Prahu si už všimol aj Eco
Umberto Eco 
Praha. Stovežatá matička, nádherná. Hlavné mesto našich najbližších susedov má mnoho prívlastkov – väčšinou lichotivých. Všimol si ju aj svetoznámy taliansky autor a vedec Umberto Eco. Jej meno použil v názve svojho najnovšieho románu, ktorý má vyjsť v októbri. Jeho v poradí šiesty román sa má volať Il cimitero di Praga teda Pražský cintorín. Prečo si pre názov svojej novej knihy vybral práve Prahu nie je zatiaľ známe.
Eco sa ako autor beletrie preslávil najmä vďaka románu Meno ruže, ktorý bol okrem iného aj sfilmovaný a hlavnú úlohu si v ňom zahral Sean Connery v réžii Jeana-Jacquese Annauda. Dej je zasadený do prostredia stredovekých rehoľníckych rádov a inkvizície. Ani tu Eco nezaprel svoje vedecké a filozofické sklony, a ani semiotiku. V kniha sa preplieta historický dej s detektívnym aspektom a mysterióznym odkazom spisovateľa. Je v ňom filozofia, aj teológia spojené neopakovateľným, aj keď náročným, Ecovým štýlom. Čitateľ je spolutvorcom diela. Vyberá si, čo v ňom prevládne, či túžba odhaliť zločin, ponoriť sa do opisovanej doby, rozjímať nad filozofickými odkazmi, či prehodnotiť názor na cirkev a vieru. Poprípade všetko naraz.
Prvýkrát táto kniha vyšla ešte v roku 1980, teda tridsať rokov pred pripravovaným románom Pražský cintorín. A aj napriek dlhému časovému úseku, ktorý jednotlivé romány oddeľuje, je v
nich veľa podobného. Aspoň podľa toho, čo sa dá vydedukovať z informácií, ktoré o pripravovanej knihe zverejnilo talianske vydavateľstvo Bompiani, v ktorom samotný Eco riadi edíciu filozofie a sociológie literatúry.
Vydavateľstvo totiž prezradilo, že pôjde o román z 19. storočia, ktorý bude o 19. storočí. Vidno tam teda historické zasadenie deja, ktoré je Ecovi blízke. Autor rozoberá a opisuje praktiky v tejto dobe. Špiónov, revolúcie, politikov, či vládcov.
Podľa informácií ČTK bude hlavnou postavou 450-stranového románu cynický podvodník, ktorého platia ľudia z celej Európy na „tajné prácičky“. Jeho úlohami bývajú spiknutia, atentáty a iné politicky dôležité akcie, ktoré dokážu zmeniť, ovplyvniť a poznačiť ďalší vývoj v Európe. “Ide o román o najtajnejších stránkach politiky 19. storočia, ktorý vrhá znepokojivé svetlo na našu epochu,” cituje ČTK nakladateľstvo Bompiani.
Eco v románe využíva svoje hlboké vedomosti, ktoré okrem svojich diel a textov prednáša aj na univerzite v Miláne. Okrem diela Meno ruže je známy aj jeho román Baudolino, ktorý spracoval napríklad aj Slovenský rozhlas.
Umberto Eco sa však nevyjadruje len k literatúre, kráse či ošklivosti. Svoje názory na spoločnosť či politiku prezentuje v časopise L´Espresso. Minulý rok tu uverejnil napríklad aj svoj text o slobode tlače v Taliansku. Tému si od neho objednal samotný časopis. V stĺpčeku okrem iného aj ostro kritizuje kontroverzného talianskeho premiéra a zároveň mediálneho magnáta Silvia Berlusconiho. Spolu s ním však kritizuje aj Talianov. „Keby sa do verejnej diskusie nezamiešala aj katolícka cirkev, tak by sa národ bez váhania, ba s pocitom tajného spojenectva, vyrovnal s faktom, že Silvio Berlusconi využíva služby prostitútok. Tak či tak sa na to rýchlo zabudne, keďže plno Talianov, aj veriacich katolíkov, to príležitostne robí tiež,“ píše autor.
Zdroj: ČTK, wikipedia, iDnes, salon
Aj Meno Ruže ma spojitosť s Prahou. Hneď na úvode totiž píše, že s knihou z pera istého abbého Valette, ktorá dostal do rúk 16. augusta 1968 sa zabával v Prahe, kým čakal na istú drahú osôbku. O šesť dní na to do nešťastného mesta vtiahli sovietske vojská, píše ďalej Eco. Kvôli tejto vete trvalo 8 rokov, kým kniha vyšla v českom preklade a bez onej vety, ktorá bola upravená - Nedočkal jsem se jí, tak jsem odjel do Linza. Pražský cintorín tak je vlastne akýmsi návratom tam, kde to všetko začalo :-)
Doplním len, že kniha vyjde 29. októbra 2010, čo je presne 30 rokov od vydania Mena Ruže...
Vyšla už menovaná kniha aj v SJ alebo ČJ ?
Zatiaľ nie, ale český preklad by mal vyjsť na jeseň 2011.
[...] To oveľa viac som si “pošmákol” na zatiaľ poslednom u nás vydanom románe Umberta Eca Tajuplný plameň kráľovnej Loany. Zámožný a vzdelaný kníhkupec Yambo (Ecovo alter ego?) sa preberie z kómy po infarkte. Nevie kto je, čo sa stalo, nespoznáva svojich blízkych. No mnohé veci nezabudol (vie oceniť staré knihy, kultúrne mémy mu ostali). Postupne so svojou ženou, deťmi a priateľmi rekonštruuje svoju minulosť. Aby zistil, kto vlastne je, odchádza na vidiek, do Solary, kde prežil svoje detstvo a hlavne 2. sv. vojnu. Cez časopisy (predovšetkým komiksy), knihy, platne, školské zošity, učebnice, fotoalbumy a rozhovory si znova skladá svoj život. A je to objavné. S Yambom prechádzame predovšetkým tridsiate a štyridsiate roky 20. stor., teda Duceho fašizmus s čiernokošeľovými gardami, partizánsku vojnu, nemecké vojenské zaangažovanie, výchovu u Saleziánov, fatálne zaľúbenie sa do Lilly, odvážne zachránenie zbehov pred nemeckou paľbou v hustej hmle v Rokline… Čitateľ ani nemusí byť extra znalcom talianskych reálií (no nie sú na škodu), pretože kniha je doplnená množstvom dobových obrázkov, ktoré dej ilustrujú. Dvojmesačné spomínanie a objavovanie samého seba v Solare Yamba však natoľko vyčerpá a rozruší, že opäť upadá do kómy. Teraz však jeho mozog dokonale pracuje, no telo je nehybné. No stále sa mu nedarí vybaviť si nádhernú tvár Lilly, až… Knihu preložil exveľvyslanec v IT Stanislav Vallo, otec basáka z Pary. Musím povedať, že Tajuplný plameň sa mi čítal oveľa lepšie, ako Baudolino a asi aj Ostrov včerajšieho dňa. Už teraz sa teším na najnovší Ecov román Pražský cintorín. [...]