat, ci neviete o podobnych dielach, ako je toto?