Nehanbite sa za svoju terapiu

Mali ste niekedy pocit, že sa celý svet okolo vás zbláznil a už ho nezvládate? Že sa zem točí inak ako by sa mala? Že nezvládate život, ktorý sa vám ešte pred nedávnom zdal úplne fantastický? V takých chvíľach veľa ľudí premýšľa, že by vyhľadali pomoc odborníka. Terapiu. Psychoanalýzu. A možno len niekoho, kto by ich vypočul…

Aj hlavná hrdinka románu Žena na pokraji nervového zrútenia sa presne takto cíti. Má prácu, ktorú by jej mohli všetci závidieť. Je novinárkou. Sama sa však v zamestnaní necíti dobre. Je neistá. Má pocit, že je najhlúpejšia zo všetkých. Neverí si. Zámerne sa snaží chodiť neskoro na porady, len aby ostatní nevideli, čo si sama o sebe myslí. A aby trávila čo najmenej času s nápadmi sršiacimi kolegami, ktorí ju znervózňujú. Nie vždy sa však dokáže poradám vyhnúť.

Aj napriek týmto pocitom strmhlav  skáče do ponúk, ktoré od šéfa dostáva. Odchádza na zahraničné cesty, aby spravila reportáže. Tu sa však naplno prejavuje jej nezodpovednosť. Aby vyzerala dostatočne dobrodružne, odmietne ponuku redakcie, aby jej zaistili ubytovanie. Odcestuje bez akýchkoľvek záruk do inej krajiny. Pravdaže sa to nemôže zaobísť bez problémov. Po ťažkých chvíľach Lorna zisťuje, že jej správanie nebolo ani zďaleka dobrodružné. Priznáva si chybu, ale to jej už nepomôže.

Ani Lornin osobný život nie je v poriadku. Miluje ženatého muža, ktorý má okrem nej ešte jednu milenku. Snaží sa ho prehovoriť, aby bola ona tou jednou druhou ženou. On ju však vždy nejakým spôsobom upokojí a všetko ostáva v starých koľajách.

Lorna je hrdinka, ktorá vás dokáže priviesť na pokraj zúfalstva. Je presvedčená o svojej dokonalosti. Myslí si, že je a vždy aj bola lepšia ako jej sestra. Všade mešká a je pre ňu normálne, keď na ňu čakajú kvôli tomu, že je s novým priateľom. Je schopná dať výpoveď za hodnotenie, v ktorom nie je označená za výnimočnú. O chvíľu však príde prosiť, aby ju prijali späť. Je nezodpovedná a nepozerá sa na budúcnosť. Jej egoistické maniere niekedy presahujú všetky medze.

Priemernosť je pre ňu nočná mora. Ale aj tak sa jej niekedy nedarí vybočiť zo šede a byť o niečo lepšia ako jej okolie. Lorna vám bude jednu chvíľu pripomínať najlepšiu priateľku. Inokedy vás bude nesmierne iritovať. Budete mať chuť nakričať na ňu, zavrieť knihu a hodiť ju do kúta. Ale možno to bude len preto, že vám tak neochvejne bude pripomínať práve vás.

Vo chvíľach, kedy už nevie, ako vykľučkovať z problémov, ktoré si nepriznáva, ale vie, že sú všade okolo nej, nachádza riešenie, ktoré nič nerieši. Plače. Plače všade a za každých okolností. V tejto časti sa už mnohé z čitateliek spoznávajú. Bojuje proti veterným mlynom ako don Quijote a rovnako ako on, nie je úspešná. A tak hľadá svojho Sancha Panzu. Nachádza ho v elegantnom kostýme a v lodičkách. S prísnymi okuliarmi na nose a ešte prísnejším výrazom na tvári, z ktorej sa nič nedá vyčítať. Lornin Sancho Panza sedí v miestnosti s mäkkou pohovkou a má diplom z psychológie.

Hlavná hrdinka sa rozhodne vyhľadať pomoc, a tak skúsi psychoanalýzu. Prekonáva prvotnú nedôveru k terapeutke, ktorá sa správa úplne inak ako by sa podľa Lorny mala. O svojich skúsenosť z terapie píše aj do novín, a aj keď to pôvodne bol len nápad, aby sa zachránila na porade, uspel. Podobne ako celá kniha.

Autorka, zároveň hlavná rozprávačka a postava, chce dodať odvahu ženám, ktoré podobne ako ona utekajú pred problémami. Neupratujú si neporiadok v hlave a ani v srdci. Román je cesta a návod, ako nájsť odpovede o sebe. Ako zistiť, aké sme. Nakoniec možno zistíme, že aj keď nie sme také, ako by sme chceli byť, nie sme vždy prvé a najlepšie, aj tak sa môžeme mať rady. A môžu nás mať radi aj ostatní. Niekedy k tomu stačí len to, aby nás niekto počúval. Aby existoval človek, ktorí mlčí a nechá nás, nech sa vyrozprávame. Možno najlepšia kamoška, možno priateľ a možno terapeut. Každopádne, každý niekedy potrebuje svojho Sancha Panzu, aby ho chytil za ruku a ukázal mu reálny svet.

Verdikt: Kniha je komunikatívna. Snaží sa viesť s čitateľmi dialóg. Zároveň sú v nej aj hluché miesta, ktoré narúšajú celkový dobrý dojem. ***/*****

Foto: facebook.com / martinus.sk