Súdny príkaz umožnil otvoriť trezory s Kafkovými nepublikovanými rukopismi

Scéna ako z filmu sa odohrala tento pondelok vo švajčiarskej banke UBS. Presne o desiatej do nej vkročili zástupy právnikov so súdnym príkazom v rukách, kým istá Eva Hoffeová bola zadržaná, kričiac a snažiac sa zabrániť, aby bol súdny príkaz naplnený. A to všetko kvôli desiatim krabiciam, ktoré viac ako 50 rokov ukrývali dokumenty a písomnosti jedného z najvýznamnejších spisovateľov dvadsiateho storočia Franza Kafku. Po zdĺhavom procese súd rozhodol, že krabice musia byť otvorené, ich obsah zinventarizovaný a následne rozhodnuté, komu vlastne patrí ich obsah. Samotný obsah krabíc však ostane na príkaz súdu utajený.

Už minulý pondelok boli otvorené prvé dva trezory v banke Leumi v Tel Avive, v ktorých sa nachádzal archív Kafkovho priateľa a spisovateľa Maxa Broda. Ten sa stal po Kafkovej smrti nielen dedičom všetkých jeho písomností, ale zároveň aj vykonávateľom Kafkovej poslednej vôle. Aj keď je fakt, že si posledné inštrukcie svojho priateľa vyložil po svojom: „Drahý Max, moja posledná požiadavka: Všetko, čo po sebe zanechávam, nech je spálené neprečítané.“ Max Brod však túto požiadavku ignoroval a svet vďaka nemu spoznal také fenomenálne diela ako Proces, Amerika a Zámok.

Zbytok písomností však ostal skrytý v archívoch až do Brodovej smrti. Archív prešiel do dedičstva Esther Hoffeovej, dlhoročnej sekretárky a kamarátky Maxa Broda. Tá však pred dvomi rokmi zomrela a od tých čias sa ťahá súdny spor medzi Izraelskom národnou a univerzitnou knižnicou a zhruba osemdesiatročným dedičkám – sestrám Eve a Ruth Hoffeovým. Cieľom knižnice je znárodniť prípadné Kafkove rukopisy, ktoré by sa podľa jej tvrdenia mali stať národným dedičstvom. Snaží sa tak zabrániť situácii z roku 1988, kedy Esther Hoffeová predala rukopis románu Proces za zhruba dva milióny dolárov literárnemu archívu v nemeckom Marbachu.

Súdny proces urýchlila aj neuveriteľná smola Hoffeovej, ktorá bola od začiatku procesu údajne už trikrát vykradnutá, pričom zmizli notové záznamy a Brodova korenšpondencia. Izraelská knižnica tieto vlámania spochybňuje a odvoláva sa na údajnú pasáž v Brodovej záveti, ktorá hovorí o tom, že celý jeho archív má byť darovaný Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, mestskej knižnici v Tel Avive alebo inému verejnému archívu.

To sa však nepáči Eve Hoffeovej, ktorá tvrdí, že akonáhle budú archívy otvorené, tak „ich obsah bude rozdaný verejnosti a týmto spôsobom bude skompromitovaný môj majetok, vlastníctvo, práva, súkromie a ľudská dôstojnosť.“ Na jej stranu sa pridal aj Amos Schocken, vnuk pôvodného vydavateľa Kafkových románov, ktorý vlastní v Izraeli vplyvný denník Haarec.

Na strane odporcov je nielen samotná knižnica, ale aj izraelský štátny archív, ktorý má o písomnosti rovnaký záujem ako knižnica. Svojich pozorovateľov vyslal aj literárny archív v nemeckom Marbachu, ktorý sa pre zmenu obáva, že ak súd rozhodne, že sestry Hoffeové nikdy neboli právoplatnými dedičkami rukopisov, tak príde aj o zakúpený rukopis Procesu. Dr. Aviad Stollman z národnej knižnice dodáva: „Sme šťastní, že proces odhaľovania obsahu trezorov, v ktorých boli rukopisy skryté celé desaťročia, konečne začal. Je nám ľúto, že bola vznesená požiadavka na zákaz zverejnenia obsahu trezorov. Je to hanba, že slečna Hoffeová nie je pripravená umožniť verejnosti, aby sa stala súčasťou týchto dôležitých literárnych pokladov a že sa snaží zabrániť odhaleniu pravdy.“

V súčasnosti je o celej kauze už vlastne rozhodnuté. Otvorí sa niekoľko krabíc, spíše sa ich obsah a súd rozhodne, či sú súkromným majetkom sestier Hoffeových alebo sú medzi nimi aj písomnosti, ktoré by mali byť znárodnené. Ich obsah síce ostáva utajený, ale ak by sa v nich našli ďalšie Kafkove rukopisy, tak by svet zažil jednu z najväčších senzácií posledných desaťročí – nový román Franza Kafku.

Vedeli ste, že? Prakticky v každej biografii Franza Kafku nájdete, že zomrel na tuberkulózu. Je to samozrejme správna informácia, ale nie kompletná. Bezprostrednou príčinou úmrtia tohto výnimočného spisovateľa bola v skutočnosti smrť vyhladovaním. Tuberkulóza mu tak zničila hrdlo, že pri každom súste nevýslovne trpel. Nakoniec už nebol vôbec schopný prehĺtať a v časoch, kedy neexistovala intravenózna výživa, bol prakticky odsúdený na smrť hladom.

Zaujímavé linky:
Románopisci a romány, ktoré vyvolali rozruch: Záhadný Kafka