blog

Buď si sviňa alebo nula

streda 24. februára 2010 05:01
St 24.02. 2010 05:01

Mafia je na Slovensku pomerne výrazným spoločenským fenoménom, ktorý sa nedá ignorovať. Prsty v tom bude mať asi aj evolúcia, keďže jedinec, ktorý je schopný nevšimnúť si bandu 130-kilových vyholených svalnáčov s nepríčetným pohľadom a obrovskou chuťou „udrieť si“, nie je asi práve horúcim kandidátom na  odovzdanie svojho genetického materiálu budúcim generáciám. Spisovatelia sa však nálepkou nevšímaví jedinci rozhodne označiť nedajú. A preto sme si už o mafii mohli prečítať mnohokrát. Či už o tej zahraničnej v (pre autora) nebezpečnej publikácii Gomora alebo o tej slovenskej v knihách Gustáva Murína. Poriadny román, ktorý by sa mohol porovnávať (alebo bol aspoň inšpirovaný) napríklad legendárnym Krstným otcom, nám tu však doteraz chýbal. Situáciu sa rozhodol zmeniť až mladý slovenský autor Jozef Karika.

Zločin ľudí fascinuje. To je asi ten hlavný dôvod, prečo sú romány, filmy a seriály o mafiánoch také populárne. Veď kto z nás nečítal Krstného otca, nevidel Scarface alebo si nepozrel aspoň niekoľko dielov Sopranovcov? Slovenská mafia si však doteraz žiadny poriadny román „nevyslúžila“. Možno aj preto, že na rozdiel od tej zahraničnej ju máme zafixovanú ako bandu hnusných, násilných primitívov, ktorých dve mozgové bunky reagujú len na svetlo a násilie. Jozef Karika nám však sľubuje, že nám ukáže aj úplne inú mafiu, oveľa horšiu a nebezpečnejšiu.

Zo začiatku to tak ale vôbec nevyzerá. Príbeh troch mladých ľudí, ktorých osudy sa prepletú už v rannom detstve je skôr pomerne deformovaným obrazom doby, ktorá nasledovala po páde komunistického režimu. Autor sa hneď v úvode dopúšťa masívnej simplifikácie, ktorá má vysvetliť, ako znechutené a zatrpknuté učiteľky môžu za to, že na Slovensku vznikla generácia, ktorej chýba akýkoľvek rešpekt k zákonom, či už právnym alebo ľudským.

„Pri panelákoch postávali hlúčiky mladých, ktorí nemali čo robiť a zároveň nemali nijaké záujmy, akými by si vyplnili čas. A tak len stáli, pofajčievali, nadávali na stoku, v ktorej žijú, a obviňovali všetkých naokolo. Bolo to komické. Aj veľa raperov len opisovalo svoju stoku, bili sa do pŕs, akoby to, že žijú zahrabaní kdesi v domnelom bahne, malo automaticky niečo znamenať.“

Našťastie, príbeh plynie ďalej, dostáva spád a rozpačitý začiatok je rýchlo zabudnutý. S rastúcim napätím sledujeme príbeh intelektuála Michala, fyzickejšie založeného Vojtecha a krásnej Denisy, ktorá medzi chlapcami pôsobí ako rozbuška. Autor nám podrobne opíše ich stredoškolské štúdium (možno až príliš podrobne) a dej knihy sa triešti na tri samostatné príbehy tak, ako sa rozdelia cesty našich troch hrdinov. Ďalej už sledujeme ich osudy v novom prostredí, ktoré ich ďalej formuje. Prvýkrát sa stretávajú so zlom a prehrávajú s ním svoj boj. Niekto až po tvrdom boji, niekto po kratšom a niekto okamžite. Zlo je všade naokolo, ovplyvňuje ich konanie, neustále naň narážajú bez ohľadu na svoje rozhodnutia a nakoniec pred ním kapitulujú.

