Ako to vlastne bolo s Černákom?
Vysoký silný muž s vyholenou hlavou a prísnym výrazom v tvári. Aj po rokoch budí rešpekt. V mnohých aj strach. Postava stelesňujúca podsvetie a najväčší rozmach tej najviditeľnejšej mafie, aká tu bola od pádu komunizmu.
Mafie, ktorú môžeme poznať z príbehov Maria Puza. Všetko toto stelesňuje jediná osoba – Mikuláš Černák.
Pojem, legenda, pozostatok mečiarizmu, hanba nášho súdnictva, systému aj polície. Aj takto by sa dal nazvať prípad Mikuláša Černáka. Opis jeho ako osoby, ale aj doby, ktorá mu tento život umožnila, prináša v svojej najnovšej knihe Boss všetkých bossov Gustáv Murín.
Murín, tak ako v predchádzajúcich knihách o podsvetí Mafia na Slovensku a Mafia v Bratislave neprináša šokujúce odhalenia či doteraz neznáme skutočnosti. Ani sa o to nesnaží.
Ponúka mediálny obraz najväčšieho mafiána, akého Slovensko malo a stále má. Aj keď momentálne za mrežami. Mikuláš Černák je človek, o ktorom počul pravdepodobne každý Slovák. Je to vrah, boss podsvetia, výpalník… Murín ho aj takto opisuje. Neprikrášľuje ho. Nespadá teda do roviny filmových autorov snímky Kajínek, ktorý z väzňa robia legendu. Aj keď ktovie, či nemajú pravdu.
Murín sa však týmto smerom neuberá. Prináša opisy vrážd, ktorých sa Černák zúčastnil, ktoré vykonal, či ktoré siobjednal. Autor ťaží z atraktívnosti samotného Mikiho. Ide totiž o mafiána, ktorý v sebe skrýva nesmierne veľa prekvapivých a v istom zmysle aj fascinujúcich 
momentov.
Je to človek, ktorý dokázal za jediný rok vyvraždiť alebo si podmaniť celý slovenský svet podsvetia a stať sa jeho bossom. A rovnako rýchlo sa dokázal z tohto vrcholu dostať do väzenia.
Murín o ňom prináša ucelenú výpoveď. Píše o jeho začiatkoch, prvej vražde, o tom, ako sa postupne vypracoval na vrchol s pomocou polície aj politikov. Autor ukazuje na prepojenia na súdoch, na korupciu a podplácanie, ktoré boli, a dodnes sú, súčasťou našej spoločnosti.
Kniha Boss všetkých bossov tak nie je len o Černákovi ako mafiánovi. On je len spojovacím prvkom, ktorý zliepa čriepky a informácie o dobe, v ktorej sme žili. Kniha je tak viac dobová výpoveď ako biografia.
„Nežná revolúcia zvírila ustálenú hladinu spoločenských vrstiev tak, že odrazu na povrch vyplávalo priveľa bahna a špiny.“
V knihe autor prináša pohľad aj na Černáka ako človeka. Píše o jeho manželke, o tigroch, ktoré choval. Nevyhýba sa však ani vážnejším témam ako je prepojenie bývalého majiteľa televízie Markíza a bývalého ministra hospodárstva za Dzurindovej vlády Pavla Ruska, na mafiu.
Spolupráca bola citeľná napríklad v tom, že Ruskova Markíza odvysielala ako jediná „pozitívne“ správy o Černákovi. Témou správy boli tigre, ktoré choval. Tigre, ktoré medzi mafiou reprezentovali silu a rešpekt.
Murín však ide ďalej a neostáva len pri „dobrých“ časoch slovenského bossa všetkých bossov. V knihe opisuje aj oba jeho megaprocesy aj vzťahy mafie so súdmi. Na príklade sudca Samuela, ktorý najskôr Černáka súdil a neskôr sa stal jeho obhajcom vykresľuje veci, ktorým sa len ťažko dá uveriť.
Keďže ide o hutnú a veľmi informačne nasýtenú knihu, dá sa hovoriť o jej dvoch hlavných prínosoch, ktoré závisia od toho, aký čitateľ si ju vezme do ruky.
- V prípade, ak po nej siahne mladý čitateľ, ktorý si dobu nepamätá, alebo ju dokonca nezažil, môže Boss všetkých bossov slúžiť ako učebnica. Kniha, ktorá rozširuje obzor a vedomosti. V tomto prípade však čitateľa bude desiť fakt, že ide o opis reality, ktorá sa tu naozaj diala a nejde len o fikciu so zámerom zvýšiť predajnosť.
- Ak sa ku knihe dostane čitateľ, ktorý si dobu pamätá, oživí mu spomienky na to, ako sme tu žili. Ako sa svet delil na dva – ten denný a ten nočný mafiánsky – a ako tieto dve polohy života spolu žili v symbióze. A nebol dôvod na riešenie.
Aj keď sa nedá povedať, že Boss všetkých bossov sa niekedy stane skvostom našej literatúry, má kniha veľký význam. Murín totiž pospájal na jednom mieste veľa informácií o rokoch, na ktoré asi nemôžeme byť ako národ hrdý, pretože tu viac vládla mafia ako slušnosť.
Verdikt:
Kniha Gustáva Murína, ako si aj sám priznáva, neprináša nič nové. Je to rešerš textov, ktoré na túto tému už raz boli publikované. A aj napriek tomu, je nesmierne cenná, najmä z pohľadu historickej pamäte nášho národa.
Tým, že Murín do istej miery popularizuje „mafiánske roky“ mladí si majú kde prečítať veci, ktoré sa v učebniciach dejepisu príliš nevyskytujú. A starší uvidia čierne na bielom to, čo si mnohokrát nechceli priznať.
