Štítok: rozhovor

Viete, ako chutí život Braňovi Deákovi?

Slovenský herec Braňo Deák sa za gurmána nepovažuje, hoci o jedle hovorí s takou vášňou, až sa vám zbiehajú slinky aj na špagety s grankom. Vo svojej knihe Chute a vône života ponúka recepty na domáce i zahraničné delikatesy. Rozhodne však nejde o „klasickú kuchárku“.  Nám prezradil, čo si najradšej varí, čo by do úst dobrovoľne nedal, čoho sa prejedol a ako dopadol jeho prieskum hamburgerov v Amerike. Pokračovanie

Darina Mikolášová: Šimonov príbeh mi prekopal život.

Bola nedeľa. V redakcii nemenovanej televízie zazvonil telefón. Darina Mikolášová ho zdvihla a na druhej strane počula hlas uplakanej Valiky. Jej syn sa po operácii nosnej prepážky dostal do bdelej kómy. Nešťastná prosila o pomoc. Odvtedy prešli roky a Šimon sa stále neprebral. Jeho príbeh prerozprávala Valika do knihy, ktorej autorkou je Darina Mikolášová. Je to príbeh o veselom chlapcovi so širokým úsmevom, príbeh rodiny, ktorá bojuje za jeho návrat, príbeh, ktorý nemá happy end no napriek tomu vás donúti zamyslieť sa. Pokračovanie

Viliam Dobiáš: Často sa cítim ako psychológ, psychoterapeut aj farár.

Doktor a zároveň prezident Slovenského Červeného kríža Viliam Dobiáš je zrejme jediný záchranár na Slovensku, ktorého ešte neuhrzyol pes. Počas svojej 20-ročnej praxe už zažil veľa. Dokonca videl človeka zomrieť zo strachu (to sa naozaj dá!). Apeluje na ľudí, aby vždy poskytli prvú pomoc a nečakali so založenými rukami kým prídu zdravotníci. Vo svojej knihe Volali ste záchranku? opisuje rôzne prípady, kedy museli ísť k pacientom. Niektoré z nich skončili dobre, iné smutne, ďalšie úsmevne a boli aj výjazdy zbytočné. Knihu Viliama Dobiáša môžeme s čistým svedomím označiť za osvetovú. A veríme, že každý, kto si ju prečíta si z nej zoberie to podstatné. Pokračovanie

Peter Krištúfek: Ľudia by mali zapisovať svoje spomienky… Možno aj do Atlasu zabúdania.

Atlas zabúdania je kniha, ktorá by na literárnych „fajnšmekrov“ mohla urobiť dojem. Grafické prevedenie je skvostné a obsah viac ako zaujímavý. Jej autorom je Peter Krištúfek, ktorý nám pripomína, čo všetko sme zabudli aj to, aká je pamäť vrtkavá. Čitatelia i kritici mu vyčítajú, že je vo svojich knihách príliš subjektívny. On si však za svojimi „čierno-bielymi“ pasážami (ako ich sám nazval) stojí. Peter Krištúfek je taktiež režisér a scenárista. Do svojho najnovšieho 10-minútového filmu sa mu podarilo „zlanáriť“ také herecké osobnosti ako Milan Lasica a Emília Vášáryová. S úsmevom hovorí, že réžia je jeho povolanie a literatúra najdrahšie hobby. Znie to až masochisticky, ale nechcel by sa knihami živiť. Pýtate sa prečo? Riadky nižšie odpovedia. Pokračovanie

Piešťanská spojka mala skončiť v betóne. Nakoniec vyhrala whisky.

Peter Adamecký tvrdí, že skutočným majstrom tajnej služby je ten, na ktorého nikdy neprídu. I preto berie zahraničné špionážne romány, ktoré odhalia všetko, s rezervou. Piešťanskú spojku napísal, lebo podľa neho v slovenskej literárnej tvorbe politicko-špionážny triler chýba. Hoci ide o fikciu, po prečítaní knihy vám v hlave bude vŕtať myšlienka: Čo ak predsa? Z deja prezradíme len toľko, že sa odohráva počas štyroch dní a točí sa okolo kufríka s obsahom, ktorý chcú silou mocou získať Rusi. A keď ho chcú Rusi, tak aj Američania. Konflikt záujmov začína v Piešťanoch a sú do neho zapojení tajní agenti, policajti, politici i príslušníci slovenskej spravodajskej služby. Čo poviete, lákavé nie? Pokračovanie

Zuzka Šulajová: Som zaškatuľkovaná ako tá, čo píše denníky a z toho sa ťažko dostanem.

