Elena Márothy – Šoltésová: Nuž, mama…

Byť mamou to nie je ani polovičný úväzok, ani plný, ale taký na celý život. Keď sú deti zdravé, choré, stará sa predovšetkým mama. A mamou zostáva, aj keď o tie deti príde. Elena Márothy – Šoltésová je asi najznámejšou slovenskou mamou. Chvíle so svojimi ratolesťami si večer čo večer poctivo zaznamenávala, a vďaka týmto zápiskom môžeme nazrieť hlboko do sveta matky. Toho radostného aj smutného.  Vlastne okrem „povolania“ matka si v kolónke činností mohla zaznačiť aj redaktorka, predsedníčka, spisovateľka. Skrátka, tiež jedna činorodá slovenská žena…

Elena Márothy sa narodila v Krupine do rodiny štúrovského básnika Daniela Márothyho. Pobyt v Krupine však netrval dlho, pretože otec dostal miesto farára v Ľuboreči. Na tomto mieste prežila Elena takmer celú svoju mladosť. Tak isto ako jej súputníčky , aj ona prešla cestou za vzdelaním  dosť kostrbatou. Chvíľu študovala maďarčinu na maďarskom dievčenskom inštitúte v Lučenci a chvíľu nemecký jazyk vo Veľkej na Spiši. Štúdium ju bavilo a jej snom bolo stať sa neskôr učiteľkou a svoje znalosti odovzdávať ďalším dievčatám. No vďaka nepochopeniu rodiny  ostalo naozaj len pri snoch. Stará mama zastávala názor, že je zbytočné trápiť sa učiteľovaním, keď sa možno vydať. Jej otec tiež považoval za jedinú „veličinu“ ženskej spokojnosti manželstvo a učiteľovanie by Elenu od manželského života akurát tak odvrátilo.  Výsledok bol teda jasný. Žiadna katedra, stačí manželská obrúčka a čepiec.

No cestu k štúdiu si aj tak našla. Ak si pamätáte na nočné čítania Troch pátračov pod perinou s baterkou po nociach, tak Šoltésová robila niečo podobné, akurát s trošku inou literatúrou. Jej spôsob? Učupená za otcovou skriňou a zakrytá županom. Bola veru pripravená aj pre prípad nudných domácich prác a do zástery si všila vnútorné vrecko akurát pre knižku a hneď sa veselšie mútilo maslo.

Ako už bolo povedané, miesto štúdia nasledoval vydaj. Vysnívaný princ  sa nekonal a sobáš bol skôr výsledkom rozumovej úvahy ako vášnivého vzplanutia.   Tak sa v roku 1875  Elena Márothy vydala za Ľudovíta Šoltésa. Pozitívom sobáša bolo, že sa tak dostala do centra vtedajšieho kultúrneho diania – Martina. Domácnosť a povinnosti matky spôsobili, že času na čítanie bolo ešte menej. Napriek narastajúcim povinnostiam sa Šoltésová rozhodla pribrať si ďalšiu činnosť:  písanie. Po večeroch, keď už bolo všetko okolo domácnosti porobené, si sadla za stôl a písala.

Spočiatku to boli krátke poviedky z dedinského prostredia, no neskôr prešla z dediny aj do mesta a zobrazila aj život panských rodín.  Jej prvým veľkým pokusom bol dvojdielny román Proti prúdu, ktorý však veľký úspech  nevzbudil. Vajanský Šoltésovej vyčítal predovšetkým umelecké nedostatky a Kukučínovi sa nepozdávalo spoločenské riešenie problému, ktoré považoval za značne nereálne. Faktom je, že román je pomerne ťažkopádne napísaný, a tak nepatrí k tým záživným. No dôvodom neúspechu bolo predovšetkým to, že Šoltésová sa snažila napodobniť Vajanského tvorbu.

Aj v jej prípade sa potvrdilo to, že každý si musí nájsť svoju vlastnú cestu. Šoltésová teda hľadala a aj našla! Písala o tom, čo najlepšie poznala a bolo jej najbližšie. Čo už iné to môže byť pre matku ako deti ?  Moje deti – dva životy od kolísky po hrob, dielo, ktoré nie je výsledkom umeleckých snáh, ale materinského citu. Večer  čo večer, keď deti zaspali, si sadla za stôl a zapisovala si príhody so svojimi  ratolesťami. Zvedavé detské otázky, nehody a príhody, prosto všetko, čo mama so svojimi detvákmi môže zažiť. Ako už podtitul diela napovedá, kniha má okrem veselej stránky aj tú smutnú.  Šoltésová obe svoje deti prežila. Ak ste teda zatúžili po nefalšovanej úprimnosti, tak lepšie asi ťažko nájdete.

Večný vrták Vajanský, samozrejme, aj toto Šoltésovej dielo odmietol so slovami, že „fyzický bôľ nepovažuje za úlohu umenia, ktoré musí oblažiť, potešiť a povzniesť“. No keby malo byť umenie len o tom radostnom, neviem, neviem, koľko kníh by nám ostalo. Na druhej strane sa, chvalabohu, nájdu aj takí, ktorí Šoltésovej dielo patrične ocenili. A tak sú radosti aj utrpenie jednej matky preložené do viacerých európskych jazykov.

Elena Márothy – Šoltésová patrila k tým ženám, ktoré ani v nešťastí nesedeli na kôpke a miesto sebaľútosti sa pohrúžili do práce. Pôsobila ako predsedníčka ženského spolku Živena a snažila sa presvedčiť okolie o potrebe vzdelávania žien. Okrem toho bola naďalej literárne aktívna. V časopise Živena sa snažila predstaviť ďalšie literárne aktívne ženy a pomôcť im presadiť sa. Vytrvalo posmeľovala Podjavorinskú, Vansovú a predovšetkým Timravu.  Takto činorodá dáma stojí za spoznanie, nemyslíte?!

Foto: sk.wikipedia.org / Martinus.sk