Knižné tipy: 15. september ako nový sviatok všetkých knihomoľov

Každá kultúra, náboženstvo, národ alebo záujmová skupina má určitý dátum, na ktorý sa neskutočne teší. U kresťanov je to samozrejme 24. december, moslimovia sa tento rok tešia, že po 19. septembri sa budú môcť konečne najesť aj pred zotmením a my, milovníci kníh, sa pre zmenu tešíme na 15. september. Magický dátum, kedy v jeden deň vyjde viacero dlho a túžobne očakávaných titulov. Či už to bude hit tohto roka – najnovší román Dana Browna Lost Symbol, alebo slovenský „už-teraz-hit“ Pavučinové pančušky od Anny Adamovej, ktoré sme si v minulosti už neraz spomínali. A to nie je všetko! Čo tak najnovší román Nicka Cavea?

Nick Cave – Smrť Bunnyho Munroa

Ako sme si sľúbili v úvode, začneme s najnovším románom Nicka Cavea. Aj keď používať slovko „najnovší“ je v tomto prípade mierne zavádzajúce. Vyvoláva to dojem, akoby Nick Cave publikoval nový román každého pol roka. A pritom naposledy vydal svoju prvotinu a to pred 20 rokmi. Známy austrálsky spevák sa preslávil svojím intenzívnym hlasom a hlavne textami pesničiek, ktoré sú plné jeho posadnutosti náboženstvom, láskou a smrťou. A rovnaké sú aj jeho romány. Jeho prvotina, ktorú český nakladateľ diplomaticky preložil ako A uzřela oslice anděla (And the Ass Saw the Angel), bola síce výborná a stále je to čítanie, ktoré sa dá odporučiť každému náročnejšiemu čitateľovi, tentokrát sa však Nickovi Caveovi podarilo napísať román, ktorý je hlboký nielen svojím posolstvom, ale zároveň sa aj dobre číta. Príbeh podomového obchodníka, posadnutého sexom, ktorého manželka spácha samovraždu a on sa musí zrazu starať o svojho deväťročného syna, je typicky „caveovský“ – tragikomický, plný viny a utrpenia, ale zároveň aj poučenia a kruto pravdivého pohľadu na ľudské túžby a pudy, ktoré nás niekedy ovládajú viac, než sme si ochotní pripustiť.

Haruki Murakami – Sputnik, má láska

A teraz dobrá správa pre všetkých fanúšikov Haruki Murakamiho! A že ich nie je málo! Haruki Murakami má v západnej literatúre pozoruhodné postavenie. Západná kultúra japonskú bibliografiu prakticky úplne ignoruje, je preto o to zvláštnejšie, že Haruki Murakami patrí medzi jej najobľúbenejších autorov a každé jeho dielo sa stalo bestsellerom. Tento japonský autor „píšuci pre Západ“ (ako ho charakterizovala jedna recenzia) píše príbehy, ktoré sú zmesou surrealistických prvkov, záhad, nostalgie a svojského ľahkého humoru, ktoré zjednocuje spontánnosť, pocit prenikavej túžby a straty. Sám o svojej tvorbe prehlasuje, že je inšpirovaná džezom, čo sa prejavuje na jej spontánnosti a rytmickosti. Kto prečítal ktorýkoľvek jeho román, ten vie, čo môže očakávať. Kto nie, ten by to mal rozhodne skúsiť. Slovenské vydavateľstvá sa síce mierne zabudli a už dlho nič nové od tohto autora nevydali, ale, našťastie, všetci rozumieme jazyku našich českých bratov, a tak nám nič nebráni vychutnať si román Sputnik, má láska.

