Kto je Mara Dyerová?
Paranormálny román, ktorý vo svete zožal obrovský úspech. Prvý diel vyšiel pod názvom Čo sa stalo Mare Dyerovej a bol zakončený tak, že väčšina čitateľov by sa najradšej okamžite pustila do druhej časti. Dvojka prišla na náš trh koncom minulého roka v skvelom preklade a s krásnou obálkou pod názvom Kto je Mara Dyerová?. Autorka Michelle Hodkin nesklamala a prišla so strhujúcim pokračovaním príbehu o Mare, ktorá dokáže zabíjať svojou mysľou.
Ešte desivejšia než jednotka
Kto čítal jednotku, ten vie, že hlavná postava Mara dokáže zabíjať svojimi myšlienkami. Preto je tu ako protipól jej priateľ Noah, ktorý svojou mysľou zase dokáže liečiť. Napätie aj romantika v jednom, presne ako sa na dobrú young-adult literatúru patrí.
Na začiatku druhého príbehu sa Mara prebúdza na psychiatrii, nedarí sa jej presvedčiť rodičov a lekárov, že nepotrebuje psychiatra ani hospitalizáciu. Tvrdí, že Jude je nažive, vie, že ho videla, no jediný, kto jej naozaj verí, je Noah. Spoločne pátrajú po tom, ako Jude prežil zrútenie inštitútu, ktorým sa to všetko začalo.
Michelle Hodkin píše tak, ako keby sa učila od majstrov hororu. Skvele vykreslená atmosféra, jemne schizofrenická hlavná postava, zvláštne udalosti, ktoré posúvajú dej ďalej a napätie, ktoré je ešte o level vyššie ako v prvej časti. Bravúrna hra s čitateľom, na ktorú zrejme neskočí každý, netreba však zabúdať na to, pre koho je táto kniha určená. Tínedžerky od 15 vyššie túto knihu nepustia z ruky!
Posunula mi do lona zložený papierik. Nebodaj milostný list? Je možné, že by sa mi až tak pošťastilo? Rozložila som ho. Nebol to milostný list. Nebol to vôbec žiaden list. Bola to fotografia, na ktorej som bola ja, ako ležím vo svojej posteli. V pyžame, čo som mala oblečené predošlú noc. Tvár som mala otočenú do foťáku, ale oči mi nebolo vidieť. Boli vyškriabané.
Gradujúce napätie
Michelle Hodkin necháva svoju hlavnú hrdinku potrápiť sa. Nikto jej neverí a pobyt na psychiatrii spolu s ďalšími bláznami jej na sebaistote rozhodne nepridáva. Nakoniec, ani ona sama nevie vysvetliť svoje nočné výlety, námesačnosť, či spomienky na minulé časy, ktoré sa jej vynárajú v snoch. Čitateľ môže len tušiť a tipovať, či je Mara schizofrenička, alebo či to, čo sa deje v jej živote, je pravda. A kto je tu vlastne blázon? A kto je Mara Dyerová?
Ty si z toho vôbec nič nepamätáš?“ Pokrútila som hlavou, pretože som si nebola istá, či dokážem rozprávať. Také čosi sa mi ešte nikdy predtým nestalo, mávala som nočné mory, to áno, aj som odpadla. Ale toto bolo niečo úplne nové. Iné.
Romantické scény síce miestami zachádzajú do gýču, no stále sú v rozumnej miere realistické. Naopak, mrazivú atmosféru vie autorka vykresliť bravúrne.
Pozrela som sa dole. Voda so stúpajúcim prílivom narážala do pilierov. Bolo to hlučnejšie, ako by som si pomyslela. Mesačný svit sa hojdal na hladine vody. Pôsobilo to upokojujúco. Potom som si však dole všimla nejaké tvary. Tie tvary, to čosi mokré narážalo o piliere. Neboli to len vlny. Pred upadnutím do bezvedomia som sa na sekundu ešte dokázala sústrediť a uvedomila som si, že voda nie je prázdna. Na jej hladine plávali stovky mŕtvych a umierajúcich rýb.
Všetko to smeruje k prekvapivému záveru, po ktorom má fanúšik Mary Dyerovej len jednu myšlienku. Chce ďalší diel a chce ho okamžite. Na trojku si však treba počkať, na americký trh sa dostane až v novembri.
