Ľudmila Podjavorinská: Napriek!

Ak sme v predošlom článku tvrdili, že zamestnanci štátnej správy to ako spisovatelia nemali jednoduché, tak ženy to mali ešte ťažšie. Milé slečny, ak sa dnes ponosujete na prísnosť svojich rodičov, po prečítaní nasledujúcich riadkov pôjdete pravdepodobne oboch svojich prísnych živiteľov vystískať. Také čítanie kníh je pre vás iste samozrejmosťou, no pre ženy prvej polovice dvadsiateho storočia ani zďaleka nebolo. Bola to činnosť pre dievča nanajvýš neželaná. A písanie? O tom už ani nehovoriac! A napriek tomu sa útle dievča, známe dnes ako Podjavorinská, odhodlalo.

V literárnom svete známa ako Ľudmila Podjavorinská, pôvodným menom  Riznerová, sa narodila v Bzinciach pod Javorinou ako ôsme dieťa do nie veľmi majetnej učiteľskej rodiny. Nedostatok finančných prostriedkov v rodine a zdravotné problémy Ľudmily mali za následok, že vyššieho vzdelania ako ľudovej školy sa jej nedostalo. A tak si bystré a zvedavé dievča, ktoré túžilo po vzdelaní, rozširovalo obzory samé. Čo jej prišlo pod ruku, to prečítala. Za pravidelný prísun „materiálu“ vďačila strýkovi Ľudovítovi Riznerovi, ktorý pôsobil ako literárny vedec.  Sama sa naučila nemecky, rusky a vďaka pobytu u svojho brata aj po maďarsky.

Týmito jej samovzdelávacími snahami rodičia neboli veľmi nadšení. Ešte horšie to však bolo v prípade písania. Pravidlom asi každej  domácnosti tej doby bolo: „domáce práce v prvom rade, potom zábava, a dievčatám nedopriať tej zábavy primnoho“. A tak Podjavorinská svoje veršíky skladala popri miesení cesta. Nuž, s rukami od cesta sa toho na papier nalepí možno viac. Literárne pokusy dcéry rodičov privádzali do zúfalstva. Dráha spisovateľky bola spočiatku pre rodičov natoľko neprípustná, že svoju dcéru dokonca presťahovali z jej  izbičky do spálne k matke.

Napriek zjavnej nepriazni rodiny a neľahkým podmienkam sa Podjavorinská stala takpovediac „prvou vydanou dámou  slovenskej literatúry“ . Bola totiž prvou spisovateľkou, ktorá svoje básne vydala knižne. Už ako 15-ročnej jej uverejnili prvú besednicu Turecká svadba.  Tou sa uviedla do literárnych kruhov, no naozaj veľký ohlas si získala zbierkou Z vesny

života. Jej práce očarili aj pomerne nevľúdneho Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý vo všeobecnosti o ženách – spisovateľkách nemal vysokú mienku. Ten ju označil za „veľký lyrický talent“. K ďalším obdivovateľom Podjavorinskej tvorby patrili aj ŠkultétyHviezdoslav.

Počas prvej svetovej vojny sa však na chvíľu odklonila od poézie a začala písať poviedky. Väčšinou to boli krátke úsmevné poviedky z dedinského života, písané s ľahkosťou a vtipom.  Napriek tomu, že Podjavorinská písala kvalitnú lyrickú poéziu, trefné poviedky, nič z toho sa do pamäti ľudí nevrylo tak hlboko ako jej tvorba pre deti.

Nie je azda dieťa, ktoré by nepoznalo Čin – Čin, starí, mladí, aj tí najmladší. Príbeh malého neposlušného vrabčiatka Čima je doslova, pardon za terminológiu, kultový. Nemusím ani siahať do knižnice, aby som si vybavila úvodné veršíky: „Vyšlo slnko spoza hory, po nebíčku kráča, ide budiť včielku, lienku, na konárku vtáča…“ Nebolo jediné triedne kolo Hviezdoslavovho Kubína, na prvom stupni samozrejme, aby sa niekto neuklonil a nespustil práve tieto riadky. Vtipné príhody malého milého darebáka, sú natoľko pevnou súčasťou detskej literárnej kultúry, že ich len tak niečo z tohto postu nevystrnadí.

Ale to nie je jediná detská knižka, ktorá je „povinnou“  jazdou.  Zajko Bojko alebo Žabiatko? Nejedna ratolesť bola večer uspávaná práve týmito veršíkmi. Citovať už ďalej nebudem. Len pekne siahnite po Podjavorinskej sami a zaspomínajte si. Že už nemáte malé deti? No a čo?! Taká detská knižka, po skončení správ vôbec nezaškodí. Ba povedala by som, blahodarné účinky zaručené!

Napriek tomu, že sa nikdy nevydala a nemala deti, sa stala jednou z našich najvýznamnejších detských autoriek. Napriek tomu, že bola žena, písala. Napriek tomu, že jej rodičia bránili, písala. Napriek tomu, že jej choré oči bránili, písala. Samé prieky a predsa! Veď sa pozrite do rodinnej knižnice a určite tam niečo od nej nájdete. A ak nie, tak tú chybu rýchlo napravte a medzeru zaplňte. :-)

    Napíšte komentár
  1. Povinný údaj
  2. Váš web alebo blog
  1. Jarmila Bobáková 16. 8. 2010 16:27

    Nádherné, takmer dvojmesačné prázdniny na chate v Košických Hámroch, som prežila v sedemdesiatych rokoch aj s knižkou Ľ. Podjavorinskej o malom vrabčiakovi Čimovi.Nevadilo ani to, že už som bola v školskom veku, prelúskala som ako čerstvá prváčka Jazminka v krajine klamárov G. Rodariho. Čítanie nejakých veršíkov sa mi mohlo zdať dehonestujúce vzhľadom na predošlý, oveľa väčší čitateľský výkon. No nebolo to tak. Vďačne som si spomenula na moje sesternice Pajorky, ktoré ma na prázdniny zásobili takouto fascinujúcou literatúrkou. Maľúčkou, v leporelovom vydaní, ale mala som z prečítaného nie menší zážitok ako z oveľa väčšej knihy.

Zapletení
Zygmunt Miłoszewski