blog

Ako má prežiť druhá generácia?

utorok 4. augusta 2009 00:01
Ut 4.08. 2009 00:01

Bernhard Schlink - Predčítač„Prebudenie zo zlého sna nemusí znamenať uľahčenie. Až keď sa prebudíme, uvedomíme si, aký strašný sen sa nám sníval a možno sme sa vo sne stretli so strašnou pravdou.“

Prvá kniha nemeckého pôvodu, ktorá sa umiestnila na prvom mieste v rebríčku bestsellerov New York Times. Jej sfilmovanie prinieslo herečke Kate Winslet Oscara za hlavnú ženskú úlohu. Kniha o genocíde, nemeckej vine, analfabetizme, hanbe a osudovej láske. Predčítač.

Bernhard Schlink využil príťažlivý a veľmi komerčne účinný príbeh sexuálneho vzťahu pätnásť ročného chlapca s o dvadsať rokov staršou ženou. Vďaka príťažlivej téme si autor vytvára široké publikum, ktorému môže priniesť posolstvo o tom, ako sa národ môže či nemôže zmieriť a vyrovnať s genocídou. V jeho príbehu však postavy nepochádzajú zo strany, ktorú niekto vyhladzoval. Sú súčasťou agresívneho, vražedného národa.

Druhá generácia sa prebúdza zo zlého sna. Nevie však rozhodnúť, či by bolo správnejšie ďalej snívať alebo sa vrátiť do reality, ktorá pravdu ukazuje v pravom zmysle. Schlink rieši problém ako môže mladá generácia pochopiť a ospravedlniť rodičov, ktorí žili v krutosti druhej svetovej vojny. Ako sa mohlo stať, že sa nepostavili ničivému režimu? Ako môžu ďalej cítiť lásku a úctu?

„Čo si má moja mladá generácia neskôr narodených počať so správami o hroznom vykynožení Židov? Nemôžeme sa nazdávať, že chápeme, čo sa nedá pochopiť, nemôžeme porovnávať neporovnateľné, nemôžeme sa pýtať, lebo ten, čo sa pýta, robí z tých hrôz, aj keď ich nespochybňuje, predmet komunikácie a neberie ich ako čin, pred čím sa dá len onemieť v hrôze, hanbe a vine.“

Autor v svojom príbehu zvláštnej, možno až zvrátenej sexuálnej náklonnosti zašiel ďalej. „Ak bol žiadostivý pohľad takisto hriešny ako ukojenie žiadostivosti, ak bolo aktívne fantazírovanie takisto hriešne ako vysnívaný skutok – tak prečo potom nie ozajstné ukojenie a ozajstný skutok?“ Na jednu stranu váh postavil silnú, neohrozenú ženu, ktorá pôsobí nebojácne a nedotknuteľne – Hanu. Na druhej je malý bezbranný chlapec neschopný brániť sa novým pocitom a skúsenostiam, ktoré mu tento „nenormálny“ vzťah prináša. Schlink necháva svoje postavy blúdiť, aby sa vynorili každý na druhej strane tunela. A robí to brilantne.

Z hlavnej hrdinky sa stáva bývalá dozorkyňa v koncentračnom tábore odsúdená na doživotie. Analfabetka, ktorej najväčšou starosťou v živote bolo utajiť toto zahanbujúce tajomstvo. Hana sa radšej pred súdom priznáva k vražde, akoby mala prezradiť svoj najväčší nedostatok. Nevedomosť, ktorá ju stála prácu. Ktorá z nej spravila človeka rozhodujúceho o smrti a živote. Ženu, ktorá posielala  nevinných na smrť.

Michael je naopak silný, neohrozený učiteľ práva, ktorý si však nevie pomôcť so svojim osobným životom. O Hane sa pravdu dozvedá priamo na súde. V hlave sa mu roja otázky: „Čo je právo? To, čo je napísané či nenapísané v zákonoch, alebo to, čo sa musí presadzovať a uplatňovať, ak majú byť veci v poriadku?“

Michael je zosobnením nemeckého národa. Vyslovuje otázky o generácii, ktorá síce holokaust neprežila, ale bola ním priamo zasiahnutá prostredníctvom svojich rodičov, starých rodičov, známych. Nanajvýš znáša pozostatky minulosti. Aj po rokoch je Hana najvýznamnejšou osobou v jeho živote. Nielen ako bývalá milenka. Nie ako prvá žena, ktorá ho držala za ruku pri jeho prvých krokoch pri spoznávaní sexuality. Jej význam spočíval v tom, že mu otvorila oči a naučila sa popozerať na svet nielen čiernobielo.

Verdikt: Predčítač je výnimočná kniha. Aj napriek protestom o zľahčovaní holokaustu či o napodobňovaní motívu Nabokovej Lolity prináša niečo, čo v svetovej literatúre chýba. Pohľad na generáciu, ktorá sa rodila tesne po. Pretože genocída ani vojna sa nekončí mierom. Postihuje ešte mnohé generácie potom. ****/*****