Jozef Karika je skúseným autorom, ktorý má na svojom konte už sedem kníh a je to cítiť. Jeho štýl písania je veľmi dobre čitateľný, stránka za stránkou letí a čitateľovi sa knihu nechce odložiť. Z každej stránky cítiť napätie a beznádej, keď sa hlavní hrdinovia snažia vyhnúť zlu, ale postupne skĺzavajú do jeho spárov. Kamkoľvek sa pohnú, čokoľvek spravia, vždy natrafia na zlo, ktoré ich poznačí alebo rovno zlomí. Až sa človeku nechce veriť, že by práve títo traja ľudia mali takú smolu. V ich životoch úplne absentuje akékoľvek šťastie a ak sa v nich aj náhodou zjaví, tak len preto aby bol následný pád ešte hlbší.

Približne v polovici knihy sa osudy našich troch hrdinov opätovne spoja a až teraz začína román skutočne napĺňať svoje meno. A je to večná škoda, že až teraz. Kým do tejto chvíle je román len priemerným príbehom, akých máme na Slovensku stovky, teraz naberá tie správne obrátky a stáva sa tým, na čo čakáme od začiatku – mafiánskym románom, aký sme tu ešte nemali.

„Na Slovensku bol človek buď sviňa alebo nula, nič medzi tým.“

Michal, Vojtech a Denisa sa opäť stretnú a to, o čom sme sa doteraz dozvedali len akoby mimochodom, na nás zaútočí plnou silou. Mafia už zrazu nie je len banda primitívov, s ktorými majú problémy maximálne majitelia kaviarní a barov. Mafia je v skutočnosti všade a ovláda každý aspekt obchodu, z ktorého môže plynúť finančný zisk alebo moc. Ideálne oboje. Mafia má pod palcom nielen výpaľníctvo, drogy, prevádzačstvo a prostitúciu, ale aj štátne zákazky, dotácie z eurofondov, machinácie s nehnuteľnosťami, developerské projekty a tak ďalej. A keď sa nám už zdá, že autor preháňa, že toto je príliš, tak akoby mimochodom uvedie príklad z niektorej mediálne známej kauzy, ktorý jeho tvrdenia podporí.

Ako sa zvyšujú stávky a hlavní hrdinovia stúpajú v hierarchii, tak sa dozvedáme stále nové a nové informácie o svinstvách, ktoré sa dejú všade okolo nás. Nejedná sa o žiadne šokujúce novinky, všetky informácie nájdeme dostupné v médiách, ale práve ich zasadenie do kontextu románu, príbehu a premiešanie reálnych osôb s tými literárnymi vytvára obraz, ktorý je nielen veľmi pôsobivý, ale hlavne veľmi znepokojivý.

„Všimnite si, sú to tí istí ľudia. Aj tu, aj vo veľkej politike. A stádo im tlieska. Nedávno tu boli oslavy výročia Hlinkovej smrti, rečnil ten fašista, plné námestie ľudí mu tlieskalo. Pritom on osobne každého na tom námestí okradol aspoň o tisícku. Keby im ju ukradol priamo, išli by ho zabiť, keď im ju ukradne nepriamo, zo spoločného, tlieskajú mu a budú ho voliť.“

Román V tieni mafie však aj naďalej ostáva v prvom rade príbehom. Nesnaží sa nič riešiť, nepodáva vysvetlenia, prečo to tak je, a ak aj áno, tak je to len vysvetlenia postáv, ktorých morálka je rovnako zdeformovaná ako ich konanie. Práve vďaka tomu však ostáva román až do konca prudko čitateľný a zábavný.

Verdikt:

V tieni mafie je kvalitný slovenský román, ktorý svojím čitateľom pootvorí dvere do sveta slovenskej mafie operujúcej prakticky na všetkých úrovniach spoločnosti. Je tak trochu škoda, že sa autor nerozhodol venovať samotnej mafii väčšiu časť románu, ako sa jej napokon ušlo to však nič nemení na tom, že to je román, ktorý si vašu pozornosť rozhodne zaslúži.

PS: A autorovi budeme držať palce, aby prežil v zdraví oveľa viac ako len deklarované tri mesiace. 🙂 Veď táto kniha by si zaslúžila pokračovanie tak, ako len máloktorá.

Náš Instagram