Zuzku Šulajovú k písaniu popohnala najlepšia kamarátka a jedny Vianoce.

To, že v kníhkupectvách vidí svoje knihy, považuje dodnes za zázrak. Zuzka Šulajová je veľmi sympatické, skromné a dosť sebakritické žieňa, ktoré píše vlastné denníky (a má pre nej aj skrýšu). Do podvedomia čitateľov – najmä tínedžeriek – sa dostala knihou, ktorá nikdy nemala mať pokračovanie. Hoci si niekoľkokrát povedala: A dosť – končím!,  je autorkou šiestich kníh, pričom štyri z nich sú „džínsové“. So Zuzkou sme sa porozprávali aj o tom, aké je to ponárať sa do chlapčenskej mysle, ako jej bolo v ďalekej Austrálii a či si dáva novoročné predsavzatia.  Pokračovanie

Červenák s fantasy nesekol…

…no ani detektívka Mŕtvy na Pekelnom vrchu nebola krok vedľa.

Kráľovná anglickej detektívky Agatha Christie vraj vymýšľala zápletky pri umývaní riadu (neznášala to!). Spisovateľ Juraj Červenák s úsmevom tvrdí, že riady umývať nemusí, a tak hľadá inšpiráciu inde. Napríklad v historických dokumentoch opisujúcich dobové krutosti. Výnimkou nie je ani 16. storočie, kedy sa odohráva príbeh kapitána Steina, notára Barbariča a kata Jaroša. Turci útočia, v Banskej Štiavnici sa vo veľkom ťaží a z hrobu Barbory Rӧsslovej sa ozýva zavýjanie pekelných psov ako predzvesť vraždy… Ak viete oceniť skutočne dobrú detektívku, knihu Mŕtvy na Pekelnom vrchu nepustíte z rúk. Pokračovanie

Michal Hvorecký: Nefrflem, ale snažím sa urobiť niečo preto, aby sa veci pohli dopredu.

Michal Hvorecký je autor, ktorého nie je potrebné predstavovať. Z jeho pera sme sa už dočkali zbierok poviedok a románov, ale známy sa stal aj svojim občianskym aktivizmom. Po zbierke poviedok Naum prichádza novinka Spamäti. Ako už názov naznačuje, Michal sa tentoraz rozhodol pre úplne iný druh prózy, než na aký sme u neho zvyknutí. Čo ho k tomu viedlo a čo môžeme od novej knihy očakávať nám prezradil sám autor. Pokračovanie

Enja Rúčková: Na šťastné konce neverím.

Spisovateľka Enja Rúčková je známa najmä medzi násťročnými čitateľkami. Jej druhá kniha Risknem to s punkerom čakala desať rokov, kým ju „pustila“ na knižný trh. Dnes má na konte viaceré publikácie, tou najnovšou je Môj nevlastný brat. Autora o nej porozprávala na besede v žilinskom Martinuse, kde tiež prezradila, že tvorí na „spontánnej vlne“ a sama na seba je dosť prísna. Pokračovanie

Banáš: Vyvráťte mi akýkoľvek argument z mojej knihy a dám pokyn na jej stiahnutie.

Jozef Banáš napísal pokračovanie románu Kód 9 a svojou knihou podľa niektorých šokuje, iných provokuje a iným… otvára oči. V Kóde 1 sa totiž pokúsil zrekonštruovať život Ježiša Krista, ktorý podľa neho nezomrel na kríži, ale v Indii. Hoci spisovateľ priznáva, že ide o fikciu, ponúka čitateľom natoľko silné indície, aby sa (prinajmenšom) zamysleli nad tým, či pravda nakoniec nie je inde. Odvoláva sa pritom do veľkej miery na evanjeliá.      Pokračovanie

Sila zvyku
Charles Duhigg