blog

Nikdy sa nezahrávajte s celebritami

streda 23. septembra 2009 00:01
St 23.09. 2009 00:01

Truman CapoteVečierky, extravagancia, homosexualita, drogy, ale najmä talent. Podľa týchto znakov môžete spoznať autora, ktorého Američania považujú za génia. V Európe je však takmer neznámy. Jeho meno sa tu spája len s Raňajkami u Tiffanyho. Knihou, v ktorej filmovom spracovaní si zahrala nezabudnuteľná  Audrey Hepburnová. Truman Capote .

Syn šestnásťročnej krásky a mladého výtržníka. Utláčaný chlapec, ktorému sa všetci smiali. Možno kvôli tenkému hlasu. Možno kvôli tomu, že nežil u rodičov, ale u tety. Možno kvôli jeho utiahnutej povahe.

Neskôr sa však z jeho detskej tváre, dievčenského hlásku a extravagantného oblečenia stali symboly, ktoré ho v bujarej spoločnosti odlišovali od davu. Aj napriek tomu, že sa Truman nevedel  naučiť základy matematiky či abecedy, stal sa uznávaným autorom. Veľakrát označovaným za génia.

Truman Capote sa preslávil najskôr ako veľmajster rozprávačského štýlu. Po vydaní jeho prvotiny Iné hlasy, iné izby sa stal stredobodom pozornosti. V dobe, keď homosexualita predstavovala tabu, on sa rozhodol o nej napísať knihu. A prerazil ňou.

Tak ako sa o homosexualite nebál písať, nebál sa k nej ani priznávať. Bral ju ako súčasť seba samého. Jednoducho patrila k jeho extravagantnému Ja. Jeho veľkou láskou bol otec pop artu – Andy Warhol. S ním sa zoznámil, keď mal 27. Desať rokov boli dokonca tajne zasnúbení. Miesto prsteňov si vymenili svoje nahé fotografie.

Capote sa nepreslávil len vďaka svojmu talentu a schopnosti pútavo spracovávať literatúru faktu. Čoskoro začala známosť jeho literárnych schopností dobiehať jeho povesť zhýralca.

Vynahrádzal si tak odstrkovanie a výsmech z mladosti. Zrazu bol obľúbený, mal priateľov.  Zúčastňoval sa všetkých večierkov. Vždy vo svojom štýlovom oblečení, ktoré malo všetkým ukázať, že je iný. Svoj biely klobúk, slnečné okuliare a šál nikdy neodkladal. Tvorili jeho reklamnú značku.

Vrcholom jeho literárneho a zároveň spoločenského života bol román Chladnokrvne. Kniha je dodnes označovaná za míľnik literatúry faktu. V Európe ju však veľmi nepoznáme. Capotovi nepriniesla len slávu, ale aj milióny. Na oslavu svojho diela usporiadal maškarný čierno-biely ples, na ktorom boli napríklad Frank Sinatra, Walter Matthau alebo Mia Farrow.

Po ňom však nastali pre Capota zlé časy. Opojený slávou a úspechom sa rozhodol napísať knihu Vypočuté modlitby, v ktorej chcel priniesť pravdu o smotánke. Nik z jeho “priateľov” nebol touto aktivitou nadšený. Východiskom bolo jeho vylúčenie zo spoločnosti.

Capote sa stal opäť outsiderom. Na rozdiel od detstva si však našiel spôsob, ktorý mu pomáhal prekonať samotu – alkohol a drogy. Jeho závislosti prerástli až do výtržností a niekoľkých zatknutí za jazdu pod vplyvom alkoholu. Nakoniec ho mesiac pred šesťdesiatymi narodeninami drogy premohli. Vydania románu, ktorý mu tak znepríjemnil posledné chvíľky života, sa nedočkal. Tak isto sa nedočkal ani jeho obrovského úspechu, ktorý po jeho uvedení nasledoval.

Čo od neho ne/poznáte?

Raňajky u Tiffanyho

V Európe je známe najmä Capotovo dielo Raňajky u Tiffanyho. Dnes už však nik nevie, či novelu preslávil viac film s Audrey Hepburn alebo pesnička od Deep Blue Something. Capote v tejto knihe prináša príbeh mladej Holly Golightly. Dievčaťa, ktoré túži prežívať pravý americký sen ako z reklamy. Život plný krásnych obrázkov, ktoré videla v časopisoch. Pre dosiahnutie tohto cieľa jej nie sú cudzie klamstvá, pretvárka, či predávanie sa.

Autor tu vystupuje ako hlavný rozprávač. Pozoruje  hrdinku, ktorú ľúbi. Pri rozprávaní vzniká otázka či naozaj predstavuje ju alebo seba. Holly je charakteristická protikladmi – je tvrdá a zároveň naivná, nezodpovedná, ale dodržiavajúc svoje špecifické pravidlá. Capote uzatvára, že to ako žije, je ovplyvnené  detstvom. Tak ako poznačili ranné roky povahu a vlastnosti jeho hrdinky, tak aj samotný autor si svoje krivdy z detstva niesol celý život.

Chladnokrvne

V jedno novembrové ráno si Truman prečítal v New York Times o brutálnom vyvraždení jednej rodiny v Kansase – rodičov spolu s päťnásťročným synom a šestnásťročnou dcérou. Vrahmi boli dvaja tuláci. Pri čítaní strašného príbehu Truman Capote ešte nevedel, že mu prinesie najväčšiu slávu.

Truman sa pri písaní nezaoberal len opisom vraždy. Chcel sa dozvedieť podstatu zločinu, jeho dôvody. Kvôli túžbe po informáciách a podrobnostiach prípadu si prenajal dom v dedine, kde sa vražda stala. Vypytoval sa všade a všetkých.

Po chytení vrahov ich často navštevoval vo väzení. Mnohí ho obvinili, že sa dokonca do jedného z vrahov – Perryho Smitha, zaľúbil. V knihe, a neskôr aj vo filme, zachytáva Truman nie len dôvody vraždy a chladnokrvnosť vrahov, ale aj ich pocity, povahu a ľudské črty.

Zároveň sa v nich odzrkadlila autorova dilema: pochopenie, možno obdiv vraha a neskutočná túžba po jeho smrti. Práve ich poprava totiž mala byť bodkou, vyvrcholením jeho knihy. Po šiestich rokoch skúmania a šiestich tisícoch stranách poznámok tak vzniklo dielo, ktoré zmenilo americkú literatúru aj Capotov život.

Foto: Timeoutpub.com / Martinus.sk