Leo Kessler – Vlčí smečka

Máme tu však aj niečo pre milovníkov organizovaného násilia, krvi, špiny, smrti, ale aj hrdinstva, nefalšovaného kamarátstva a zážitkov, ktoré každého navždy zmenia – áno, presne tak, reč je o vojne v celej jej hrôzostrašnosti. O vojne, ktorú by nikto nechcel zažiť, ale ktorá nás fascinuje ako plameň nočnú moru. Keby sme sa k nej príliš priblížili, tak nás spáli, ale z bezpečnej vzdialenosti 60 rokov a s odstupom poctivého papiera, sa o nej proste dobre číta. Obzvlášť, keď nám ju opisuje niekto, kto túto vojnu skutočne zažil. Leo Kessler je pseudonym britského spisovateľa Charlesa Whitinga, ktorý v 16-tich narukoval do britskej armády a do 18-tky sa zúčastnil bojov vo väčšine krajín západnej Európy. Svoje zážitky neskôr publikoval v množstve vojnovej beletrie, ale aj faktografickej literatúre. Jeho príbehy o jednotke SS Wotan sa stali zlatou pokladnicou vojnovej beletrie a nie inak je tomu aj v prípade päť dielneho románového cyklu o nemeckej ponorke U-69. Vlčí smečka je úvodný román tejto ságy a všetci záujemcovia o históriu druhej svetovej vojny by si ho nemali nechať ujsť. Možno vám neposkytne toľko faktov ako nejaká encyklopédia, ale z jeho stránok na vás dýchne atmosféra tohto hrôzostrašného vojnového konfliktu.

Erika Ridziová – Pasca na motýľa

Tvrdil som to, tvrdím to a budem to stále tvrdiť – pôvodnej slovenskej tvorby nie je nikdy dosť! A to ani v prípade, keď sa nejedná o „vážnu“ literatúra, ale o beletriu, ktorú zvykneme škatuľkovať do kategórie „román pre ženy“. Erika Ridziová má svoj debut už za sebou. Bol ním román Na konci dúhy, ktorý sa stretol s veľmi pozitívnym ohlasom u čitateliek. S jedlom rastie chuť, a niet preto divu, že tu máme už druhý román tejto spisovateľky, ktorá síce pochádza z predmestia Dubnice nad Váhom ;-), ale v súčasnosti žije v Nemecku.  Román Pasca na motýľa sa skladá z dvoch zdanlivo nesúvisiacich príbehov žien, ktoré síce žijú absolútne rozdielne životy, ale niečo majú spoločné, i keď o tom vôbec netušia. To sa však má zmeniť. Kto čítal Erikinu prvotinu ten vie, že jej príbehy sa vôbec nemusia končiť tak, ako čitateľ očakáva. A nie inak je tomu aj teraz. Dej plný zvratov a napätia sa nezadržateľne rúti ku svojmu prekvapujúcemu záveru…

Martin Bandžák – Stratené životy

Na svete existuje množstvo charitatívnych organizácií, ktoré sú plné ľudí, snažiacich sa aspoň malou mierou prispieť k tomu, aby tento svet nebol tak krutý a nespravodlivý voči tým menej šťastným. Ešte viac je však na svete zla, utrpenia, chorôb, násilia, hladu a ďalších, a ďalších pohrôm. Je preto úžasné, že existujú ľudia ako Martin Bandžák, ktorý šesť rokov pomáhal v Kambodži, kde poskytoval všetko svoje úsilie, odborné znalosti, ale hlavne osobné zapálenie deťom chorým na AIDS.  Z tohto jeho pôsobenia vznikol projekt Stratené životy, ktorý vám teraz ponúkame. V knihe nájdete fotografie, ktoré obrazom zachytávajú traumu a utrpenie národa trpiaceho už celé desaťročia. Sú to obrazy, ktoré dokážu vypovedať viac ako akýkoľvek text. A keďže výťažok z predaja tejto publikácie pomôže organizácii Magna Deti realizovať pomoc pre deti choré na AIDS, možno by to bol výborný darček nielen pre milovníkov kvalitnej reportážnej fotografie, ale aj pre ľudí, ktorí proste chcú pomôcť. Je to na vás…

Foto: Thequietus.com / Martinus.sk