Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Tolstoj, ruský mužik
„Neschopný a predovšetkým neochotný čokoľvek sa naučiť“ toto prehlásili o jednom z najväčších spisovateľov svetovej literatúry – Tolstom. Určite vtedy netušili, že nie práve veľmi učeniachtivý mladík sa stane súčasťou čítaniek a v učebniciach literatúry mu bude venovaná nejedna stránka.
Lev Nikolajevič sa narodil do starej aristokratickej rodiny ako štvrté z piatich detí. Rodičia umreli, keď bol ešte dieťa, a tak sa piatich sirôt ujali príbuzní. V roku 1844 ho poslali na štúdiá práv a orientálnych jazykov. V polovici štúdií sa však rozhodol zo školy odísť. Učebnice vymenil za zbraň. So svojím starším bratom sa pripojil k armáde a odišiel bojovať na Kaukaz. A práve pôsobenie v armáde ho priviedlo k písaniu. Po odchode z armády sa rozhodol chvíľu cestovať po Európe a nakoniec sa vrátiť naspäť do rodnej Jasnej Poľany a venovať sa hospodárstvu. A pri tom zostal do konca života.
Vďaka cestovaniu po Európe a pôsobeniu doma na statku si uvedomil zúfalý stav vtedajšieho Ruska. Bol hlboko presvedčený, že práve vzdelávanie roľníkov situáciu zmení. Natoľko presvedčený, že otvoril školu pre svojich poddaných a ich deti, kde sám vyučoval. Na takúto myšlienku však v Rusku vtedy bolo asi pri skoro. S pochopením sa nestretol ani v radoch poddaných ani medzi 
šľachtou. Poddaní túto snahu považovali za zbytočné prikladanie povinností a rozmar panstva. No a kolegovia šľachtici považovali Leva Nikolajeviča za čudáka a mnohí statkári sa s ním prestali stýkať. Ono šľachtic, ktorý nenosí zamatové obleky, miesto toho si udržiava imidž ruského mužíka a vlastnoručne kosí pole, nie je tak celkom štandardný zjav. Rozprávať o Tolstého „výstrelkoch“ bolo veľmi populárne a bol obľúbenou témou v spoločenských kruhoch. Úprimne, čítať o nich v dejinách literatúry je aj teraz mimoriadne zábavné.
No aby sme nevyzneli ako bulvárny plátok, ktorému sme sa napísaním vyšších riadkov asi aj celkom priblížili, Tolstoj bol autorom svetových románov. Áno, množné číslo zohráva dôležitú úlohu. Popri všetkých svojich osvieteneckých snahách, riadení statku, rozvíjaní svojich filozofických postojov v listoch s Gándhím stihol napísať niekoľko veľkých románov. Vojna a mier, Anna Karenina, Vzkriesenie, Diabol. A prvé dva zmienené romány vyvolali skutočne veľké ohlasy. Anna Karenina dokonca škandál.
A bodaj by nie. Veď sa matka zriekla rodiny a manžela, aby utiekla za milencom. Žena je tu tá, ktorá uteká – podvádza. Nie muž. Matka má byť základňou rodiny a oporou manžela. Anna toto porušila, pretože láska, vášeň inak nedala. Nie je to však žiadna plochá postava. Je to silná, energická žena, ktorá zvádza boj so spoločnosťou, no predovšetkým sama so sebou. Tolstoj ju nesúdi, ale ukazuje všetky rozmery, ktoré osud Kareniny prináša. Matku v sebe zabiť nemôže, trpí tým, že nesmie byť so synom, ktorého nadovšetko miluje. Ale nemôže v sebe zabiť ani ženu, ktorá sa zamilovala do iného muža, ako je manžel. Ani jedna z častí Anny nemôže žiť, kým žije tá druhá. Ani matka, ani milenka. Nejde to zlúčiť. Spoločnosť šľachty pre ňu pochopenie nenachádza. Súd je jasný – poklesnutá žena. A preto Anna končí pod kolesami vlaku.
Lev Nikolajevič Tolstoj, mnohými obdivovaný, školopovinnými občas nenávidený – „a to musím čítať oba diely?!“ Berte to tak, že keď už zvládnete ten prvý, po druhom siahnete automaticky a nebude to vôbec bolieť.
Foto: chinaabc.showchina.org / Martinus.sk
