Marci V.K. : Mám už napísanú knižku

Marci V.K.

Ako ste sa dostali k písaniu? Publikovali ste už niekde?

Písať som začala pred 18-timi rokmi, v čase, keď som mala jedenásť :) . Krátila som si tak dlhé chvíle v nemocnici, kde som strávila podstatnú časť svojho života. Vo ôsmom ročníku som sa prvýkrát zúčastnila literárnej súťaže na tému: „Ako si predstavujem Európu v budúcom tisícročí“. Už sa mi ani nechce veriť, ako to bolo dávno. Od vtedy som snáď, už prešla  akým-takým vývojom. Od pätnástich som pracovala v regionálnej televízií, v sedemnástich mi vyšla moja prvotina – zbierka básní s názvom „Ja a láska“. Rok na to som už pracovala v regionálnom týždenníku, neskôr som pracovala i v iných médiách s celoslovenskou pôsobnosťou, kde som pôsobila do roku 2004. Odvtedy už len prispievam do rôznych médií a príležitostne sa zúčastňujem literárnych súťaží. V okrese, kde žijem, som viedla i krúžok písania, a tak som k písaniu mala vlastne vždy blízko.

Čo vás motivovalo k zapojeniu sa do projektu Slovensko píše román? Ako sa ste sa o ňom dozvedeli?

O projekte Slovensko píše román som sa dozvedela z televíznych novín v deň spustenia samotného projektu. Veľmi som sa potešila a brala som to ako príležitosť opäť niečo napísať a zistiť, či na to mám. Myslím skôr po obsahovej stránke, než po gramatickej. V nej mám medzery, ktoré si uvedomujem a snažím sa ich odstrániť.

Aký pocit ste mali, keď sa práve váš príspevok objavil na stránke? Vie o tom vaše okolie?

Úprimne poviem, že som sa potešila. A to o to viac, že som svoje návrhy posielala do každého kola od samého začiatku, a moja kapitola sa na stránkach zobrazila až ako pätnásta. Ako plynul čas, uvedomovala som si, že pokračovať v kapitolách je oveľa náročnejšie, ako v samotnom začiatku. O tom, že píšem, vedel spočiatku len môj manžel, ktorý ma plne podporoval možno práve preto, že po celú dobu trvania tohto projektu som bola hospitalizovaná v nemocnici a on vedel, že pri písaní zmením myšlienky a vymením ich za pozitívne.

Inšpirovali ste sa pri písaní kapitol vlastným životom?

Áno, počas písania som sa niekoľkokrát inšpirovala vlastným životom. Dokonca i v tých kapitolách, ktoré sa ocitli v križovatke.

Ktorá postava je vám najbližšia? Prečo?

Asi Eva. Ale aj to len preto, že je rozprávačkou príbehu :) . So žiadnou inou osobou som sa tak nestotožnila ako s ňou. Celkovo príbeh, ktorý „sme splodili“ sa vyvinul do roviny, ktorá mi vôbec nie je blízka – obchodovanie s bielym mäsom, mafia, Rusko… Nie je to môj štýl. O to viac ma potešilo, že som uspela aj v žánri, ktorý by som si sama od seba nevybrala.

Je niečo (situácia) /niekto (postava), ktorá vám v románe chýba?

V istom slova zmysle mi chýba bližšia charakteristika jednotlivých postáv, ich prepojenosť, emócie. Na druhej strane si plne uvedomujem, že za tak krátky čas nie je možné „splodiť“ román, ktorý bude spĺňať všetky jeho atribúty. Beriem to však ako výzvu do ďalšieho ročníka.

Ako vnímate doteraz vybraté príspevky spolutvorcov románu?

Priaznivo. Vždy som s nadšením očakávala, koho kapitolu si prečítam. Veľakrát som si uvedomila, prečo tá moja neuspela. Sú však autori, ktorí sú mi štýlom písania bližší a aj takí, ktorí nie. Myslím však, že je to prirodzené a platí to aj v iných záležitostiach (situáciách), než pri písaní.

Ako vnímate výber kapitoly prostredníctvom tzv. „križovatky“, keď mali možnosť rozhodovať čitatelia?

Sama som sa  v križovatke ocitla 2x. Bolo to príjemné a vzrušujúce zároveň. Bavilo ma sledovať reakcie čitateľov i to, ktorým smerom sa román uberá. Tak ako už bolo povedané, bola by som však radšej za anonymné križovatky. Ako sa ukázalo i v tomto projekte, u ľudí sú ešte stále príliš silné predsudky. V tomto prípade, predsudky voči istým autorom.

Ako vnímate diskusie a nálady čitateľov?

Čo sa týka mojej uverejnenej 15-tej kapitoly, nevšimla som si, že by boli negatívne. Isté nezrovnalosti som si však všimla, keď som sa ocitla v križovatke. Budem sa asi opakovať, ale určite platí to, že som za konštruktívnu kritiku, pretože z nej sa človek dokáže poučiť a chyby odstrániť. Teda, ak mu ide o dobro veci.

A čo negatívne reakcie, ovplyvňujú vás? Dokáže vás znechutiť, alebo naopak motivuje k ďalšiemu písaniu?

Aj keď sa možno na chvíľu sama v sebe burcujem a zlostím, v konečnom dôsledku a vždy, ma motivujú. Kritika, i tá negatívna, ma naozaj posúva dopredu. Vďaka nej som mala možnosť i počas tohto projektu zistiť, že nie všetko, čo sa mi javí jasne a zrozumiteľne, aj jasné a zrozumiteľné je. Človek vďaka kritike získa akýsi nadhľad a zrazu vidí veci z iného uhľa pohľadu. A to je dôležité.

