K šťastiu niekedy stačí troška pohody. Pár gramov.

Sú knihy, ktoré vás nalákajú už len svojím názvom. Z každého regálu v kníhkupectve sa na nás valí prísľub vzrušenia, napätia, hrôzy, lásky a ďalších emócií, ktoré nám knihy prinášajú. Ale aj medzi nimi vyniká kniha, ktorá sľubuje Pár gramov pohody. Nesľubuje obrovskú eufóriu študenta na začiatku prázdnin, len takú obyčajnú pohodu. Nesľubuje, že tej pohody bude viac ako lekární v Bratislave. Sľubuje jej len pár gramov. A predsa! Kto z nás by si nechcel užiť Pár gramov pohody?

” A potom sa nám vrátila. Celá od popola, so šialeným pohľadom pyromana, ktorý práve odložil škatuľku zápaliek.”

Nová kniha asi najpopulárnejšej francúzskej autorky súčasnosti Anny Gavaldy je svojím rozsahom skôr novelou ako románom. Na pomerne obmedzenom priestore nám rozpráva o stretnutí štyroch súrodencov, ktorí sa vidia len málokedy. Všetci už majú po tridsiatke, majú svoje životy, a tak sa vlastne všetci naraz stretnú len na rôznych rodinných oslavách. Ako napríklad teraz, keď idú na svadbu svojej sesternice.

„Ty si taký dobráčisko, že si ťa zbalí nejaká potvora a pekne si ťa osedlá.“ Bingo.

Každý z nich je iný, ale predsa majú niečo spoločné. Ani jeden z nich je tak úplne šťastný. Najstarší brat Simon má manželku, ktorá je príjemná ako vstávanie v pondelok skoro ráno. Po tme a za dažďa. Sestre Lole ostali zo šťastného manželstva len dve deti a alimenty. Najmladší Vincent žije život, ktorý sa dá veľmi mierne označiť ako “neštandardný.” A rozprávačka príbehu Garance? Tá je slobodná a neschopná nájsť si tú pravú životnú lásku.

“Prečo sme všetci štyria takí? Prečo nás vždy zastrašia ľudia, čo kričia silnejšie ako ostatní? Prečo strácame pred agresívnymi ľuďmi argumenty? Nie sme vari celkom v poriadku? Kde končí dobrá výchova a začína slabosť?”

Rozhodne však nečakajte depresívne trosky s prázdnym pohľadom, ktoré sa nechali ubiť životom. Gavaldini hrdinovia sú živí, pragmatickí a sú si dobre vedomí, čo im život ponúka a koľko to všetko stojí. A práve vďaka tomu si môžu dovoliť byť nádherne ironickí. Grace, ktorá celý príbeh rozpráva, vníma svet vo všetkých farbách šedej tam, kde by iní videli len čierno-bielo. Presne vie, čo chýba jej, aj jej súrodencom. Dávno stratila ilúzie o živote. Napriek tomu si dokáže užiť to, čo jej ponúka.

“Na diaľničnom odpočívadle sme zjedli gumový sendvič. Hnusný. Radšej by som si dala niečo malé v bistre pri diaľnici, ale „tam nevedia poriadne umyť šalát“. To je pravda. Zabudla som. Radšej tri sendviče vo vákuovom balení. (Oveľa hygienickejšie.) „Nie je to dobré, ale aspoň vieme, čo jeme!“ Tiež názor.”

Príbeh je vlastne veľmi jednoduchý. Na svadbe sesternice sa majú konečne po dlhom čase stretnúť všetci štyria. Viktor však nepríde, lebo nemá čas. To ostatných tak nas…smutní, že sa spontánne rozhodnú naskákať do auta a ísť za ním. A aj keď za ním prídu, tak sa nič prevratné nestane. Jednoducho sa stretnú štyria ľudia, ktorí sa dokonale poznajú, majú sa radi a cenia si jeden druhého viac ako všetko ostatné. A užijú si spolu jeden deň voľna. To je vlastne celé. Ale Grace to úplne stačí na to, aby nám predstavila svoj život, svojich súrodencov, a aby sem-tam utrúsila nejakú myšlienku, názor alebo postreh. Nerozoberá ich, neskúma, neanalyzuje. Len niečo poznamená a ide ďalej. Občas to úplne stačí…

“Nemôžu predsa dospievať v dome, kde sa ľudia už nemajú radi, nie? Nie. To teda nemôžu. Vyrastať možno, ale dospievať nie.”

Pár gramov pohody je vlastne len kratučkým pohľadom do života štyroch obyčajných ľudí. Nie je to žiadna hlboká psychologická štúdia alebo analýza súčasnej spoločnosti. Je to len pár myšlienok spojených príbehom. A napriek tomu, že ani jedna postava to nemá v živote ľahké (ale kto už len áno?), tak kniha dáva presne to, čo sľubuje – Pár gramov pohody.

Hodnotenie:

Krátka novela populárnej francúzskej autorky Anny Gavaldy vám vydrží asi tak dlho ako fľaša dobrého vína a rovnako si ju budete aj užívať. Na rozdiel od vína vám však sprostredkuje pocit pokoja a pohody, ktorý vám vydrží oveľa dlhšie než krátke alkoholické opojenie. Ak máte chuť na príjemný večer strávený čítaním, len ťažko by ste hľadali lepšiu knihu, než sladko-smutných Pár gramov pohody.

“Ale prečo sa tak hlúpo pochechtávaš? Myslíš, že nemám na to, aby som bola ako ostatné? Aby som zbalila slušniaka v žltej veste, ktorý nevytŕča z radu? Snúbenca, ktorému cez obednú pauzu zabehnem kúpiť spodky do C&A? No jasné… Len čo si na to pomyslím, už som dojatá… Správneho chlapa. Plecnatého. Jednoduchého. Dobre situovaného a so slušným kontom. Ktorý si z ničoho nebude robiť hlavu. A ktorý nebude myslieť na iné, ako na porovnávanie cien v regáloch s cenami uvedenými v katalógu, a včas povie: „Nemusíme sa ponáhľať inam, drahá, rozdiel medzi Castom a Leroy Merlinom je vskutku len v obsluhe…“ A budeme chodiť domov cez garáž, aby sme nezasvinili predsieň. A topánky si budeme vyzúvať pod schodmi, aby na nich nezostali stopy. A budeme sa priateliť so susedmi, ktorí budú veľmi sympatickí. A budeme spoločne grilovať, lebo tak je to pre deti bezpečnejšie, ako vraví moja švagriná, a… Ó, aké šťastie. Príšerná predstava. Radšej som zaspala.”