Ženy a príbehy ich detstva
Ktorá z nás netúžila po krásnych striebrom vyšívaných šatách, priestrannej izbe a posteli s baldachýnom, no a samozrejme, aby bol obraz kompletný, po princovi na bielom koni? Asi každé dievčatko a všeobecne väčšina nežného pohlavia, akurát možno s menšou modifikáciou, stále zdieľa podobné túžby. No a keďže Julia Roberts je len jedna, a Pretty Woman už má svoje obsadenie vyriešené, asi nám, milé dámy, nezostáva nič iné, ako tie knihy.
Pri zmienke o typicky dievčenskej knihe sa asi každému – dokonca aj mužom, vybaví Anna zo Zeleného domu. Nezbedné, šarmantné dievča, žieňa a nakoniec žena, ktorá sa so železnou pravidelnosťou dostala do nejakej úsmevnej situácie. Aj tie z nás, ktoré z princípu, alebo nejakého iného šľachetného dôvodu, ženskému čítaniu neholdovali, zostali aspoň na malú chvíľu ryšavkou s pestrou fantáziou očarené. Navyše, úprimne, ktorá by o Gilbertovi nesnívala? Najmä po tom, čo sa podľa knižnej predlohy objavila Anna aj na televíznej obrazovke. A na výber obsadenia si rozhodne nemožno sťažovať. Ale prečo práve táto knižka zaujala toľké?
Jedným z dôvodov bude určite aj fakt, že hlavnú hrdinku sledujeme vo všetkých životných obdobiach. Od malej siroty, cez dospievajúce žieňa a až po ženu – matku, ktorá sa na veci pozerá
už trošku inak, ale stále sa objavuje záblesk detského oka, ktoré celému dielu dodáva ten nezameniteľný pôvab. Myslím, že väčšina bude súhlasiť, že práve problémy, ktoré okolo seba prostoreká Anna nechtiac vytvárala (a s nimi súvisiace množstvo trapasov) bolo to, čím si kniha získala takú obľubu. Predsa len čítanie o dokonalých princeznách vo veku, kedy problémy vytvárate ako na bežiacom páse, nie je až tak ukľudňujúce. Ale pocit, že sa v tom niekto „vezie“ s vami a je na tom podobne zúfalo – to je to! Spolupatričnosť, a aby sme zacitovali aj Annu: „spriaznenosť duší“. Lucy Maud Motgomeryová zjavne vedela, čo robí.
Ďalším nezabudnuteľným artefaktom každej dievčenskej knižnice boli a zrejme ešte stále sú príbehy Pollyany. Paperback s nezameniteľným obrázkom plavovlasej krásky. Taktiež sirota, s pohnutým životným osudom, ale pevne rozhodnutá rozdávať okolo seba šťastie. Stránky o krásnej Pollyane, ktorá prekonala nepriazeň osudu a ťažkú chorobu bez ujmy na svojej optimistickej povahe mladé slečny doslova hltajú. Čitateľsky pre nežné ženské duše naozaj príťažlivá kombinácia – sirota, po ťažkej chorobe, ktorá má v sebe silu bojovať a dar nadväzovať priateľstvá a šíriť okolo seba radosť. No a samozrejme všetko dobré, koniec dobrý – čo viac si dievčatá môžu priať.
Príbehy sirôt sú v ženských kruhoch mimoriadne obľúbené. Zrejme to bude tým, že absencia rodiny – a najmä maminky , vzbudí ľútosť a sústrasť každej čitateľky a o to viac hlavnému hrdinovi/hrdinke držia palce. Dievčatko so zápalkami je ďalší obľúbený príbeh. Happy endom ho rozhodne nemožno nazvať, ale napriek tomu priťahuje práve tým súcitom a zvláštnou ponurou romantikou. Hoci po opakovanom čítaní je dávno jasné, že tá posledná zápaločka raz dohorí a zima zavládne, čítame ešte raz a dúfame, že tento raz sa to nejako zmení. Nádej, že sa zjaví dobrý človek a dievčatko k sebe prichýli stále rovnako naivne prevláda a tak po Andersenovmu príbehu opakovane siahame, vediac, že predsa len v závere uroníme slzičku – dve.
No a v úvode bol sľúbený princ na bielom koni. A sľuby sa majú plniť. Príde, ako sa sluší a patrí, v závere – Šípková Ruženka. Rozprávka, ktorá spĺňa všetky typicky dievčenské túžby. Krásna princezná, ktorá je obeťou rodinnej kliatby. Sirota síce nie je, ale osud bol k nej už v kolíske nemilosrdný – teda takmer. Môžeme súcitiť. Trinásta sudička dáva nádej a to stačí. H. C. Andersen to nie je, takže to dobre skončí. Vieme, že to tak bude a napriek tomu knihu nezaklapneme. Počkáme si pekne krásne, kým sa princ objaví a Ruženku pobozká. Mimochodom ten bozk spiacej kráske – to je tiež samozrejme bonus, ktorý každá čitateľka ocení. A je nám všetkým jasné, že svadba bude. Ale čítame tých pár riadkov ďalej, aby sme to mali pekne čierne na bielom, že to aristokratický fešák s koňom neotočil a Ruženku si určite vezme a budú žiť šťastne až kým nepomrú. Istota je predsa istota.
Niekto môže namietať, že je to celé iba klišé. Ale darmo, štatistiky a koniec koncov aj psychológovia vedia svoje. Nežné pohlavie to k romantike odjakživa zvádza a rado si ju vychutná. A kým sa ten princ v živote jednoducho nezjaví, tak si ho vysnívame a doprajeme ho či už Anne, Pollyane alebo Ruženke, bez ohľadu na vek (náš alebo princezien, to už je jedno).
Foto: St.blog.cz / Martinus.sk
