Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Henry Miller – Obscénny Američan?

Spisovateľ, ktorého knihy sa v 30.-tych rokoch stali najzakazovanejšie a v 60.-tych rokoch zas najčítanejšie spomedzi všetkých amerických autorov. S takou otvorenosťou, s akou písal o sexe Miller, nepísal nik iný. Svojimi románmi vytvoril okolo svojej osobnosti akýsi záhadný opar – spisovateľ liberál s mnohopočetnými aférami pobehujúci medzi New Yorkom a Parížom. Intelektuál – „zhýralec“ čitateľov buď nadchol alebo absolútne znechutil. Reakcie sa vždy pohybovali od jedného extrému k druhému, nič medzitým neexistovalo.

Henry Valentine Miller sa narodil v New Yorku do rodiny nemeckých Američanov. Obaja rodičia patrili do radov bežnej pracujúcej triedy. Otec krajčír sa snažil uživiť manželku, syna a mentálne postihnutú dcéru zo skromného platu. Matka bola žena, ktorá nevedela nejako zvlášť prejaviť city a prevládal u nej pragmatizmus matky – živiteľky.  Tí, ktorí obľubujú Freuda, s radosťou interpretujú množstvo aférok Millera ako túžbu nájsť matkinu lásku. Či je to tak, sa môžeme len domnievať, faktom však zostáva, že nehu hľadal v náručí mnohých žien.  Ako osemnásťročný mladík prežil krátky románik s o 20 rokov staršou ženou. Po rozchode sa vydal naprieč Aljaškou, peniaze na cestu však dlho nevystačili, a tak bol nútený vrátiť sa domov a pracovať u otca v krajčírstve. Od otca odišiel v čase, kedy sa oženil a sám sa stal otcom. Manželstvo však nemalo dlhé trvanie a Henryho problémy s alkoholom rozpad vzťahu len urýchlili. A tak putoval z jedného ženského náručia do druhého. Počas svojho života vystriedal množstvo povolaní, kým sa dal na dráhu spisovateľa. Už ako dieťa miloval literatúru a bol náruživým čitateľom. Dostojevskij, Tolstoj, Nietzsche, tieto veľké mená literatúry/ filozofie lúskal v pomerne mladom veku.  A samozrejme, že jeho snom bolo zaradiť medzi ne aj to svoje. Túto túžbu mu pomohla naplniť jeho partnerka June Smith , broadwayská tanečnica, ktorá ho vytrvalo podporovala. Až do svojej 40-tky sa naplno nevenoval písaniu, dovtedy to boli len kratučké články alebo eseje pre rôzne magazíny a noviny. Život v Amerike ho v roku 1930 omrzel, a tak sa rozhodol odísť do Paríža. Bez peňazí, istoty a plánu sa vydal do centra umeleckého života tej doby.

„Nemám žiadne peniaze, žiadne zdroje, žiadne nádeje, som ten najšťastnejší muž.“

Napriek  ťažkým finančným podmienkam bol odchod do Paríža nepochybne šťastná voľba, a to nielen pri ohľade na tento Millerov výrok. Jeho ranná tvorba si totiž našla nadšeného vydavateľa v Paríži – Obelisk Press, ktorej zakladateľom bol Jack Kahane, pisateľ erotických poviedok. Počas parížskeho pôsobenia sa Miller dostal po silný vplyv surrealizmu. Svojimi najznámejšími dielami: Obratník Raka a Obratník Kozorožca sa dostal do povedomia verejnosti a samozrejme aj cenzúry.

Obratníka raka, cenzúrou označovaný za koncentrovanú obscénnosť, ohavnosť a výtvor úchylnej mysle, ponúkol pomerne živý obraz bohémskeho života v Paríži. V súvislosti s týmto dielom je ťažko hovoriť o deji. Naozaj ide predovšetkým o súbor živých obrazov parížskeho života, kde si skupina Američanov žije svojským životným štýlom v maximálne liberálnom duchu. Obrazy sa striedajú zdanlivo bez zmyslu. Ale keď sa človek dostatočne skoncentruje, nájde systém aj zmysel. Takmer až strihová skladba diela je pomerne náročná na pozornosť a teda aj na čítanie. Ak od knihy, o ktorej ste sa dopočuli, že je plná sexu, očakávate prudko relaxačné čítanie, tak to Obratník raka veru nie je. Ak ste príliš konzervatívny, cez prvých dvadsať strán sa s vysokou pravdepodobnosťou nedostanete. Ale ak patríte k zvedavým ľuďom s liberálnym prístupom a otvorenou mysľou, s vysokou pravdepodobnosťou sa dielom prehryziete do úspešného konca. Aký názor si vytvoríte, je potom naozaj už len na vás. Buď Millera odsúdite ako „perverzáka“ , alebo ho so zdvihnutým obočím zaradíte do kategórie zaujímavo píšucich odvážlivcov, alebo… No veď to je už na vás. Ale za pokus to stojí, veď keď už nič iné, tak si aspoň rozšírite obzory a to nielen v literatúre.