Ak by ste si mali prečítať jeden jediný historický román tak Piliere zeme
Ako sa pozná dobrý román? Napríklad tak, že napriek jeho 916 stranám ho dočítate na jeden dych. Na jeden dych ho však prečítate aj preto, lebo ho budete čítať so zatajeným dychom. To vďaka plasticky vykresleným hlavným hrdinom, ktorých budete milovať, nenávidieť, držať im palce, ale aj preklínať. A to všetko v monumentálnom historickom románe Piliere zeme, ktorý býva často označovaný ako jedna z najlepších kníh svojho žánru. Právom…
Román Piliere zeme býva často hrdo označovaný ako najčítanejší svetový román. A aj keď je to možno označenie, ktoré zaváňa hlavne marketingom, ďaleko od pravdy nebude. Veď od roku 1989, kedy bola kniha po prvýkrát vydaná, sa jej po celom svete predalo už takmer 20 miliónov kusov, len v Nemecku pripravujú 78. (!!!) reedíciu a v USA sa dostala do prestížneho výberu samotnej Oprah. A to sa bavíme o takmer tisícstranovej knihe, ktorá sa odohráva hrozne dávno a v princípe je o tom, ako sa ľudkovia snažia postaviť kostol…. No dobre, katedrálu. Ale aj tak! Žiadni upíri, žiadne ulepené romance a žiadne hĺbkové sondy do rozorvanej duše umelca! Prečo je tá kniha teda taká populárna?
Lebo je dobrá! Tak! Také jednoduché to je. 🙂 Americký spisovateľ Ken Follett dokázal napísať román, v ktorom uchopil zdanlivo nudnú 
tému stavby katedrály a prekoval ju do rozsiahleho a spletitého príbehu desiatky (jednej) hlavných hrdinov, ktorých osudy sú nejakým spôsobom prepojené s katedrálou v Kingsbridge. Aj napriek tomu, že hlavných hrdinov je pomerne veľa, autorovi sa podarilo predstaviť ich a ďalej rozvíjať ich osudy tak, že čitateľ ani na chvíľu nestratí prehľad “kto je kto”, a prečo robí to, čo robí. Je to zároveň jedna z mála vecí, ktoré by sa dali románu vyčítať – pohnútky hlavných postáv sú snáď až príliš pramočiare a úlohy jasne zadefinované. V konečnom dôsledku to však vôbec nevadí a v rozsiahlom románe to skôr napomáha tomu, aby mal dej neustále spád.
A je až neuveriteľné, koľko sa toho deje. Vďaka tej tisícke strán si mohol autor dovoliť rozmach a monumentálnosť, aká sa hneď tak nevidí. Osudy postáv sledujeme v priebehu celých desaťročí, medzi jednotlivými časťami knihy vždy ubehne niekoľko rokov a medzitým sa pomaličky, postupne stavia katedrála, akú svet ešte nevidel… To všetko je premiešané s poriadnou dávkou intríg, zrady, úskalí, bojov zákulisných aj priamych a občas zasiahnu aj reálne historické udalosti a postavy. Celý román tak pôsobí ako dokonale vyvážená zmes akcie, diplomacie a citov v celej ich šírke a škále.
Napriek tomu, že Piliere zeme sú čistokrvným historickým románom, nečakajte žiadne nudné hodiny dejepisu, zdĺhavé rodokmene a dokonca ani ubíjajúce lekcie z architektúry vám nehrozia. Follett vám namiesto toho naservíruje verný a živý obraz doby, ktorú sme doteraz vnímali len skrz nezáživné učebnice histórie. Knihe by sa možno dalo vyčítať, že tak, ako je reálna v opise doby ako takej, tak mierne kríva v drobnostiach – postavy sa nevyjadrujú spôsobom, ktorý bol v tej dobre bežný, ich rozmýšľanie a správanie sa tiež podobá skôr súčasnosti. Na druhú stranu to znamená, že čitateľ sa ľahšie vcíti do ich správania a nepotrebuje siahodlhé vysvetľovanie, prečo postavy konajú tak, ako konajú. Namiesto toho sa s nimi jednoducho stotožníte a niektorým budete držať palce a iným priať, aby ich za konským záprahom ťahali. 🙂
Verdikt:
Po Pilieroch zeme by mal siahnuť každý milovník výborných románov, ktoré uchvátia a udržia pozornosť až do úplného konca. Napriek svojej dĺžke a rozsahu román nepôsobí ťažkopádne a neustále si uchováva svižné tempo, ktoré by mu mohli závidieť mnohé oveľa kratšie dielka. Knihu už teraz radím do prvej desiatky najlepších románov tohto roka a mám silný pocit, že na konci roka bude ešte vyššie.
PS: V kuloároch sa šepká aj o slovenskom preklade nepriameho pokračovania Pilierov zeme s anglickým názvom World Without End. Tešíme sa!
Zaujímavé linky:
Partitúra pre srdce preteká tónmi nádeje, odhodlania a optimizmu
