blog

Ľudo Ondrejov: Zbojnícka, nezbojnícka ale mladosť!

utorok 18. januára 2011 00:01
Ut 18.01. 2011 00:01

Spôsobuje Vám pohľad na Vašu ratolesť večne uviaznutú za počítačom muky? Pýtate sa, kde je to detstvo s odretými kolenami, nohavicami zašpinenými od živice, kde sú jarabiny a „pľuvátka“ a tak podobne? Ak sa nádejate, že svojho potomka vyslobodíte zo spárov virtuálnej reality, tak ste zrejme idealista. Na druhej strane, povinnosťou rodiča je skúsiť to. A ak by vaše dieťa bol už beznádejný prípad, tak sa k tým časom detskej romantiky vráťte vy a decko pokojne nechajte napospas chatu. Ani nemusíte po stromoch loziť (ešte bývajú namrznuté), stačí len chytiť do rúk toho správneho autora…

Jedným z vhodných autorov na navodenie príjemne sentimentálno – romantických spomienok na detské lapajstvá  je určite Ľudo Ondrejov. A možno nechýbalo veľa a jeho najznámejší hrdina by sa nepreháňal pomedzi smrekmi, ale čľapkal by sa v mori a schovával sa v tieni borovíc. Ľudo Ondrejov sa totiž narodil do rodiny stolára v dnes už chorvátskom mestečku Slanje. Rodičia sa ale po čase rozhodli presťahovať na Slovensko, a tak  Ľudo väčšinu svojho detstva prežil v obci Kostiviarska. V neďalekej Banskej Bystrici absolvoval všetky akademické povinnosti a vrhol sa do života dospelých. Kým sa z neho stal profesionálny spisovateľ, vystriedal nejedno zamestnanie. Škála v kolónke zamestnanie bola v jeho životopise pomerne pestrá – od notárskeho úradníka, cez zamestnanca automobilovej dielne, šoféra až po redaktora Slovenského remeselníka. Človek, ktorý sa v živote nestratil. A nestratil sa ani počas druhej svetovej vojny… V roku 1938 sa presťahoval do Bratislavy s cieľom venovať sa literatúre.  Aj sa jej venoval, a nielen ako spisovateľ. Ľudo Ondrejov sa do pamäti milovníkov literatúry zapísal aj pomerne nelichotivo a síce ako arizátor známeho bratislavského antikvariátu Steinerovcov. Nuž, prešľapom sa zjavne nevyhne nikto…

Ale ten slávnejší a podstatnejší zápis do dejín literatúry sa spája s jeho tvorbou. Aj Ondrejov patril k tým, ktorí začali kariéru spisovateľa poéziou. Prvé básne mu vychádzali v Národných novinách, Slovenskom učiteľovi a v Slovenských pohľadoch. V roku 1932 mu vyšli v tesnom závese za sebou dve básnické knihy. Tou prvou bola zbierka Bez návratu a druhou lyricko – epická poéma Martin Nociar Jakubovie. Spoločným znakom oboch je téma hľadania miesta v živote a bolesť zo samoty.

Popri poézií sa však stíhal Ondrejov venovať aj tvorbe pre mládež. A to so značným úspechom. To čo sa objavuje vo všetkých jeho knihách určených menším čitateľom je vzťah človeka a prírody. Ak sa Vám teda zažiadalo lesov, hôr, jaskýň, tak vás tento výber zrejme nesklame. Pre svoje diela si vyberal prostredia, ktoré neboli výrazne poznačené zásahom človeka. Ak vás láka trocha exotiky, tak siahnite po Africkom zápisníku. Dobrodružstva je tu síce pomenej, ale opisy africkej  prírody sú pomerne pestré.

To najznámejšie dielo, ktoré Ondrejov priviedol na svet, je Zbojnícka mladosť. Jerguš Lapin, chlapec, ktorý si s prírodou rozumie tak dobre, že to aj jeho dedinskí kamaráti považujú za čosi čarodejné. Príbeh mladého vrchára, ktorý postupne dospieva a hľadá si svoje miesto najprv medzi staršími chlapcami a potom dospelými, ale stále vyčnieva vďaka svojej bystrosti, šikovnosti a mimoriadnemu vzťahu s prírodou. Ak vás oslovili príbehy chlapcov, ktorí si rozumejú so zvieratami a sú to tí „správni darebáci“, tak s Jergušom Lapinom  uzavriete pakt. Ak vás jeho dobrodružstvá zaujmú, tak si Vás toto chlapčisko nájde aj vo voľných pokračovaniach  trilógie Jerguš Lapin a Na zemi sú tvoje hviezdy. Pokiaľ Vás ale dospelosť neláka, lebo tej vlastnej máte plné zuby, tak pokojne zostaňte pri tých, ešte relatívne nevinných, detských časoch Zbojníckej mladosti, kde je to aspoň chviľu aj o roztrhaných nohaviciach a behaní po hore.

A ktohovie, možno keď vás potomok uvidí začítaných do niečoho, čo má na obale aj celkom peknú ilustráciu a vy od toho neviete odtrhnúť zrak, občas sa aj usmievajúc, tak to riskne a knihu otvorí. A keby sme boli optimisti, možno ju po otvorení hneď nezavrie a bude čítať ďalej. Človek nikdy nevie a svet je plný prekvapení…