Aké sú vaše literárne ciele do budúcnosti?

Písať, písať a písať. Alebo tvoriť, tvoriť a tvoriť. Mám už napísanú knižku, ktorá sa viac menej viaže i k môjmu zdravotnému problému a myslím, že by mohla pomôcť viacerým čitateľom či ich rodinných príslušníkom. Taktiež mám rozpísanú beletristickú publikáciu, ale viac o nej, pre túto chvíľu, prezrádzať nebudem. Otázne však je, či na to skutočne mám a či sa nájde niekto, kto by ma dokázal podporiť. Už dávno však viem, že nič nie je možné. Tak čas ukáže :) . Veď nádej zomiera posledná. V neposlednom rade je teraz mojim snom zotaviť sa a pozbierať silu na to, aby som sa mohla zúčastniť krstu tejto spoločne vytvorenej knižky a mala možnosť spoznať i ostatných autorov.

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
  1. Meredith Grey 12. 10. 2009 12:06

    Ahoj Marci, fandila som ti počas celého projektu a tak ti chcem teraz prejaviť objav. Určite si to mala ťažké a napriek tomu si to dokázala. Už sa teším na tvoju knihu. A kedy bude?

    1. Marci V.K. 12. 10. 2009 15:15

      Meredith, ďakujem. Avšak teraz je ešte ťažké povedať, kedy knižka a či vôbec výjde. Čas ukáže:)

  2. Libuša Puškárová 13. 10. 2009 07:26

    Až teraz som sa dostala k prečítaniu. Marci V.K. neviem prečo ale predstavovala som si Ťa staršiu. Držím Ti silno moc palce aby sa Ti všetko čo máš v úmysle podarilo a tiež aby si sa objavila na krste. Tvoju knihu by som si tiež rada prečítala. Ja osobne som maximálne nezodpovedná voči môjmu zdraviu. Pár krát sa mi to už len len že nevypomstilo. Rýchla zdravotná pomoc mala čo robiť. Musím si viac vstúpiť do svedomia a možno aj Tvoja knižka by mi v tom dopomohla.

    1. Marci V.K. 14. 10. 2009 11:05

      Ahoj Libuša, ďakujem za želanie. Taktiež želám všetko dobré a hlavne veľa zdravia.

  3. Gabika Tóthová 13. 10. 2009 22:06

    Marci, drzim palce s knihou a aj s dalsou tvorbou, ktora bude urcite nasledovat. ;)

    1. Marci V.K. 14. 10. 2009 11:04

      Gabi, ďakujem a taktiež želám všetko dobré.

  4. dD.Pk 2. 1. 2010 10:00

    Marci píš,maš talent.Poznám Ťa už dlho a Tvoja húževnatosť je obdivuhodná.Tvoja zbierka básni dá každému čo si ju prečítal a premietol do svojho života,pocit že je to jeho mladosť.Tak len píš,držím Ti palce a teším sa na Tvoje knihy.-dlhoročný ctiteľ,

    1. Marci V.K. 12. 1. 2010 12:39

      Ahoj a ďakujem za povzdudenie. Môžeš odhaliť svoju identitu:) ?

      1. Peter 16. 1. 2010 10:07

        Ty si na nepoznala?

  5. dD.Pk 16. 1. 2010 10:17

    Ty ma nespoznávaš? Poznám Ťa od malíčka,bývaš vo Zvolene atď....

    1. Marci V.K. 18. 1. 2010 08:49

      Si pre mňa záhadou:)

  6. dD.Pk 18. 1. 2010 20:14

    poznám tvoju mamu aj súrodencov. Este stále ma nepoznáš tak hádaj poznám ťa od bábätka

    1. Marci V.K. 21. 1. 2010 13:55

      Od bábätka?? Neprezradíš mi skôr niečo o sebe? Asi mám amnéziu...

  7. dD.Pk 22. 1. 2010 12:19

    Amnéziu?Nie,Hogo -Fogo mal pravdu,ale mal dať asi takto !?! Jedna z možnosti je prestať písať,ale Tvoj prípad to nieje.Ty píš čo cítiš,čo vidíš a ako to vidíš Ty.O sebe Ti písať nebudem,raz to pochopíš. Ja sa teším na Tvoje nové články,poviedky básne,knihy.Si šťastný človek,máš odvahu písať. Tak do toho.

    1. Marci V.K. 1. 2. 2010 11:51

      Ďakujem za povzbudenie a teším sa na ten deň, keď pochopím :). Prajem krásne dni...

  8. dD.Pk 3. 2. 2010 09:13

    Marci kedy uverejníš aspoň malú poviedku?Teším sa na ňu aj mojí doma.Tvoje pero by malo biť ako pohľadenie milujúcej ženy,zároveň ako bič na zlo okolo nás. Viem ,že máš talent a chuť,tak veľa síl,a nech Ti pero lieta ako raketa.

    1. Marci V.K. 3. 2. 2010 12:04

      Keby vychádzali všetky plánu, už by uzrelo svetlo sveta. Ale keďže veci sú ovplyvňované aj inými okolnosťami, chcem veriť, že v tomto roku to bude určite :)

  9. dD.Pk 4. 2. 2010 20:22

    chce sa ti este hádať? tak hádaj,mala rekapitulácia poznám ťa od bábätka, poznám tvoju rodinu aj surodencov chceš vedieť este viac?

    1. Marci V.K. 7. 2. 2010 18:03

      Napínaš ma ako "gumku v trenkách" :) ...

  10. dD.Pk 7. 2. 2010 19:19

    Kto iný by mohol tak vela vedieť,ako niekto z rodiny? Tak občas choď aj na skaip.

Sila zvyku
Charles Duhigg